Kniha Jób

1 (VUL) Audi igitur, Iob, eloquia mea et omnes sermones meos ausculta.
1 (KAT) Moje slová teda, Jób, už dobre počúvaj, všetkým mojim rečiam sluchu doprajže!

2 (VUL) Ecce aperui os meum, loquatur lingua mea in faucibus meis.
2 (KAT) Pozri, svoje ústa som ja teraz otvoril, jazyk v mojom hrdle prehovoril už.

3 (VUL) Ex recto corde sermones mei sunt, et sententiam puram labia mea loquentur.
3 (KAT) Moje srdce zopakuje slová múdrosti, moje pery budú jasne rozprávať.

4 (VUL) Spiritus Dei fecit me, et spiraculum Omnipotentis vivificavit me.
4 (KAT) Utvoril ma predsa Boží dych rovnako, mňa Všemocného duch taktiež oživil.

5 (VUL) Si potes, responde mihi, praepara te coram me et consiste.
5 (KAT) Ak len teda môžeš, nože, daj mi odpoveď, pripravže sa (zaraz), staň si predo mňa!

6 (VUL) Ecce ego sicut tu coram Deo sum et de eodem luto abscissus sum et ego.
6 (KAT) Nuž, hľa! Pred Bohom ver’ som ja taký ako ty, tiež som umiesený z hliny hrnčiarskej.

7 (VUL) Verumtamen terror meus non te terreat, et onus meum non sit tibi grave.
7 (KAT) Nuž tak ťa strach zo mňa nijak desiť nemôže, nepadne mi ruka ťažko na teba.

8 (VUL) Dixisti ergo in auribus meis, et vocem verborum tuorum audivi:
8 (KAT) Ty si mi do uší (stále) toto hovoril, ja som zasa počul hlahol tvojich slov:

9 (VUL) “Mundus sum ego et absque delicto; immaculatus, et non est iniquitas in me.
9 (KAT) »Ja som iste čistý, ja som bez viny, ja som bez úhony, ja som bez hriechu.

10 (VUL) Quia querelas in me repperit, ideo arbitratus est me inimicum sibi;
10 (KAT) Proti mne on hľadá iba dáku zádrapku, za svojho nepriateľa ma pokladá,

11 (VUL) posuit in nervo pedes meos, custodivit omnes semitas meas”.
11 (KAT) preto moje nohy vkladá teda do klady, dáva pozor taktiež na každý môj krok.«

12 (VUL) Hoc est ergo, in quo non es iustificatus, respondebo tibi, quia maior est Deus homine.
12 (KAT) V tomto nemáš pravdu, túto ti dám odpoveď: Boh je od človeka väčší oveľa.

13 (VUL) Quare adversus eum contendis, quod non ad omnia verba responderit tibi?
13 (KAT) Akože si jemu mohol robiť výčitky, že ti na slovo každé neodvetil?

14 (VUL) Semel loquitur Deus, et secundo idipsum non repetit.
14 (KAT) Veď Boh hovorieva iba raz len jediný, neopakuje nič znova po druhé.

15 (VUL) Per somnium in visione nocturna, quando irruit sopor super homines, et dormiunt in lectulo,
15 (KAT) V spánku (obyčajne) a tiež v nočnom videní, keď už ľudí chytá úmor hlboký, keď si v noci oddychujú na lôžku,

16 (VUL) tunc aperit aures virorum et in visionibus terret eos,
16 (KAT) vtedy ušiam ľudí dáva svoje zjavenia a svojimi znameniami desí ich.

17 (VUL) ut avertat hominem ab his, quae facit, et liberet eum de superbia,
17 (KAT) Aby od spurnosti človeka on odvrátil, svoje diela často pred ním ukrýva.

18 (VUL) eruens animam eius a fovea et vitam illius, ut non transeat canalem mortis.
18 (KAT) Veď on jeho dušu zachraňuje pred hrobom, by mu život do priepasti nepadol.

19 (VUL) Increpat quoque per dolorem in lectulo, et tremitus ossium eius continuus.
19 (KAT) Na jeho lôžku ho varuje on bolesťou, triaškou ustavičnou kosti jeho tiež,

20 (VUL) Abominabilis ei fit in vita sua panis, et animae illius cibus ante desiderabilis.
20 (KAT) že si jeho život aj ten chlieb už zošklivil jeho duša (nechce) chutnú poživeň.

21 (VUL) Tabescet caro eius in conspectu, et ossa, quae non videbantur, nudabuntur.
21 (KAT) Jeho telo takto očividne tratí sa, jeho kosti schudli, až ich nevidno.

22 (VUL) Appropinquavit corruptioni foveae, et vita illius mortiferis sedibus.
22 (KAT) Jeho duša takto k hrobu priblížila sa, jeho život isto k mŕtvych obydliu.

23 (VUL) Si fuerit apud eum angelus, unus de milibus interpres, ut annuntiet homini aequitatem,
23 (KAT) Ale ak s ním vtedy bude (Pánov) služobník, jeden tlmočník to medzi tisícmi, aby človekovi povinnosti oznámil,

24 (VUL) miserebitur eius et dicet: “Libera eum, ut non descendat in foveam; inveni, in quo ei propitier”.
24 (KAT) bude mať s ním sústrasť, prehovorí on: »Vysloboďže ho ty, aby nešiel do hrobu, za jeho dušu som našiel výkupné.«

25 (VUL) Revirescet caro eius plus quam in iuventute, revertetur ad dies adulescentiae suae.
25 (KAT) Jeho hlas mladosťou potom sa osvieži, navráti sa do dní svojho junáctva.

26 (VUL) Deprecabitur Deum, et placabilis ei erit; et videbit faciem eius in iubilo, et reddet homini iustitiam suam.
26 (KAT) Bude vzývať Boha, on si ho zas obľúbi, na jeho tvár budú hľadieť s radosťou. Tak on spravodlivosť vráti človeku.

27 (VUL) Canit ad homines et dicit: “Peccavi et iustitiam perverti et non debui satisfacere.
27 (KAT) Toto ľuďom povie, takto bude hovoriť: »Veru, ja som zhrešil, právo zvrtol som, nebolo mi to však nijak na osoh.

28 (VUL) Liberavit animam suam, ne pergeret in foveam, sed vivens lucem videret”.
28 (KAT) Dušu mi zachránil, by som nešiel do hrobu, môj život už teraz svetlo zrie.«

29 (VUL) Ecce haec omnia operatur Deus duobus, tribus vicibus cum homine,
29 (KAT) Nuž tak, všetko toto len Boh veru urobil človekovi druhý raz aj tretí raz,

30 (VUL) ut revocet animas eorum a fovea et illuminet luce viventium.
30 (KAT) aby jeho dušu odvrátil tak od hrobu, aby svetlo živých ožiarilo ho.

31 (VUL) Attende, Iob, et audi me et tace, dum ego loquor.
31 (KAT) Jób, už dávaj pozor, nože ma len počúvaj, buďže teda ticho, ja chcem ešte hovoriť.

32 (VUL) Si autem habes quod loquaris, responde mihi; loquere, volo enim te apparere iustum.
32 (KAT) Ak máš vhodné slová, daj mi zaraz odpoveď! Hovor! Veď rád by som ti dal za pravdu.

33 (VUL) Quod si non habes, audi me; tace, et docebo te sapientiam ”.
33 (KAT) Lenže ak (ich) nemáš, nože, ty mňa počúvaj! Zmĺkni a ja teba múdrosť naučím.“