Kniha Jób

1 (VUL) Omiserunt autem tres viri isti respondere Iob, eo quod iustus sibi videretur.
1 (KAT) Tí traja mužovia prestali odpovedať Jóbovi, lebo bol spravodlivý v ich očiach.

2 (VUL) Et iratus indignatusque est Eliu filius Barachel Buzites de cognatione Ram; iratus est autem adversum Iob, eo quod iustum se esse diceret coram Deo.
2 (KAT) Tu však vzkypel hnevom Barachelov syn Elihu, Búzčan z rodu Ram. Vzkypel proti Jóbovi hnevom, že sa prehlásil za nevinného pred Bohom.

3 (VUL) Porro adversum amicos eius indignatus est, eo quod non invenissent responsionem, sed tantummodo condemnassent Iob.
3 (KAT) Aj proti jeho trom priateľom vzkypel hnevom, lebo nenašli, čo by odpovedali, a tak nedali za pravdu Pánovi.

4 (VUL) Igitur Eliu exspectavit Iob loquentem, eo quod seniores essent, qui loquebantur;
4 (KAT) Elihu totiž čakal, kým sa rozprávali s Jóbom, lebo boli vo svojich dňoch starší od neho.

5 (VUL) cum autem vidisset Eliu quod tres respondere non potuissent, iratus est vehementer.
5 (KAT) Keď však Elihu zbadal, že tí traja mužovia nemajú čo odpovedať, vzkypel hnevom.

6 (VUL) Respondensque Eliu filius Barachel Buzites dixit: “ Iunior sum tempore, vos autem antiquiores; idcirco veritus sum et timui vobis indicare meam sententiam.
6 (KAT) A Búzčan, Barachelov syn Elihu vravel: „Ja vekom som mladý, vy ste starší zaiste, preto som sa bál ver’, hanbil som sa tiež, by som vám oznámil svoje vedomosti.

7 (VUL) Dixi: Aetas loquetur, et annorum multitudo docebit sapientiam.
7 (KAT) Myslel som si takto: (Počet) dní nech hovorí, nech to mnohé roky múdrosti hlásajú.

8 (VUL) Sed, ut video, spiritus est in hominibus, et inspiratio Omnipotentis dat intellegentiam.
8 (KAT) Veď to v človekovi Pánov dych je zaiste, dych Všemohúceho, ktorý dáva rozvahu.

9 (VUL) Non sunt longaevi sapientes, nec senes intellegunt iudicium.
9 (KAT) Nie sú však vždy veľkí, ktorí múdri bývajú, nie vždy, čo je správne, starci pochopia.

10 (VUL) Ideo dicam: Audite me, ostendam vobis etiam ego meam sapientiam.
10 (KAT) Preto som povedal: Nože, vypočujte ma, vedomosti svoje aj ja oznámim!

11 (VUL) Exspectavi enim sermones vestros, intendi aurem in prudentiam vestram, donec investigaretis,
11 (KAT) Hľa, na vaše reči som ja čakal doteraz, napínal som uši na vaše názory. Zatiaľ, čo ste (takto) slová vhodné hľadali,

12 (VUL) et ut vos intellegerem nitebar. Sed, ut video, non est qui possit arguere Iob et respondere ex vobis sermonibus eius.
12 (KAT) ja obracal na vás svoju pozornosť. Lenže Jóba nikto už viac nepresvedčuje, nikto z vás mu správne neodpovedá.

13 (VUL) Ne forte dicatis: “Invenimus sapientiam; Deus proiecit eum, non homo”.
13 (KAT) Nevravte si teda: »My našli sme už múdrosť, Pán sám poučil nás, človek veru nie.«

14 (VUL) Non parabo mihi verba, et ego non secundum sermones vestros respondebo illi.
14 (KAT) On vo svojich rečiach na mňa neobracal sa, preto vašou rečou neodpoviem mu.

15 (VUL) Extimuerunt nec responderunt ultra; abstuleruntque a se eloquia.
15 (KAT) Oni zháčili sa, odpovedať nemohli, ba aj reč im (vhodná) celkom prestala.

16 (VUL) Quoniam igitur exspectavi, et non sunt locuti, steterunt, nec ultra responderunt,
16 (KAT) Ja som preto čakal, keď však nerozprávajú, keď sa zarazili, nechcú odvetiť,

17 (VUL) respondebo et ego partem meam et ostendam scientiam meam.
17 (KAT) chcem dať aj ja za seba už odpoveď, vedomosti svoje taktiež oznámim,

18 (VUL) Plenus sum enim sermonibus, et coarctat me spiritus pectoris mei;
18 (KAT) pretože som celkom preplnený slovami, duch môjho vnútra tlačí ma takisto.

19 (VUL) en venter meus quasi mustum absque spiraculo, quod lagunculas novas disrumpit.
19 (KAT) Veď je moje vnútro jak víno bez prieduchu, ako keď mechy nové poroztrháva.

20 (VUL) Loquar et respirabo paululum, aperiam labia mea et respondebo.
20 (KAT) Aby som si uľavil, prehovorím teda, otvorím si pery, dám hneď odpoveď.

21 (VUL) Non accipiam personam viri et nulli homini blandiar.
21 (KAT) Na nikoho ohľad brať ja veru nebudem, ani pocty vzdávať nechcem nikomu,

22 (VUL) Nescio enim blandiri, quia in brevi tolleret me Factor meus.
22 (KAT) lebo ozaj neviem pocty vzdávať niekomu; na chvíľku ma strpí ten, čo stvoril ma.