Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Jób 32, 1-22

1 (ROH) Vtedy prestali tí traja mužovia odpovedať Jobovi, pretože bol spravedlivý vo svojich očiach.

2 (ROH) Ale tu sa rozpálil hnev Elíhuva, syna Barachéla, Buzitu, z čeľade Rám-ov, na Joba sa rozpálil jeho hnev, pretože ospravedlňoval svoju dušu skôr než Boha.

3 (ROH) I na jeho troch priateľov sa rozpálil jeho hnev, pretože nenašli odpovedi a odsudzovali Joba.

4 (ROH) A Elíhu čakal na Joba i na jeho priateľov slovami, pretože boli starší vekom než on.

5 (ROH) A vidiac Elíhu, že niet odpovedi v ústach tých troch mužov, rozpálil sa jeho hnev.

6 (ROH) A tak odpovedal Elíhu, syn Barachéla, Buzitu, a riekol: Ja som mladý vekom, a vy ste starci, preto som sa ostýchal a bál som sa vysloviť s vami to, čo viem,

7 (ROH) a povedal som: Nech hovorí vek a množstvo rokov, tí nech dajú znať múdrosť.

8 (ROH) Ale vidím, že je ona Duch Boží v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými.

9 (ROH) Nie sú vždy veľkí múdri, ani starci nerozumejú vždycky súdu.

10 (ROH) Preto hovorím: Nože počuj mňa, nech i ja poviem, čo viem!

11 (ROH) Hľa, čakal som na vaše slová; počúval som až na vašu umnosť, dokiaľ nevyzkúmate slov.

12 (ROH) A bedlivo som vás pozoroval, a hľa, nie je toho, kto by pokarhal Joba, kto by z vás odpovedal na jeho reči.

13 (ROH) Aby ste nepovedali: Našli sme múdrosť: Silný Bôh ho bude stíhať, nie človek!

14 (ROH) Ale Job neobrátil proti mne reči, ale ani mu neodpoviem vašimi slovami.

15 (ROH) Zľakli sa; neodpovedajú viacej; pošly im slová.

16 (ROH) A či budem azda čakať, keď nehovoria, keď stoja, neodpovedajú viacej?

17 (ROH) Odpoviem i ja svoj diel; poviem i ja to, čo viem.

18 (ROH) Lebo som plný slov; soviera ma duch môjho lona.

19 (ROH) Hľa, moja hruď je ako víno, ktoré nemá prieduchu, jako nové kožice, ide sa rozpuknúť.

20 (ROH) Budem hovoriť, a uvoľní sa mi; otvorím svoje rty a budem odpovedať.

21 (ROH) Nebudem hľadieť na ničiu osobu ani nebudem pochlebovať človekovi.

22 (ROH) Lebo neviem pochlebovať. Rýchle by ma vychvátil ten, ktorý ma učinil!

Verš 8

Ale vidím, že je ona Duch Boží v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými.

Jób 12:13 - U neho je múdrosť a hrdinská sila; jeho je rada a rozumnosť.

Jób 38:36 - Kto vložil do ľadvín múdrosť alebo kto dal srdcu rozum?

Prís 2:6 - Lebo Hospodin dáva múdrosť; z jeho úst pochádza známosť a umnosť.

Kaz 2:26 - Lebo človekovi, ktorý je dobrý pred ním, dáva múdrosť, vedomosť a radosť, a hriešnikovi dáva zamestnanie, aby sberal a shromažďoval, aby to potom dal tomu, kto je dobrý pred Bohom. Aj to je márnosť a honba po vetre.

Dan 1:17 - Týmto štyrom mládencom dal Bôh vedomosti a rozum, aby sa vyznali v každom liternom umení, a múdrosť, a krome toho Danielovi dal i to, aby rozumel každému videniu i snom.

Dan 2:21 - A on mení časy a doby, sosadzuje kráľov a ustanovuje kráľov; dáva múdrym múdrosť a vedomosť tým, ktorí znajú rozum.

Verš 9

Nie sú vždy veľkí múdri, ani starci nerozumejú vždycky súdu.

Jób 12:12 - Pri starcoch je múdrosť a pri ľuďoch dlhého veku rozumnosť.

Verš 6

A tak odpovedal Elíhu, syn Barachéla, Buzitu, a riekol: Ja som mladý vekom, a vy ste starci, preto som sa ostýchal a bál som sa vysloviť s vami to, čo viem,

Jób 32:4 - A Elíhu čakal na Joba i na jeho priateľov slovami, pretože boli starší vekom než on.

Jób 32:7 - a povedal som: Nech hovorí vek a množstvo rokov, tí nech dajú znať múdrosť.

Jób 15:10 - I šedivý i starec je medzi nami, čo do veku, starší ako tvoj otec.

Job 32,8 - Vek sám nepostačuje, aby niekto neomylne dosiahol dostatok múdrosti. Aby niekto vedel správne vystihnúť pravú podstatu vecí, na to je potrebný zvláštny Boží dar.