| Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Jób 33, 1-33 |
1 Jób 33, 1 Ty však, Jób, počuj moju reč a dopraj sluchu všetkým mojim slovám! 2 Jób 33, 2 Ajhľa, otvoril som ústa, môj jazyk hovorí v mojich ústach. 3 Jób 33, 3 Moje slová idú z úprimného srdca a moje pery poctivo vravia, čo vedia. 4 Jób 33, 4 Duch Boží ma utvoril a dych Všemohúceho ma obživuje. 5 Jób 33, 5 Ak môžeš, zavráť ma, priprav sa, postav sa predo mňa! 6 Jób 33, 6 Ajhľa, pred Bohom som ako ty, aj ja som utvorený z tej istej hliny. 7 Jób 33, 7 Hrôza zo mňa nech ťa nestraší a nech moja váha nedoľahne na teba. 8 Jób 33, 8 Ty si však hovoril predo mnou, a ešte počujem zvuk tvojich slov: 9 Jób 33, 9 Čistý som, bez priestupku, som bezúhonný a viny nemám. 10 Jób 33, 10 Ale On nachádza zámienky proti mne, pokladá ma za svojho nepriateľa. 11 Jób 33, 11 Nohy mi kladie do klady, stráži všetky moje chodníky. 12 Jób 33, 12 V tomto, hľa, nemáš pravdu, musím ti to povedať, pretože Boh je väčší ako človek. 13 Jób 33, 13 Prečo sa hádaš s Ním tvrdiac, že On na žiadne slová človeka neodpovedá? 14 Jób 33, 14 Však Boh hovorí jedným spôsobom i druhým, hoci si to nevšímajú. 15 Jób 33, 15 Vo sne, v nočnom videní, keď tvrdý spánok padá na ľudí, v driemotách na lôžku, 16 Jób 33, 16 vtedy otvára ľuďom uši, spečaťuje im dané poučenia, 17 Jób 33, 17 aby odvrátil človeka od toho, čo koná, a zmaril pýchu muža; 18 Jób 33, 18 uchová ho pred hrobovou jamou, aby jeho život neprešiel do podsvetia. 19 Jób 33, 19 Bolesť ho ukázňuje na jeho lôžku a boj je v jeho kostiach neprestajne. 20 Jób 33, 20 Jeho život pociťuje nechuť k chlebu a jeho duša k obľúbenej strave. 21 Jób 33, 21 Telo mu chradne na nepoznanie a vyčnievajú kosti, ktoré nebolo vidieť. 22 Jób 33, 22 Jeho duša sa blíži k jame a jeho život k tým, čo prinášajú smrť. 23 Jób 33, 23 Ak je však pri ňom anjel, prostredník, jeden z tisícich, aby zvestoval človeku, čo je preň správne, 24 Jób 33, 24 vtedy sa On zmiluje nad ním a povie: Vykúp ho, aby nezostúpil do jamy; našiel som výkupné. 25 Jób 33, 25 Jeho telo prekypovať bude mladistvou silou a vráti sa do čias svojej mladosti. 26 Jób 33, 26 Bude sa modliť k Bohu a On mu prejaví priazeň, s plesaním uzrie Jeho tvár. On vráti človeku jeho spravodlivosť; 27 Jób 33, 27 ten zaspieva pred ľuďmi a povie: Zhrešil som a prekrútil som správnu vec, a On mi neodplatil podľa mojej viny. 28 Jób 33, 28 Vykúpil moju dušu od cesty do jamy a môj život môže vidieť svetlo. 29 Jób 33, 29 Toto všetko robieva Boh dvakrát i trikrát s človekom, 30 Jób 33, 30 aby vrátil jeho dušu z jamy, aby mu svietilo svetlo života. 31 Jób 33, 31 Dávaj pozor, Jób, poslúchni ma! Ty mlč, ja budem hovoriť. 32 Jób 33, 32 Ak máš slová, odpovedz mi, vyrozprávaj sa, rád by som bol, keby si bol v práve. 33 Jób 33, 33 Ak nemáš, počúvaj ma. Mlč! Budem ťa učiť múdrosti.
| | Jób 33, 1-33 |
Verš 6
Ajhľa, pred Bohom som ako ty, aj ja som utvorený z tej istej hliny.
Jób 9:35 - potom prehovorím a nebudem sa Ho báť, lebo so mnou nie je to tak.
Jób 23:10 - Lebo On pozná cestu, ktorou kráčam, keď ma preskúša, vyjdem ako zlato.
Verš 8
Ty si však hovoril predo mnou, a ešte počujem zvuk tvojich slov:
Jób 10:7 - hoci vieš, že nie som vinný, a z Tvojej ruky nikto ma nevytrhne?
Jób 16:17 - hoci na mojich dlaniach nelipne násilie a moja modlitba bola čistá.
Jób 23:10 - Lebo On pozná cestu, ktorou kráčam, keď ma preskúša, vyjdem ako zlato.
Jób 27:5 - Ďaleko som od toho, aby som vám dal za pravdu, dokiaľ neskonám, nevzdám sa svojej neviny,
Verš 10
Ale On nachádza zámienky proti mne, pokladá ma za svojho nepriateľa.
Jób 13:24 - Prečo si skrývaš tvár a pokladáš ma za svojho nepriateľa?
Jób 16:9 - Jeho hnev ma roztrhal a znenávidel ma, zubami škrípal proti mne; môj protivník si bystrí na mňa zrak.
Jób 19:11 - Jeho hnev vzplanul proti mne, pokladá ma za svojho nepriateľa.
Verš 11
Nohy mi kladie do klady, stráži všetky moje chodníky.
Jób 13:27 - že moje nohy dávaš do klady, striehneš na všetky moje cesty a medze kladieš stopám mojich nôh?
Jób 14:16 - Lebo potom počítal by si moje kroky a nestriehol by si na môj hriech.
Verš 20
Jeho život pociťuje nechuť k chlebu a jeho duša k obľúbenej strave.
Ž 107:18 - Sprotivil sa im všetok pokrm, dotkli sa až brán smrti.
Verš 26
Bude sa modliť k Bohu a On mu prejaví priazeň, s plesaním uzrie Jeho tvár. On vráti človeku jeho spravodlivosť;
Ž 50:15 - Vzývaj ma v deň súženia, vytrhnem ťa, a ty ma budeš oslavovať!
Iz 58:9 - Potom budeš volať, a Hospodin ťa vyslyší, ty budeš kričať o pomoc, a On odpovie: Tu som! Ak odstrániš jarmo zo svojho stredu, ukazovanie prstom, zlomyseľné reči,
Verš 30
aby vrátil jeho dušu z jamy, aby mu svietilo svetlo života.
Ž 56:13 - Bože, je teraz na mne splniť sľuby, splatím Ti obete vďaky.
Job 33,9 - Elihu zopakuje súhrn Jóbových tvrdení, ktorými ustavične zdôrazňoval svoju nevinnosť (porov. 9,21; 10,7; 12,4; 16,17; 27,5 n.). Odsúdi Jóbovu opovážlivosť. Veď podľa verša 10 Jób pripisoval Bohu istú predpojatosť (porov. 13,24; 19,11).
Job 33,14 - Boh hovorí k ľuďom rozmanitým spôsobom. Elihu uvádza aspoň tri spôsoby: Boh hovorí pomocou videnia (verše 15–18), prostredníctvom chorôb a neduhov (verše 19–22) a konečne cestou priateľského napomenutia (verše 23–28).