![](/static/default/img/arrow_right.png) | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Jób 37, 1-24 |
1 Jób 37, 1 Áno, preto sa trasie moje srdce strachom a skáče so svojho miesta. 2 Jób 37, 2 Počujteže hrmot jeho hlasu a hovor, ktorý vychádza z jeho úst! 3 Jób 37, 3 Púšťa ho popod všetky nebesia a svoje svetlo až na krýdla zeme. 4 Jób 37, 4 Za ním reve hlas; hrmí hlasom svojej velebnosti a nezdŕža toho, keď sa čuje jeho hlas. 5 Jób 37, 5 Silný Bôh hrmí predivne svojím hlasom, on, ktorý činí veľké veci, priveľké pre náš rozum. 6 Jób 37, 6 Lebo snehu hovorí: Padaj na zem! Tak i spŕche dažďa a spŕche svojich mohutných dažďov. 7 Jób 37, 7 Pečatí ruku každého človeka, aby poznali všetci ľudia, ktorí sú jeho dielom. 8 Jób 37, 8 A divá zver vchádza do úkrytu a býva vo svojich brlohoch. 9 Jób 37, 9 Z komory juhu prichádza víchrica a od severa zima. 10 Jób 37, 10 Od dychu silného Boha povstáva mráz, a šírina vody sa sovrie. 11 Jób 37, 11 Áno, vlahou obťažuje hustý oblak; naďaleko rozháňa oblak svojho svetla, 12 Jób 37, 12 ktorý sa prevracia jeho riadením naokolo, aby tie veci vykonaly všetko to, čo im rozkazuje na tvári okruhu zeme, 13 Jób 37, 13 buď čo do prútu za trest jeho zemi buď čo do milosti; dáva, aby to našlo svoj cieľ. 14 Jób 37, 14 Nože počuj to, Jobe, postoj a pozoruj divy silného Boha! 15 Jób 37, 15 Či vieš o tom, keď im nakladá niečo Bôh? Alebo kedy dá, aby sa zablesklo svetlo jeho oblaku? 16 Jób 37, 16 Či vieš voľačo o tom, ako sa vznáša oblak? O divoch toho, ktorý je dokonalý čo do známosti? 17 Jób 37, 17 Ty, ktorého rúcho stáva sa priteplým, keď utíši zem od poludnia? 18 Jób 37, 18 Rozťahoval si s ním nebeskú oblohu, však? Silnú, jako liate zrkadlo. 19 Jób 37, 19 Nože nám daj vedieť, čo mu povieme? Neupravíme reči pre tmu. 20 Jób 37, 20 Či sa mu porozpráva, keď budem hovoriť? Či povie niekto slovo, aby bol pohltený? 21 Jób 37, 21 A teraz síce nevidia ľudia svetla, ktoré svieti jasne na nebesiach; ale prejde vietor a vyčistí ich. 22 Jób 37, 22 Od severa prichádza blesk ako zlato; ale nad Bohom je strašná sláva. 23 Jób 37, 23 Čo do Všemohúceho, nenajdeme a nevystihneme ho; je prevysoký v sile; a keď aj je u neho súd a množstvo spravedlivosti, netrápi. 24 Jób 37, 24 Preto sa ho boja ľudia. Nehľadí na nikoho z tých, ktorí sú múdreho srdca.
![](/static/default/img/arrow_right.png) | | Jób 37, 1-24 |
Verš 2
Počujteže hrmot jeho hlasu a hovor, ktorý vychádza z jeho úst!
Ž 29:3 - Hlas Hospodinov čuješ nad vodami. Silný Bôh slávy hrmí, Hospodin nad mnohými vodami.
Verš 5
Silný Bôh hrmí predivne svojím hlasom, on, ktorý činí veľké veci, priveľké pre náš rozum.
Jób 5:9 - ktorý činí veľké veci a nevyzpytateľné, prepodivné a mnohé, že im niet počtu,
Jób 9:10 - ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, že im neni počtu.
Jób 36:26 - Hľa, silný Bôh je taký velebný, že to nevieme pochopiť; počet jeho rokov sa nedá vystihnúť.
Verš 6
Lebo snehu hovorí: Padaj na zem! Tak i spŕche dažďa a spŕche svojich mohutných dažďov.
Ž 147:16 - dáva sneh ako vlnu; rozsýpa inovať ako popol;
Verš 10
Od dychu silného Boha povstáva mráz, a šírina vody sa sovrie.
Jób 38:29 - Z čieho života vychádza mráz, a okyť nebies, kto ju plodí?
Ž 147:17 - hádže svojím ľadom ako skyvami. Kto obstojí pred jeho zimou?
Verš 13
buď čo do prútu za trest jeho zemi buď čo do milosti; dáva, aby to našlo svoj cieľ.
Ex 9:18 - Hľa, zajtra o tomto čase dám; aby padal ľadovec, veľmi ťažký, jakého nebolo v Egypte od toho dňa, v ktorom bol založený, až doteraz.
Ex 9:23 - Tedy vztiahol Mojžiš svoju palicu k nebu, a Hospodin vydal hromobitie a ľadovec, a oheň sostupoval na zem, a tedy Hospodin dal, aby padal ľadovec na Egyptskú zem.
1Sam 12:18 - Tak volal Samuel k Hospodinovi, a Hospodin dal, aby hrmelo, a aby padal dážď toho dňa. A všetok ľud sa veľmi bál Hospodina i Samuela.
Ezd 10:9 - Preto sa shromaždili všetci mužovia pokolenia Júdu a Benjamina do Jeruzalema do tretieho dňa, a to bol deviaty mesiac, na dvadsiateho toho mesiaca. A všetok ľud sedel na ulici domu Božieho trasúc sa pre tú vec a od dažďov.
Jób 36:31 - Lebo tými vecami súdi ľudí a dáva pokrmu hojnosť.
Verš 18
Rozťahoval si s ním nebeskú oblohu, však? Silnú, jako liate zrkadlo.
Gn 1:6 - A Bôh riekol: Nech je obloha medzi vodami a nech delí vody od vôd!
Verš 23
Čo do Všemohúceho, nenajdeme a nevystihneme ho; je prevysoký v sile; a keď aj je u neho súd a množstvo spravedlivosti, netrápi.
Jób 9:4 - Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?!
Jób 12:13 - U neho je múdrosť a hrdinská sila; jeho je rada a rozumnosť.
Jób 12:16 - U neho je sila i bytie; jeho je ten, kto blúdi, i ten, kto uvodí do bludu.
Jób 36:5 - Hľa, silný Bôh je svrchovane mocný a nezamieta, svrchovane mocný a premúdreho srdca.
Ž 99:4 - A moc kráľova miluje súd; ty si ustanovil spravedlivé právo; súd a spravedlivosť si ty učinil v Jakobovi.
Job 37,6 - V. 7: "On vtláča na všetkých ľudí svoje znamenie" je voľnejší preklad. – V Palestíne za zimného obdobia trvalejšie sneží iba na vysokých horách. V zime padá hojný dážď, a to aj v priľahlých susedných krajoch Arabskej púšte. Daždivé počasie hatí roľníka v práci. Musí spočinúť od svojej celoročnej obvyklej práce.
Job 37,10 - Ľad sa tvorí taktiež dychom Pánovým – doslovne by znelo: Na dýchnutie Božie sype sa ľadovec. (Dýchnutie Božie podľa súvislosti je studený severný vietor.)
Job 37,23 - Hoci je Boh aj nekonečne mocný, predsa nikdy nezneužíva svoju všemohúcnosť; preto je nemysliteľné, aby sa Boh kruto zahrával s osudom ľudí alebo iných svojich stvorení.