  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Jób 31, 1-40 |
1 Jób 31, 1 S očami som si takú zmluvu ujednal, že nepozriem sa nikdy na pannu. 2 Jób 31, 2 Lež aký podiel Boh to zhora zosiela a aký údel z výšky Všemocný? 3 Jób 31, 3 Či nebude to skaza nešľachetnému a hriešnikom zasa nešťastie? 4 Jób 31, 4 Či nepozerá on na moje chodníky a všetky kroky nepočíta mi? 5 Jób 31, 5 Ak so lžou som ja azda (predtým) chodieval, za lesťou noha sa mi náhlila, 6 Jób 31, 6 nech ma na spravodlivej váhe odváži, nech Boh raz pozná moju nevinnosť! 7 Jób 31, 7 Ak uchýlil sa môj krok z (jeho) chodníka, ak moje srdce za očami šlo, ak na dlani mi škvrna prilipla, 8 Jób 31, 8 nech rozsievam ja, druhý nech sa nakŕmi, nech siatiny mi vyrvú z koreňa! 9 Jób 31, 9 Ak srdce mi azda žena zvábila, ak číhal som pri vrátach blížneho, 10 Jób 31, 10 nech moja žena melie pre iného len a nech sa iní nad ňou skláňajú. 11 Jób 31, 11 Veď to je iste (preveľká) neprávosť a neresť veru hodna odsúdenia tiež. 12 Jób 31, 12 Bo tento oheň žerie až do zahynutia a celkom strávi moju úrodu. 13 Jób 31, 13 Ak som na právo svojho sluhu nedbával a otrokyne sú so mnou vo spore, 14 Jób 31, 14 čo urobím len, akže Boh raz povstane, čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi? 15 Jób 31, 15 Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril a nestvárnil nás azda v lone sám?! 16 Jób 31, 16 Či odprel som, čo si núdzni prosili, a oko vdovy som var’ skormútil? 17 Jób 31, 17 Či som sám zjedol svoju skyvu chlebíka, že sirota tiež z neho nejedla? 18 Jób 31, 18 Veď ako otec choval som ju od mladi, od lona matky som ju vodieval. 19 Jób 31, 19 Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver’ a bez prikrývky videl bedára, 20 Jób 31, 20 či jeho bedrá nepožehnávali ma, vlnou mojich oviec sa nezahrial? 21 Jób 31, 21 Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som, keď zrel som, že mám v bráne oporu, 22 Jób 31, 22 nech od šije mi ruka zaraz odpadne, nech vytkne sa mi z kĺbov rameno! 23 Jób 31, 23 Veď ma zachvátila bázeň pred Bohom, neodolal som jeho velebe. 24 Jób 31, 24 Či urobil som zlato svojou nádejou, riekol som skvostom: »Moja istota!«? 25 Jób 31, 25 Či radosť mal som, že mám veľké imanie, že moja ruka veľa získala? 26 Jób 31, 26 Keď videl som zas, ako slnce žiarilo a mesiac jemný ako šinul sa, 27 Jób 31, 27 či moje srdce bolo tajne zvedené a moju ruku pery bozkali? 28 Jób 31, 28 To bol by zločin hoden trestu veľkého, veď by som zaprel Boha na nebi. 29 Jób 31, 29 Či som mal radosť z nešťastia nepriateľa a zaplesal som, keď ho stihlo zlo? 30 Jób 31, 30 Veď zhrešiť svojim ústam nedovolil som, by jeho život v kliatbe žiadali. 31 Jób 31, 31 Či nevravela čeľaď môjho stanu tiež: »Kto z jeho mäsa nenasýtil sa?« 32 Jób 31, 32 Však ani cudzinec nenocoval vonku a otvoril som dvere pocestným. 33 Jób 31, 33 Či svoje viny skrýval som jak ostatní a svoj poklesok v sebe stajil som, 34 Jób 31, 34 bo strach som dostal vari z huku po meste a zhrozil som sa hanby od rodín, že stíchol som hneď, k bráne nevyšiel? 35 Jób 31, 35 Bár by bol niekto, čo by ma chcel vypočuť! Tu môj znak! Mocný nech mi odpovie! A žalobný spis, ktorý spíše odporca, 36 Jób 31, 36 či na ramená si ho nevložím a veniec z neho neuvijem si? 37 Jób 31, 37 Jemu aj počet svojich krokov oznámim a ako šľachtic predstúpim pred neho.“ 38 Jób 31, 38 Ak by moje polia proti mne kričali a moje brázdy s nimi stenali, 39 Jób 31, 39 ak úrodu ich bez odmeny jedol som, ak som ich majiteľa umoril, 40 Jób 31, 40 nech bodľač vzíde mi namiesto pšenice a burina len miesto jačmeňa! Jóbove slová skončili.
| | | Jób 31, 1-40 |
Verš 32
Však ani cudzinec nenocoval vonku a otvoril som dvere pocestným.
Heb 13:2 - Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí takto prijali ako hostí anjelov, a ani o tom nevedeli.
1Pt 4:9 - Buďte vospolne pohostinní, bez šomrania.
Verš 4
Či nepozerá on na moje chodníky a všetky kroky nepočíta mi?
2Krn 16:9 - Lebo Pánove oči pozerajú po celej zemi, aby posilnili tých, čo sú mu zo srdca oddaní. V tejto veci si konal nemúdro, lebo odteraz budeš mať vojny.“
Jób 34:21 - Jeho oči bedlia nad cestami človeka, všetky jeho kroky pozoruje on.
Prís 5:21 - Lebo pred Pánom sú cesty človeka, on zvažuje všetky jeho kroky.
Prís 15:3 - Na všetkých miestach (vidia) oči Pánove, čo pozerajú na dobrých i zlých.
Jer 32:19 - Veľký v ustanoveniach a mocný v skutkoch, ktorého oči sú otvorené nad každou cestou ľudských synov, aby si každému dal podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov;
Verš 9
Ak srdce mi azda žena zvábila, ak číhal som pri vrátach blížneho,
Jób 24:15 - Na tmu striehne aj zrak cudzoložníka. Vraví si: »Ani oko ma nevidí!« a tvár si halí závojom.
Prís 7:25 - Nech sa ti srdce na cesty k nej nekloní, nezatúlaj sa na jej chodníky!
Verš 14
čo urobím len, akže Boh raz povstane, čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi?
Ž 44:21 - Keby sme zabudli na meno nášho Boha a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
Verš 15
Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril a nestvárnil nás azda v lone sám?!
Jób 34:19 - Stranu nenadŕža iste ani kniežatám, bohatému nedá prednosť pred núdznym. Lebo oni všetci sú jeho rúk výtvorom, v okamihu pomrú, tak sa pominú:
Prís 14:31 - Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva.
Prís 17:5 - Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie.
Verš 24
Či urobil som zlato svojou nádejou, riekol som skvostom: »Moja istota!«?
Mk 10:24 - Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva!
1Tim 6:17 - Tým, čo sú bohatí v tomto veku, prikazuj, nech nie sú namyslení a nevkladajú nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám hojne dáva všetko na užívanie,
Verš 25
Či radosť mal som, že mám veľké imanie, že moja ruka veľa získala?
Ž 62:10 - Veď iba klam a mam sú potomci Adama, ľudia sú iba preludom. Keby si stali na váhu, dohromady sú ľahší ako para.
Verš 26
Keď videl som zas, ako slnce žiarilo a mesiac jemný ako šinul sa,
Dt 4:19 - a keď zdvihneš oči k nebu a uvidíš tam slnko, mesiac a hviezdy, všetky voje nebies, nedaj sa oklamať a neklaňaj sa im a neuctievaj to, čo Pán, tvoj Boh, stvoril na osoh všetkým národom, ktoré sú pod nebom.
Verš 29
Či som mal radosť z nešťastia nepriateľa a zaplesal som, keď ho stihlo zlo?
Prís 17:5 - Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie.
Verš 30
Veď zhrešiť svojim ústam nedovolil som, by jeho život v kliatbe žiadali.
Mt 5:44 - Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú,
Rim 12:14 - Žehnajte tých, čo vás prenasledujú - žehnajte a nepreklínajte!
Job 31,2-4 - Trest patrí hriešnikovi. Ale v čomže majú svoj pôvod moje hrozné utrpenia, keďže sám som nevinný?
Job 31,7 - "Škvrna na dlani prilipnutá" je vlastne nespravodlivo nadobudnutý cudzí majetok.
Job 31,9-12 - Cudzoložstvo.
Job 31,13 - Jób nepoškodil nikdy právo svojich otrokov. Veď pre všetko jeho konanie bola mu smernicou bázeň Božia a súčasne aj úcta pred dôstojnosťou ľudskou, ktorú priznával každému ako sebe rovnému tvoru.
Job 31,21 - Pre svoje vznešené postavenie, aké požíval práve na mestskom súde, mal síce možnosť dopustiť sa aj neprávosti, no svedomie mu to nikdy nedovolilo.
Job 31,27 - "Moju ruku pery bozkali" – bozk tu znamená najskôr nejaký modlársky obrad, ktorým uctievali slnko alebo mesiac.
Job 31,35-37 - Jób chce osvedčenie o svojej nevinnosti predložiť Bohu písomne a podpísať ho vlastným menom (verš 35 ab). Slová "Tu môj znak" v hebrejskom texte doslovne znejú: Tu je písmeno T. (Porov. Ez 9,4 a Zjv 7,3 n., kde znak služobníkov Božích ich mal všetkým urobiť zjavnými.)
Job 31,38-40 - Tieto verše svojím obsahom lepšie by sa pripojili po verši 34.
Job 31,38 - Chudobným bedárom, vdovám a sirotám ulúpené poľnosti nariekajú nad neprávosťou.
