výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 31, 1-41

1 (KAT) S očami som si takú zmluvu ujednal, že nepozriem sa nikdy na pannu.
1 (SVD) عهدا قطعت لعينيّ فكيف اتطلع في عذراء.
1 (B21) Vstoupil jsem do smlouvy se svýma očima, že se nebudu dívat po dívkách.

2 (KAT) Lež aký podiel Boh to zhora zosiela a aký údel z výšky Všemocný?
2 (SVD) وما هي قسمة الله من فوق ونصيب القدير من الاعالي.
2 (B21) Vždyť jaký úděl Bůh z nebe udílí, jaké dává Všemohoucí shůry dědictví,

3 (KAT) Či nebude to skaza nešľachetnému a hriešnikom zasa nešťastie?
3 (SVD) أليس البوار لعامل الشر والنكر لفاعلي الاثم.
3 (B21) ne-li neštěstí pro zlosyna, ne-li pohromu pachatelům zla?

4 (KAT) Či nepozerá on na moje chodníky a všetky kroky nepočíta mi?
4 (SVD) أليس هو ينظر طرقي ويحصي جميع خطواتي.
4 (B21) Copak Bůh nehledí na mé cesty, copak nepočítá všechny mé kroky?

5 (KAT) Ak so lžou som ja azda (predtým) chodieval, za lesťou noha sa mi náhlila,
5 (SVD) ان كنت قد سلكت مع الكذب او اسرعت رجلي الى الغش.
5 (B21) Jestli jsem v životě jednal falešně, jestli jsem kdy pospíchal konat lest -

6 (KAT) nech ma na spravodlivej váhe odváži, nech Boh raz pozná moju nevinnosť!
6 (SVD) ليزنّي في ميزان الحق فيعرف الله كمالي.
6 (B21) pak ať mě Bůh zváží na váze poctivé, ať se ubezpečí o mé nevině!

7 (KAT) Ak uchýlil sa môj krok z (jeho) chodníka, ak moje srdce za očami šlo, ak na dlani mi škvrna prilipla,
7 (SVD) ان حادت خطواتي عن الطريق وذهب قلبي وراء عينيّ او لصق عيب بكفيّ
7 (B21) Jestli má noha z cesty zabloudila, jestli mé srdce odešlo za očima, jestli mi na rukou špína ulpěla -

8 (KAT) nech rozsievam ja, druhý nech sa nakŕmi, nech siatiny mi vyrvú z koreňa!
8 (SVD) أزرع وغيري يأكل وفروعي تستأصل
8 (B21) pak ať co zaseji, sní někdo jiný, ať jsou mé ratolesti vykořeněny!

9 (KAT) Ak srdce mi azda žena zvábila, ak číhal som pri vrátach blížneho,
9 (SVD) ان غوي قلبي على امرأة او كمنت على باب قريبي
9 (B21) Jestli jsem se v srdci dal něčí ženou svést, jestli jsem číhal u dveří přítele -

10 (KAT) nech moja žena melie pre iného len a nech sa iní nad ňou skláňajú.
10 (SVD) فلتطحن امرأتي لآخر ولينحن عليها آخرون.
10 (B21) pak ať má žena pro jiného mele, ať s ní jdou jiní do postele!

11 (KAT) Veď to je iste (preveľká) neprávosť a neresť veru hodna odsúdenia tiež.
11 (SVD) لان هذه رذيلة وهي اثم يعرض للقضاة.
11 (B21) Byl by to přece zvrhlý zločin, byl by to trestuhodný hřích,

12 (KAT) Bo tento oheň žerie až do zahynutia a celkom strávi moju úrodu.
12 (SVD) لانها نار تأكل حتى الى الهلاك وتستأصل كل محصولي
12 (B21) byl by to oheň k záhubě spalující, vykořenil by vše, co pěstuji!

13 (KAT) Ak som na právo svojho sluhu nedbával a otrokyne sú so mnou vo spore,
13 (SVD) ان كنت رفضت حق عبدي وامتي في دعواهما عليّ
13 (B21) Copak jsem svému služebníku odepřel právo nebo své služebnici, když měli se mnou spor?

14 (KAT) čo urobím len, akže Boh raz povstane, čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi?
14 (SVD) فماذا كنت اصنع حين يقوم الله واذا افتقد فبماذا اجيبه.
14 (B21) Co bych si pak počal Bohu tváří v tvář? Co bych mu odpověděl, až se mě bude ptát?

15 (KAT) Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril a nestvárnil nás azda v lone sám?!
15 (SVD) أوليس صانعي في البطن صانعه وقد صوّرنا واحد في الرحم.
15 (B21) Nestvořil je v břiše Ten, který stvořil mě? Nezformoval nás jeden a týž v lůně matčině?

16 (KAT) Či odprel som, čo si núdzni prosili, a oko vdovy som var’ skormútil?
16 (SVD) ان كنت منعت المساكين عن مرادهم او افنيت عيني الارملة
16 (B21) Copak jsem nevnímal potřeby chudých, nechal jsem pohasínat oči vdovy?

17 (KAT) Či som sám zjedol svoju skyvu chlebíka, že sirota tiež z neho nejedla?
17 (SVD) او اكلت لقمتي وحدي فما اكل منها اليتيم.
17 (B21) Copak jsem jedl svůj chléb sám a sirotkům z něj nedával?

18 (KAT) Veď ako otec choval som ju od mladi, od lona matky som ju vodieval.
18 (SVD) بل منذ صباي كبر عندي كأب ومن بطن امي هديتها
18 (B21) Od mého mládí u mě jak u otce vyrůstal, od svého dětství jsem vdovám pomáhal.

19 (KAT) Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver’ a bez prikrývky videl bedára,
19 (SVD) ان كنت رأيت هالكا لعدم اللبس او فقيرا بلا كسوة
19 (B21) Copak jsem přihlížel, jak někdo zmírá bez šatů, jak ubožák nemá ani přikrývku?

20 (KAT) či jeho bedrá nepožehnávali ma, vlnou mojich oviec sa nezahrial?
20 (SVD) ان لم تباركني حقواه وقد استدفأ بجزّة غنمي.
20 (B21) Copak mi takový ze srdce nežehnal, když se vlnou mých ovcí zahříval?

21 (KAT) Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som, keď zrel som, že mám v bráne oporu,
21 (SVD) ان كنت قد هززت يدي على اليتيم لما رأيت عوني في الباب
21 (B21) Jestli má ruka někdy napadla sirotka, protože jsem viděl, že soud na mě dá -

22 (KAT) nech od šije mi ruka zaraz odpadne, nech vytkne sa mi z kĺbov rameno!
22 (SVD) فلتسقط عضدي من كتفي ولتنكسر ذراعي من قصبتها.
22 (B21) pak ať mi vyrvou paži z ramena, ať je má ruka v lokti zlomena!

23 (KAT) Veď ma zachvátila bázeň pred Bohom, neodolal som jeho velebe.
23 (SVD) لان البوار من الله رعب عليّ ومن جلاله لم استطع
23 (B21) Božího trestu jsem se přece bál, před jeho vznešeností bych neobstál!

24 (KAT) Či urobil som zlato svojou nádejou, riekol som skvostom: »Moja istota!«?
24 (SVD) ان كنت قد جعلت الذهب عمدتي او قلت للابريز انت متكلي.
24 (B21) Copak jsem snad kdy doufal ve zlato, nazýval jsem drahý kov svou jistotou?

25 (KAT) Či radosť mal som, že mám veľké imanie, že moja ruka veľa získala?
25 (SVD) ان كنت قد فرحت اذ كثرت ثروتي ولان يدي وجدت كثيرا.
25 (B21) Copak mě těšilo, jak velké jmění mám a kolik toho svou rukou vydělám?

26 (KAT) Keď videl som zas, ako slnce žiarilo a mesiac jemný ako šinul sa,
26 (SVD) ان كنت قد نظرت الى النور حين ضاء او الى القمر يسير بالبهاء
26 (B21) Copak jsem obdivoval zářící slunce a měsíc putující ve své nádheře,

27 (KAT) či moje srdce bolo tajne zvedené a moju ruku pery bozkali?
27 (SVD) وغوي قلبي سرّا ولثم يدي فمي
27 (B21) takže bych se v srdci dal tajně svést a rukou jim od úst poslal polibek?

28 (KAT) To bol by zločin hoden trestu veľkého, veď by som zaprel Boha na nebi.
28 (SVD) فهذا ايضا اثم يعرض للقضاة لاني اكون قد جحدت الله من فوق
28 (B21) I to by byl přece trestuhodný hřích, zrazoval bych tím Boha na nebi!

29 (KAT) Či som mal radosť z nešťastia nepriateľa a zaplesal som, keď ho stihlo zlo?
29 (SVD) ان كنت قد فرحت ببليّة مبغضي او شمتّ حين اصابه سوء.
29 (B21) Copak mě těšilo neštěstí nepřítele, copak jsem jásal, když se mu vedlo zle?

30 (KAT) Veď zhrešiť svojim ústam nedovolil som, by jeho život v kliatbe žiadali.
30 (SVD) بل لم ادع حنكي يخطئ في طلب نفسه بلعنة.
30 (B21) Svá ústa jsem nikdy nenechal hřešit tím, že bych na něj svolával kletby.

31 (KAT) Či nevravela čeľaď môjho stanu tiež: »Kto z jeho mäsa nenasýtil sa?«
31 (SVD) ان كان اهل خيمتي لم يقولوا من ياتي باحد لم يشبع من طعامه.
31 (B21) Copak si mí domácí museli stěžovat: ‚Kéž by nám dal trochu masa; máme hlad'?

32 (KAT) Však ani cudzinec nenocoval vonku a otvoril som dvere pocestným.
32 (SVD) غريب لم يبت في الخارج. فتحت للمسافر ابوابي.
32 (B21) Vždyť ani cizinec nemusel venku nocovat, své dveře jsem pocestnému otvíral dokořán.

33 (KAT) Či svoje viny skrýval som jak ostatní a svoj poklesok v sebe stajil som,
33 (SVD) ان كنت قد كتمت كالناس ذنبي لاخفاء اثمي في حضني
33 (B21) Copak jsem jako Adam skrýval své přestupky? Chtěl jsem svou vinu v srdci utajit?

34 (KAT) bo strach som dostal vari z huku po meste a zhrozil som sa hanby od rodín, že stíchol som hneď, k bráne nevyšiel?
34 (SVD) اذ رهبت جمهورا غفيرا وروّعتني اهانة العشائر فكففت ولم اخرج من الباب
34 (B21) Měl jsem snad strach před hlučícím davem, bál jsem se posměchu svého kmene, takže jsem mlčel a ani nevycházel ven?

35 (KAT) Bár by bol niekto, čo by ma chcel vypočuť! Tu môj znak! Mocný nech mi odpovie! A žalobný spis, ktorý spíše odporca,
35 (SVD) من لي بمن يسمعني. هوذا امضائي ليجبني القدير. ومن لي بشكوى كتبها خصمي.
35 (B21) Kéž by mi někdo poskytl slyšení! Zde je můj podpis. Ať mi Všemohoucí odpoví! Ať můj žalobce předloží svůj spis!

36 (KAT) či na ramená si ho nevložím a veniec z neho neuvijem si?
36 (SVD) فكنت احملها على كتفي. كنت اعصبها تاجا لي.
36 (B21) Rád ho budu nosit na vlastních ramenou, ozdobím se jím jako korunou!

37 (KAT) Jemu aj počet svojich krokov oznámim a ako šľachtic predstúpim pred neho.“
37 (SVD) كنت اخبره بعدد خطواتي وادنو منه كشريف ــ
37 (B21) Všechny své kroky před ním rád vypovím, předstoupím před něj jako princ!

38 (KAT) Ak by moje polia proti mne kričali a moje brázdy s nimi stenali,
38 (SVD) ان كانت ارضي قد صرخت عليّ وتباكت اتلامها جميعا
38 (B21) Jestli má půda křičí proti mně a její brázdy pláčí společně,

39 (KAT) ak úrodu ich bez odmeny jedol som, ak som ich majiteľa umoril,
39 (SVD) ان كنت قد اكلت غلّتها بلا فضة او اطفأت انفس اصحابها
39 (B21) jestli jsem její plody jedl bezplatně a mořil její nájemce -

40 (KAT) nech bodľač vzíde mi namiesto pšenice a burina len miesto jačmeňa! Jóbove slová skončili.
40 (SVD) فعوض الحنطة لينبت شوك وبدل الشعير زوان تمت اقوال ايوب
40 (B21) pak ať mi vzejde bodláčí místo pšenice a plevel místo ječmene!"

41 ----
41 ----
41 (B21) Zde Jobova řeč končí.


Jób 31, 1-41





Verš 32
Však ani cudzinec nenocoval vonku a otvoril som dvere pocestným.
Heb 13:2 - Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí takto prijali ako hostí anjelov, a ani o tom nevedeli.
1Pt 4:9 - Buďte vospolne pohostinní, bez šomrania.

Verš 4
Či nepozerá on na moje chodníky a všetky kroky nepočíta mi?
2Krn 16:9 - Lebo Pánove oči pozerajú po celej zemi, aby posilnili tých, čo sú mu zo srdca oddaní. V tejto veci si konal nemúdro, lebo odteraz budeš mať vojny.“
Jób 34:21 - Jeho oči bedlia nad cestami človeka, všetky jeho kroky pozoruje on.
Prís 5:21 - Lebo pred Pánom sú cesty človeka, on zvažuje všetky jeho kroky.
Prís 15:3 - Na všetkých miestach (vidia) oči Pánove, čo pozerajú na dobrých i zlých.
Jer 32:19 - Veľký v ustanoveniach a mocný v skutkoch, ktorého oči sú otvorené nad každou cestou ľudských synov, aby si každému dal podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov;

Verš 9
Ak srdce mi azda žena zvábila, ak číhal som pri vrátach blížneho,
Jób 24:15 - Na tmu striehne aj zrak cudzoložníka. Vraví si: »Ani oko ma nevidí!« a tvár si halí závojom.
Prís 7:25 - Nech sa ti srdce na cesty k nej nekloní, nezatúlaj sa na jej chodníky!

Verš 14
čo urobím len, akže Boh raz povstane, čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi?
Ž 44:21 - Keby sme zabudli na meno nášho Boha a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

Verš 15
Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril a nestvárnil nás azda v lone sám?!
Jób 34:19 - Stranu nenadŕža iste ani kniežatám, bohatému nedá prednosť pred núdznym. Lebo oni všetci sú jeho rúk výtvorom, v okamihu pomrú, tak sa pominú:
Prís 14:31 - Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva.
Prís 17:5 - Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie.

Verš 24
Či urobil som zlato svojou nádejou, riekol som skvostom: »Moja istota!«?
Mk 10:24 - Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva!
1Tim 6:17 - Tým, čo sú bohatí v tomto veku, prikazuj, nech nie sú namyslení a nevkladajú nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám hojne dáva všetko na užívanie,

Verš 25
Či radosť mal som, že mám veľké imanie, že moja ruka veľa získala?
Ž 62:10 - Veď iba klam a mam sú potomci Adama, ľudia sú iba preludom. Keby si stali na váhu, dohromady sú ľahší ako para.

Verš 26
Keď videl som zas, ako slnce žiarilo a mesiac jemný ako šinul sa,
Dt 4:19 - a keď zdvihneš oči k nebu a uvidíš tam slnko, mesiac a hviezdy, všetky voje nebies, nedaj sa oklamať a neklaňaj sa im a neuctievaj to, čo Pán, tvoj Boh, stvoril na osoh všetkým národom, ktoré sú pod nebom.

Verš 29
Či som mal radosť z nešťastia nepriateľa a zaplesal som, keď ho stihlo zlo?
Prís 17:5 - Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie.

Verš 30
Veď zhrešiť svojim ústam nedovolil som, by jeho život v kliatbe žiadali.
Mt 5:44 - Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú,
Rim 12:14 - Žehnajte tých, čo vás prenasledujú - žehnajte a nepreklínajte!

Job 31,2-4 - Trest patrí hriešnikovi. Ale v čomže majú svoj pôvod moje hrozné utrpenia, keďže sám som nevinný?

Job 31,7 - "Škvrna na dlani prilipnutá" je vlastne nespravodlivo nadobudnutý cudzí majetok.

Job 31,9-12 - Cudzoložstvo.

Job 31,13 - Jób nepoškodil nikdy právo svojich otrokov. Veď pre všetko jeho konanie bola mu smernicou bázeň Božia a súčasne aj úcta pred dôstojnosťou ľudskou, ktorú priznával každému ako sebe rovnému tvoru.

Job 31,21 - Pre svoje vznešené postavenie, aké požíval práve na mestskom súde, mal síce možnosť dopustiť sa aj neprávosti, no svedomie mu to nikdy nedovolilo.

Job 31,27 - "Moju ruku pery bozkali" – bozk tu znamená najskôr nejaký modlársky obrad, ktorým uctievali slnko alebo mesiac.

Job 31,35-37 - Jób chce osvedčenie o svojej nevinnosti predložiť Bohu písomne a podpísať ho vlastným menom (verš 35 ab). Slová "Tu môj znak" v hebrejskom texte doslovne znejú: Tu je písmeno T. (Porov. Ez 9,4 a Zjv 7,3 n., kde znak služobníkov Božích ich mal všetkým urobiť zjavnými.)

Job 31,38-40 - Tieto verše svojím obsahom lepšie by sa pripojili po verši 34.

Job 31,38 - Chudobným bedárom, vdovám a sirotám ulúpené poľnosti nariekajú nad neprávosťou.