Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 36, 1-33

1 Elihu pokračoval a vravel: 2 „Pozhovej mi trochu, ja ťa zaraz poučím, veď sú ešte Božie slová na prospech! 3 Svoje vedomosti doširoka rozviniem, by som svojho Tvorcu ospravedlnil. 4 Veď sú moje slová naozaj nie luhárstvom, muž tu pred tebou je zbehlý vo vede. 5 Hoci Boh je iste svojou mocou nesmierny, nepohrdne nikým srdca čistého. 6 Neponechá veru ničomníka nažive, súdne právo zasa biednym poskytne, 7 zo spravodlivého svoj zrak nespustí. Lebo aj kráľov on na prestol uviedol, navždy dosadil ich, lenže spyšneli. 8 Keď však reťazami oni poviazaní sú, keď ich opantajú biedy povrazy, 9 potom ich počiny on im zaraz odhalí, aj ich previnenia, že ver’ spyšneli. 10 Uši im otvorí, aby ich tak varoval, povie, aby od zla odvrátili sa. 11 Ak počúvnu ho, potom slúžiť budú mu, dokončia aj oni v šťastí svoje dni, svoje roky tobôž v samých radostiach. 12 Lež ak neposlúchnu, jak by šli už priepasťou, pre nevedomosť oni iste zhynú. 13 Tí, čo srdce majú falošné a svárlivé, čo (ho) nevzývajú, keď ich sputnáva, 14 tým aj duša hynie, keď sú ešte chlapcami, rovnako aj život v mladom veku už. 15 Úbohosťou jeho úbohého zachráni, zjavenie mu dáva jeho súžením. 16 Z pažeráka núdze vytrhne ťa takisto, miesto toho príde blaho nesmierne a tvoj stôl bude tiež tukom oplývať. 17 Zasa nad zločincom budeš vykonávať súd, ešte tvoje ruky právo uchopia. 18 Lenže dávaj pozor, by ťa štedrosť nezviedla, odmena veľká ťa z cesty nestrhla. 19 Keď ho v biede prosíš, dá sa to s tým porovnať, keď zo síl všetkých namáhať sa budeš? 20 Ani po tej noci túžiť veru nemôžeš, na ich miesto prídu iné národy. 21 K neprávosti teda varujže sa privoliť, lebo práve preto bieda stihla ťa. 22 Hľa, aj svojou mocou Boh je veľmi vznešený! Ktorý učiteľ je taký ako on? 23 Ktože jemu určí, ako má sa zachovať? Kto mu smie povedať: »Krivdu spáchal si!«? 24 Spomeň, by si stále jeho dielo velebil, ktoré (všetci) ľudia ospevujú ver’, 25 na ktoré sa díva každý človek s obdivom, ľudia na ne hľadia iba zďaleka! 26 Pán jak vznešený je, to už ani nevieme, počet jeho rokov zmerať nedá sa. 27 Veď aj kvapky z mora k sebe priťahuje on, na paru hneď zasa dážď on obracia. 28 Potom oblaky ho vypúšťajú (zo seba), a tak v kvapkách prší hojne na ľudí. 29 Kto môže pochopiť, jak sa mračná vznášajú, stanu jeho taktiež hukot dunivý? 30 Veď on svoje pary nad ním porozostieral, morské hĺbky (nimi) pozahaľoval. 31 Takto národy on nimi obživuje (vždy), poživeň im dáva ozaj prehojne. 32 Ba aj blesk on chytil oboma ver’ rukami, do cieľa mu udrieť prísne prikázal. 33 Jeho veľký hukot dáva o ňom potuchu, že sa nad neresťou hnevom rozpálil.

Verš 5

Hoci Boh je iste svojou mocou nesmierny, nepohrdne nikým srdca čistého.

Jób 9:4 - Má múdru myseľ a silu mohutnú. Kto vzoprel sa mu už a zdravý vyviazol?!

Jób 12:13 - Aj on múdry je a veľmi mocný, aj rozvážny je, veľmi rozumný.

Jób 12:16 - Aj on je mocný a múdry, jeho je zvedený i jeho zvodca.

Jób 37:23 - Všemohúceho my nikdy nedosiahneme: Mocou preveľký je, súdom takisto, ochrancom je práva, neutiskuje.

Jób 38:23 - ktoré uschoval som na deň pohromy, na deň veľkej bitky, vojny nemalej.

Verš 7

zo spravodlivého svoj zrak nespustí. Lebo aj kráľov on na prestol uviedol, navždy dosadil ich, lenže spyšneli.

Ž 33:18 - Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú,

Ž 34:15 - Unikaj pred zlom a dobre rob, hľadaj pokoj a usiluj sa oň.

Ž 113:8 - a dáva mu sedieť vedľa kniežat, vedľa kniežat svojho ľudu.

Verš 14

tým aj duša hynie, keď sú ešte chlapcami, rovnako aj život v mladom veku už.

Jób 22:16 - Tí, čo boli vyrvaní pred svojím časom, keď ich základ zaliali im vody,

Verš 16

Z pažeráka núdze vytrhne ťa takisto, miesto toho príde blaho nesmierne a tvoj stôl bude tiež tukom oplývať.

Ž 23:5 - Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj.

Verš 23

Ktože jemu určí, ako má sa zachovať? Kto mu smie povedať: »Krivdu spáchal si!«?

Jób 34:13 - Ktože mohol jemu zveriť jeho vlastnú zem a ktože mu mohol celý svet odovzdať?

Dt 32:4 - Skalou je: dokonalé je jeho dielo, lebo všetky jeho cesty sú spravodlivé. Boh je verný a bez neprávosti, spravodlivý je a priamy.

2Krn 19:7 - Nech vás preniká bázeň pred Pánom! Postupujte opatrne, lebo u Pána, nášho Boha, niet nespravodlivosti ani uprednostňovania, ani úplatkárstva.“

Jób 8:3 - Azda Boh, prevracia súdne právo, alebo Všemohúci porušuje spravodlivosť?

Jób 34:10 - Počúvajteže ma, vy mužovia rozvážni: Nešľachetnosť iste ďaleko je od Boha, nespravodlivosť od Všemohúceho,

Rim 9:14 - Čo teda povieme? Je vari Boh nespravodlivý? Vonkoncom nie!

Verš 26

Pán jak vznešený je, to už ani nevieme, počet jeho rokov zmerať nedá sa.

Ž 90:2 - Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, ty, Bože, si od vekov až naveky.

Ž 92:8 - Hoci hriešnici rastú ako tráva a kadejakí zločinci prekvitajú, večná záhuba ich predsa neminie;

Ž 93:2 - Pevný je tvoj trón oddávna, ty si od vekov.

Ž 102:12 - Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, a ja schnem sťa tráva.

Iz 63:16 - lebo Abrahám o nás nevie a Izrael nás nepozná! Ty, Pane, si náš otec, máš meno: vykupiteľ náš pradávny.

Nár 5:19 - Ty, Pane, trváš večne, tvoj trón z pokolenia na pokolenie.

Dan 6:26 - Potom kráľ Dárius napísal všetkým národom, kmeňom a nárečiam, ktoré bývali po celej zemi:

Heb 1:12 - zvinieš ich ako plášť, ako odev a zmenia sa. Ale ty si vždy ten istý a tvoje roky sa nepominú.“

Verš 31

Takto národy on nimi obživuje (vždy), poživeň im dáva ozaj prehojne.

Jób 37:13 - Ak chce kárať azda, svoju vôľu vyplní, či byť milosrdný, aj to dosiahne.

Job 36,8 - Reťaze a povrazy sú znakom biedy, nešťastia a utrpenia.

Job 36,10 - Nešťastím upomína Boh ľudí, aby sa odvrátili od neprávosti a hriechu.

Job 36,16 - Núdza je tu predstavená ako divá zver, ktorá má svoju korisť už v pažeráku.

Job 36,16 - "Miesto toho príde blaho nesmierne" je voľný preklad (porov. Heger, Kniha Ijjob, 88). Iní prekladajú: Vyláka ťa aj z pážeráka núdze na široký priestor bez obmedzenia – Alebo aj s opravou hebrejského textu prekladajú: Aj z pažeráka nepriateľovho ťa zachráni – nezlomí ťa nijaké súženie – zavládne šíra sloboda a pokoj – tvoj stôl bude oplývať tučnotou.

Job 36,20 - Zmysel verša je dosť nejasný. Jeho terajšia forma je iste porušená. Heger pokladá verše 19–20 za neskoršiu vsuvku: po noci netúž – by druhovia svojho sa ujali miesta! (Kniha Ijjob, 129). Henne vykladá zmysel takto: Neprivolávaj noc smrti, pretože sa priatelia postavili proti tebe! – Iný pokus o preklad znie takto: Nechovaj v sebe túžbu po noci (zločincov), aby si spolu nevyvolal aj postrach (od zlostníkov).

Job 36,30 - Víchrica upamätúva na Boží súd; aj ona však prináša zúrodňujúci dážď, ktorý je pre vzrast rastlín užitočný a prepotrebný. Ten istý prostriedok v ruke Božej prináša teda aj trest, aj požehnanie, podľa toho, ako ho chce Boh použiť.