Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 38, 1-41

1 Tu Boh prehovoril z lona búrky k Jóbovi: 2 „Kto to prozreteľnosť zatemňuje zas a slovami, v ktorých vedy vôbec niet?! 3 Slabiny si opáš ako hrdina, ja sa budem pýtať, ty ma poučíš. 4 Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš! 5 Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery, kto to obvinul ju sťaby povrázkom? 6 Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný, 7 keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali? 8 Ktože bránami to more uzavrel, keď sa prúdom vzdulo, zo dna vyvrelo, 9 keď som za odev mu oblak pridelil, ako plienky zasa mračno pošmúrne? 10 Potom som ho sputnal svojím zákonom, vložil som naň zámok, dvoje brány tiež. 11 Povedal som: »Potiaľ smieš, ďalej nie, tu sa už rozbije pýcha tvojich vĺn.« 12 Či za svojich dní si dal ránu rozkazy a zorničke si určil miesto jej, 13 aby zachytila zeme okraje, a tak hriešnici z nej boli zmetení? 14 Jak smola pečatná, tak sa premieňa, ona sa jak rúcho líči farbami. 15 Hriešnikom ich svetla nedostane sa, napriahnuté rameno sa už doláme. 16 Vari až ku žriedlam mora došiel si, na dne hlbočiny si sa prechádzal? 17 Tebe brány smrti ukázali sa, alebo si videl brány temravy? 18 Po šíravách zeme si sa rozhliadol? Ak ju celú poznáš, nože rozpovedz: 19 Kadiaľ vedie cesta k svetla bydlisku, kde zas majú svoje miesto temnoty, 20 aby si ich na ich panstvo zaviedol, akže poznáš chodník do ich domova? 21 S nimi si sa zrodil, už to iste vieš, veď preveľký je počet tvojich dní. 22 K zásobárňam snehu vari zašiel si, ľadovca si uzrel zásobárne tiež, 23 ktoré uschoval som na deň pohromy, na deň veľkej bitky, vojny nemalej. 24 Kdeže cesta je ta, hmly kde delia sa, po zemi sa šíri vietor východný? 25 Ktože to vykopal ručaj prívalu, ktože cestu tobôž bleskom hromovým, 26 nezaľudnenú zem dážď by zavlažil, tú púšť, na ktorej niet ani človeka, 27 by zem spustošenú, sirú zavodnil, by zo stepi znovu vzišla travina? 28 Kde dážď teda (svojho) otca má, alebo kto splodil rosy kvapôčky? 29 Z čiehože lona to ľady vychodia, nebeská inovať, ktože splodil ju? 30 Veď aj vody stvrdnú sťaby na kameň, takisto aj hĺbok stuhne hladina. 31 Môžeš zakosíliť pásy Kuriatok, Orióna putá môžeš rozviazať? 32 Dáš, by v svojom čase Veniec vychodil, Medveďa viesť budeš s jeho mladými? 33 Vyznáš sa ty azda v nebies zákonoch, čo v nich napísané, spravíš na zemi? 34 Svoj hlas pozdvihneš var’ k samým oblakom, by ťa zaliali hneď vody prívaly? 35 Azda blesky hodíš, až sa rozbehnú, tebe odpovedia: »Aha, tu sme už!« 36 Ktože ibisovi múdrosť udelil, ktože kohútovi umnosť daroval? 37 Ktože môže mračná múdro spočítať, a kto môže nahnúť mechy nebeské, 38 keď prach sa na hmotu tvrdú zlepuje, keď sa spájajú tiež hrudy navzájom? 39 Hádam levici ty korisť nadháňaš, levíčat ty vari žravosť ukojíš, 40 keď sa utúlili v svojich pelechoch, abo na postriežke ležia v húšťave? 41 Ktože krkavcovi pokrm prichystá, keď mláďatá jeho k Bohu volajú, nemajú čo žrať už, len tak trasú sa?

Verš 33

Vyznáš sa ty azda v nebies zákonoch, čo v nich napísané, spravíš na zemi?

Jer 31:35 - Toto hovorí Pán, ktorý dáva slnko za svetlo dňu, určuje mesiac a hviezdy za svetlo noci, pobúri more, že hučia jeho vlny, Pán zástupov má meno:

Verš 2

„Kto to prozreteľnosť zatemňuje zas a slovami, v ktorých vedy vôbec niet?!

Jób 42:3 - Hovoril som, lenže neuvážil som tie divy, čo chápať ver’ som nemohol.

Verš 4

Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš!

Prís 8:29 - keď vymedzoval moru jeho hranicu, by vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme,

Verš 39

Hádam levici ty korisť nadháňaš, levíčat ty vari žravosť ukojíš,

Ž 104:21 - Levíčatá ručia za korisťou a pokrm žiadajú od Boha.

Verš 8

Ktože bránami to more uzavrel, keď sa prúdom vzdulo, zo dna vyvrelo,

Gn 1:9 - Potom Boh povedal: „Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš!“ A stalo sa tak.

Jób 26:10 - Hladine vôd určil presný obvod, po hranicu samu svetla so tmou.

Ž 33:7 - Ako do vreca hromadí morské vody, ako do nádrží zlieva oceány.

Ž 104:9 - Položil si hranicu a neprekročia ju, ani viac nepokryjú zem.

Prís 8:29 - keď vymedzoval moru jeho hranicu, by vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme,

Jer 5:22 - Či sa nebojíte mňa? - hovorí Pán. Či sa netrasiete predo mnou, ktorý som piesok určil moru za breh sťa hrádzu večnú, ktorú neprekročí? Hoci sa vzpínajú, nezmôžu nič, jeho vlny hučia, a predsa ho neprekročia.

Verš 41

Ktože krkavcovi pokrm prichystá, keď mláďatá jeho k Bohu volajú, nemajú čo žrať už, len tak trasú sa?

Ž 147:9 - Potravu dáva ťažnému dobytku i mladým havranom, čo k nemu krákajú.

Mt 6:26 - Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?

Verš 36

Ktože ibisovi múdrosť udelil, ktože kohútovi umnosť daroval?

Jób 32:8 - Veď to v človekovi Pánov dych je zaiste, dych Všemohúceho, ktorý dáva rozvahu.

Kaz 2:26 - Lebo koho on uzná za dobrého, nadelí mu múdrosti, vedomosti a slasti; ale hriešnikovi dá za úlohu zhromažďovať a hromadiť, aby to podľa Božieho úsudku odovzdal niekomu dobrému. Aj to je márnosť a honba za vetrom.

Dan 1:17 - Týmto štyrom mladíkom dal však Boh znalosť a pochop v každom písme a múdrosti. Daniel zas porozumel každé videnie a sen.

Verš 27

by zem spustošenú, sirú zavodnil, by zo stepi znovu vzišla travina?

Ž 107:35 - A z púšte zasa urobil jazerá, z vyschnutej zeme vodné pramene.

Verš 31

Môžeš zakosíliť pásy Kuriatok, Orióna putá môžeš rozviazať?

Jób 9:9 - Voz stvoril Veľký, Orion takisto aj s Kuriatkami a juhu izbami.

Am 5:8 - On stvoril Plejády a Orión, temnosť na ráno obracia a deň zatemňuje na noc; on privoláva vody mora a vylieva ich na povrch zeme, Jahve je jeho meno.

Job 38,7 - Najobvyklejší obraz stvorenia sveta predstavuje Boha ako budovateľa domu (4–6). Keď budovateľ zapustil do budovy uholný kameň, konala sa za spevu slávnosť (porov. Zach 4,7). V Palestíne podnes sprevádzajú kladenie posledných kameňov do klenby striedavými piesňami (Hejčl, Biblie, č. III, 997). Pri zakončovaní budovania vesmíru spievali hviezdy a anjeli na slávu Bohu.

Job 38,14 - Nádheru farieb, ktorá sa zjaví pri rannej zore, porovnáva spisovateľ s červenou pečatnou hlinou. Zmeneným hláskovaním dostaneme však nový obraz, ktorý sa zdá priliehavejším na tomto mieste. Ide tu asi o porovnanie s červeným vínom (Prís 23,31), ktoré sa postupne čistí, ak je uzavreté, a postupne sa v ňom vyvíja utešená farba.

Job 38,21 - Ide o ironickú poznámku o krátkom veku ľudského života.

Job 38,23 - Možno, že verš naráža na Joz 10,11.

Job 38,36 - Zdôrazňuje poriadok, ktorým sa prejavujú sily prírody, akoby podľa rozvahy vyvíjajú svoju činnosť, na svoj čas určenú. Iní prekladajú: Ktože vložil do mrakov múdrosť a ktože požičal mračnám rozvahu? – Iní zasa miesto "mrakov" a "mračien" chcú čítať slová: utajenosť a zjavný dej. Preto prekladajú: Kto vložil do utajenosti múdrosť a kto požičal zjavnému dianiu rozvahu? – V pravidelnosti prírodných javov zračí sa múdrosť toho, kto prírode stanovil jej zákonitosť.