Kniha Jób

1 (VUL) Addens quoque Eliu haec locutus est:
1 (KAT) Elihu pokračoval a vravel:

2 (VUL) “ Sustine me paululum, et indicabo tibi: adhuc enim habeo quod pro Deo loquar.
2 (KAT) „Pozhovej mi trochu, ja ťa zaraz poučím, veď sú ešte Božie slová na prospech!

3 (VUL) Repetam scientiam meam a longe et Factori meo tribuam iustitiam.
3 (KAT) Svoje vedomosti doširoka rozviniem, by som svojho Tvorcu ospravedlnil.

4 (VUL) Vere enim absque mendacio sermones mei, et perfectus scientia adest tecum.
4 (KAT) Veď sú moje slová naozaj nie luhárstvom, muž tu pred tebou je zbehlý vo vede.

5 (VUL) Deus potens est; non abicit, potens virtute cordis.
5 (KAT) Hoci Boh je iste svojou mocou nesmierny, nepohrdne nikým srdca čistého.

6 (VUL) Non vivere faciet impium, sed iudicium pauperibus tribuit.
6 (KAT) Neponechá veru ničomníka nažive, súdne právo zasa biednym poskytne,

7 (VUL) Non auferet a iusto oculos suos et reges in solio collocat in perpetuum, et illi eriguntur.
7 (KAT) zo spravodlivého svoj zrak nespustí. Lebo aj kráľov on na prestol uviedol, navždy dosadil ich, lenže spyšneli.

8 (VUL) Et si fuerint vincti compedibus et vinciantur funibus paupertatis,
8 (KAT) Keď však reťazami oni poviazaní sú, keď ich opantajú biedy povrazy,

9 (VUL) indicabit eis opera eorum et scelera eorum, quia violenti fuerunt.
9 (KAT) potom ich počiny on im zaraz odhalí, aj ich previnenia, že ver’ spyšneli.

10 (VUL) Revelabit quoque aurem eorum, ut corripiat, et loquetur, ut revertantur ab iniquitate.
10 (KAT) Uši im otvorí, aby ich tak varoval, povie, aby od zla odvrátili sa.

11 (VUL) Si audierint et observaverint, complebunt dies suos in bono et annos suos in deliciis.
11 (KAT) Ak počúvnu ho, potom slúžiť budú mu, dokončia aj oni v šťastí svoje dni, svoje roky tobôž v samých radostiach.

12 (VUL) Si autem non audierint, transibunt per canalem mortis et consumentur in stultitia.
12 (KAT) Lež ak neposlúchnu, jak by šli už priepasťou, pre nevedomosť oni iste zhynú.

13 (VUL) Impii corde sibi reponent iram Dei neque clamabunt, cum vincti fuerint.
13 (KAT) Tí, čo srdce majú falošné a svárlivé, čo (ho) nevzývajú, keď ich sputnáva,

14 (VUL) Morietur in iuventute anima eorum, et vita eorum in adulescentia.
14 (KAT) tým aj duša hynie, keď sú ešte chlapcami, rovnako aj život v mladom veku už.

15 (VUL) Eripiet de angustia sua pauperem et revelabit in tribulatione aurem eius.
15 (KAT) Úbohosťou jeho úbohého zachráni, zjavenie mu dáva jeho súžením.

16 (VUL) Igitur salvabit te de ore angusto, amplitudo et non angustiae erunt sub te; requies autem mensae tuae erit plena pinguedine.
16 (KAT) Z pažeráka núdze vytrhne ťa takisto, miesto toho príde blaho nesmierne a tvoj stôl bude tiež tukom oplývať.

17 (VUL) Causa tua quasi impii iudicata est, causam iudiciumque tenebunt.
17 (KAT) Zasa nad zločincom budeš vykonávať súd, ešte tvoje ruky právo uchopia.

18 (VUL) Cave, ne te seducat abundantia, nec multitudo donorum inclinet te.
18 (KAT) Lenže dávaj pozor, by ťa štedrosť nezviedla, odmena veľká ťa z cesty nestrhla.

19 (VUL) Nonne proferetur clamor tuus nisi in angustia? Et omnes conatus roboris?
19 (KAT) Keď ho v biede prosíš, dá sa to s tým porovnať, keď zo síl všetkých namáhať sa budeš?

20 (VUL) Ne inhies nocti, ut ascendat turba pro eis.
20 (KAT) Ani po tej noci túžiť veru nemôžeš, na ich miesto prídu iné národy.

21 (VUL) Cave, ne declines ad iniquitatem; propter hoc enim expertus es miseriam.
21 (KAT) K neprávosti teda varujže sa privoliť, lebo práve preto bieda stihla ťa.

22 (VUL) Ecce, Deus excelsus in fortitudine sua. Quis ei similis doctor?
22 (KAT) Hľa, aj svojou mocou Boh je veľmi vznešený! Ktorý učiteľ je taký ako on?

23 (VUL) Quis poterit scrutari vias eius, aut quis potest ei dicere: “Operatus es iniquitatem”?
23 (KAT) Ktože jemu určí, ako má sa zachovať? Kto mu smie povedať: »Krivdu spáchal si!«?

24 (VUL) Memento, ut magnifices opus eius, de quo cecinerunt viri.
24 (KAT) Spomeň, by si stále jeho dielo velebil, ktoré (všetci) ľudia ospevujú ver’,

25 (VUL) Omnes homines vident eum, unusquisque intuetur procul.
25 (KAT) na ktoré sa díva každý človek s obdivom, ľudia na ne hľadia iba zďaleka!

26 (VUL) Ecce, Deus magnus vincens scientiam nostram; numerus annorum eius inaestimabilis.
26 (KAT) Pán jak vznešený je, to už ani nevieme, počet jeho rokov zmerať nedá sa.

27 (VUL) Qui aufert stillas pluviae et effundit imbres ad instar fluminis,
27 (KAT) Veď aj kvapky z mora k sebe priťahuje on, na paru hneď zasa dážď on obracia.

28 (VUL) quos nubes effundunt, stillantes super homines multos.
28 (KAT) Potom oblaky ho vypúšťajú (zo seba), a tak v kvapkách prší hojne na ľudí.

29 (VUL) Profecto quis intellegit dilatationem nubium, strepitum tabernaculi eius?
29 (KAT) Kto môže pochopiť, jak sa mračná vznášajú, stanu jeho taktiež hukot dunivý?

30 (VUL) Ecce extendit circum se lumen suum et fundamenta maris texit.
30 (KAT) Veď on svoje pary nad ním porozostieral, morské hĺbky (nimi) pozahaľoval.

31 (VUL) Per haec enim iudicat populos et dat escas copiose.
31 (KAT) Takto národy on nimi obživuje (vždy), poživeň im dáva ozaj prehojne.

32 (VUL) In manibus abscondit lucem et praecipit ei, ut percutiat.
32 (KAT) Ba aj blesk on chytil oboma ver’ rukami, do cieľa mu udrieť prísne prikázal.

33 (VUL) Fragor eius de eo annuntiat, zelans ira contra iniquitatem.
33 (KAT) Jeho veľký hukot dáva o ňom potuchu, že sa nad neresťou hnevom rozpálil.