  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Jób 37, 1-24 |
1 Jób 37, 1 Moje srdce nad tým celkom predesilo sa, že až z miesta svojho ide vyskočiť. 2 Jób 37, 2 Počúvajte teda ten jeho hlas dunivý, aký veľký hukot mu z úst vychádza. 3 Jób 37, 3 Svoj blesk vystreľuje po šírych nebesiach až veru po samy zeme končiny. 4 Jób 37, 4 Za ním ozýva sa jeho hlas už dunením, mohutnému hlasu dáva lomoziť, blesky nezadrží, keď čuť jeho hlas. 5 Jób 37, 5 Svojím hlasom hrmí naozaj podivne, robí veľké veci, prečudesné tiež. 6 Jób 37, 6 Veď aj snehu vraví: »Nože, na zem spúšťaj sa!«, dažďom, lejaviciam: »Prudké buďteže!« 7 Jób 37, 7 On vtláča na všetkých ľudí svoje znamenie, by tak jeho dielo všetci poznali. 8 Jób 37, 8 Do skrýše si vlastnej (každé) zviera zalieza, ono sa vo svojej diere zdržuje. 9 Jób 37, 9 Z južných komôr práve povíchrica prichádza, od severu zasa zima studená. 10 Jób 37, 10 Tak sa aj ľad tvorí na Božie dýchnutie, takže celkom stuhne vody hladina. 11 Jób 37, 11 A takisto mračno jeho bleskom vystrelí, oblak rozoseje jeho záblesky. 12 Jób 37, 12 Tak sa potom vrtia sťaby kolom dokola, podľa jeho plánov v kruhu točia sa. A tak všetko spravia, čokoľvek im prikáže, po obvode celom jeho zeme ver’. 13 Jób 37, 13 Ak chce kárať azda, svoju vôľu vyplní, či byť milosrdný, aj to dosiahne. 14 Jób 37, 14 Ty, Jób, týmto veciam, nože, sluchu dopraj už! Povstaň, Božím divom venuj pozornosť! 15 Jób 37, 15 Chápeš, ako to Boh nado všetkým panuje, ako oblak jeho bleskom zažiari? 16 Jób 37, 16 Chápeš vari aj tú rovnováhu oblakov? To div toho, čo je múdry nesmierne. 17 Jób 37, 17 Ty, čo šaty sa ti celkom rozhorúčia hneď, sotva zem na južnom vetre zastane. 18 Jób 37, 18 Hádam chceš s ním mračná po oblohe rozostrieť, pevné zrkadlo jak z kovu bieleho? 19 Jób 37, 19 Daj mi teda vedieť, čo mu máme povedať, pre tmu nám nemožno viac už rokovať. 20 Jób 37, 20 Či sa mu oznámi, kedy budem hovoriť, že hovorí ktosi, aj to dozvie sa? 21 Jób 37, 21 Ani svetlo uzrieť teraz veru nemožno, oblaky ho totiž celkom zatmili. Lenže vietor vanie, už ich zasa rozháňa, 22 Jób 37, 22 od severu ide zlato akoby, kolo Boha vidno slávu úžasnú. 23 Jób 37, 23 Všemohúceho my nikdy nedosiahneme: Mocou preveľký je, súdom takisto, ochrancom je práva, neutiskuje. 24 Jób 37, 24 Preto sa ho ľudia (všetci) musia obávať, ani srdcom múdrych on si nevšíma.“
| | | Jób 37, 1-24 |
Verš 2
Počúvajte teda ten jeho hlas dunivý, aký veľký hukot mu z úst vychádza.
Ž 29:3 - Hlas Pánov nad vodami; zahrmel Boh veleby, Pán nad veľkými vodami!
Verš 5
Svojím hlasom hrmí naozaj podivne, robí veľké veci, prečudesné tiež.
Jób 5:9 - Preveľké, tajomné veci robí, skutky prepodivné, počtu im niet!
Jób 9:10 - On robí veci preveľké, nesmierne, divy, ktorým počtu niet.
Jób 36:26 - Pán jak vznešený je, to už ani nevieme, počet jeho rokov zmerať nedá sa.
Verš 6
Veď aj snehu vraví: »Nože, na zem spúšťaj sa!«, dažďom, lejaviciam: »Prudké buďteže!«
Ž 147:16 - Sneh dáva ako vlnu, rozsýpa srieň ako popol.
Verš 10
Tak sa aj ľad tvorí na Božie dýchnutie, takže celkom stuhne vody hladina.
Jób 38:29 - Z čiehože lona to ľady vychodia, nebeská inovať, ktože splodil ju?
Ž 147:17 - Kamenec spúšťa ako omrvinky; ktože vydrží v jeho mraze?
Verš 13
Ak chce kárať azda, svoju vôľu vyplní, či byť milosrdný, aj to dosiahne.
Ex 9:18 - zajtra o tejto hodine zošlem veľký ľadovec, aký ešte v Egypte nebol odvtedy, čo trvá, až podnes.
Ex 9:23 - Mojžiš vystrel svoju palicu oproti nebu a Pán zoslal hrmenie a ľadovec. Blesky dopadali na zem a Pán dával ľadovcu padať na egyptskú krajinu.
1Sam 12:18 - Vtedy Samuel volal k Pánovi a Pán dal v ten deň hromobitie a dážď. A všetok ľud sa veľmi bál Pána a Samuela.
Ezd 10:9 - Do troch dní sa poschodili do Jeruzalema všetci mužovia (pokolenia) Júdovho a Benjamínovho. Bolo to v deviatom mesiaci, dvadsiateho toho mesiaca. Celý národ sedel na priestranstve pred Božím príbytkom a triasol sa pre samu vec i pre lejaky.
Jób 36:31 - Takto národy on nimi obživuje (vždy), poživeň im dáva ozaj prehojne.
Verš 18
Hádam chceš s ním mračná po oblohe rozostrieť, pevné zrkadlo jak z kovu bieleho?
Gn 1:6 - Potom Boh povedal: „Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!“
Verš 23
Všemohúceho my nikdy nedosiahneme: Mocou preveľký je, súdom takisto, ochrancom je práva, neutiskuje.
Jób 9:4 - Má múdru myseľ a silu mohutnú. Kto vzoprel sa mu už a zdravý vyviazol?!
Jób 12:13 - Aj on múdry je a veľmi mocný, aj rozvážny je, veľmi rozumný.
Jób 12:16 - Aj on je mocný a múdry, jeho je zvedený i jeho zvodca.
Jób 36:5 - Hoci Boh je iste svojou mocou nesmierny, nepohrdne nikým srdca čistého.
Ž 99:4 - Mocný kráľ spravodlivosť miluje: ty si ustanovil, čo je správne, právo a spravodlivosť v Jakubovi ty vysluhuješ.
Job 37,6 - V. 7: "On vtláča na všetkých ľudí svoje znamenie" je voľnejší preklad. – V Palestíne za zimného obdobia trvalejšie sneží iba na vysokých horách. V zime padá hojný dážď, a to aj v priľahlých susedných krajoch Arabskej púšte. Daždivé počasie hatí roľníka v práci. Musí spočinúť od svojej celoročnej obvyklej práce.
Job 37,10 - Ľad sa tvorí taktiež dychom Pánovým – doslovne by znelo: Na dýchnutie Božie sype sa ľadovec. (Dýchnutie Božie podľa súvislosti je studený severný vietor.)
Job 37,23 - Hoci je Boh aj nekonečne mocný, predsa nikdy nezneužíva svoju všemohúcnosť; preto je nemysliteľné, aby sa Boh kruto zahrával s osudom ľudí alebo iných svojich stvorení.
