Kniha Jób

1 (VUL) Igitur Eliu haec rursum locutus est:
1 (KAT) A Elihu opäť vravel:

2 (VUL) “ Numquid aequa tibi videtur tua cogitatio, ut diceres: “Iustificatio mea coram Deo”?
2 (KAT) „Veď či za správne si toto vari pokladal: »U Pána mám právo,« tak si hovoril.

3 (VUL) Dixisti enim: “Quid ad te? Vel quid tibi proderit, si ego peccavero?”.
3 (KAT) Teraz zasa tvrdíš: »Čo je ťa do toho, čože ti tým robím, že hriech pášem ja?«

4 (VUL) Itaque ego respondebo sermonibus tuis et amicis tuis tecum.
4 (KAT) Nuž tak, chcem dať teraz tebe hlavne odpoveď, zároveň však s tebou tvojim priateľom.

5 (VUL) Suspice caelum et intuere et contemplare nubes quod altiores te sint.
5 (KAT) Na nebesá pozri, len sa dívaj (pozorne)! Hľaďže na oblaky: Vyššie než ty sú.

6 (VUL) Si peccaveris, quid facies ei? Et si multiplicatae fuerint iniquitates tuae, quid facies contra eum?
6 (KAT) Keď hriech teda pášeš, čo urobíš jemu tým? Ak máš nemálo vín, čo mu spôsobíš?

7 (VUL) Porro si iuste egeris, quid donabis ei? Aut quid de manu tua accipiet?
7 (KAT) Ak si spravodlivý, čože mu tým daruješ alebo čo môže prijať z tvojej ruky?!

8 (VUL) Homini, qui similis tui est, nocebit impietas tua, et filium hominis adiuvabit iustitia tua.
8 (KAT) Tvoja bezbožnosť týka sa muža; jak si ty, tvoja spravodlivosť syna človeka.

9 (VUL) Propter multitudinem oppressorum clamabunt et eiulabunt propter vim brachii tyrannorum,
9 (KAT) Nariekajú oni pod útlakom velikým, kvília pod ramenom mocných vladárov.

10 (VUL) sed nemo dixit: “Ubi est Deus, qui fecit me, qui dedit carmina in nocte,
10 (KAT) Lenže nepomyslia: »Kde je Boh, čo stvoril nás, ten, čo dáva v noci piesňam hlaholiť,

11 (VUL) qui docet nos super iumenta terrae et super volucres caeli erudit nos?”.
11 (KAT) čo nás poučuje tvorstvom pozemským a čo nás vzdeláva vtáctvom nebeským?«

12 (VUL) Ibi clamabunt, et non exaudiet, propter superbiam malorum.
12 (KAT) Bedákajú iba, nik im nedá odpoveď pred spurným pohľadom tamtých hriešnikov.

13 (VUL) Etiam, frustra: non audiet Deus, et Omnipotens non intuebitur.
13 (KAT) Všetko to je márne, Boh ich nechce vypočuť, Všemohúci si to ani nevšimne.

14 (VUL) Omnino cum dixeris: “Non considerat”, iudicium est coram illo, et exspectas eum.
14 (KAT) Čo však, keď ty vravíš, že ho veru nevidíš, hoci s ním máš súd mať, na to čakáš len?

15 (VUL) Et nunc cum dicis: “Ira eius poenas non infert, nec ulciscitur scelus valde”,
15 (KAT) Že hnev jeho teraz teda ešte netresce, že sa o priestupok zaraz nestará,

16 (VUL) Iob frustra aperit os suum et absque scientia verba multiplicat ”.
16 (KAT) Jób si už aj ústa naprázdno ver’ otvára, keďže vedu nemá, tára priveľa.“