Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Jób 30, 1-31

1 A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda. 2 A načo by mi aj bola bývala sila ich rúk? Zhynula u nich vláda. 3 Nedostatkom a hladom zmorení, tí, ktorí obhrýzali vypráhlu zem, šero pustiny a púšte, 4 ktorí trhali zeliny po chrastinách, a koreň jalovca bol ich pokrmom. 5 Boli vyhnaní zpomedzi ľudí; kričali na nich ako na zlodeja, 6 takže museli bývať vo výmole potokov, v dierach prachu a skál. 7 Revali medzi chrastinami; boli sobraní pod tŕne, 8 synovia blázna i synovia človeka bez mena; boli vypudení zo zeme. 9 A teraz som sa stal ich pesničkou a som im vravou. 10 Ošklivia si ma; vzďaľujú sa odo mňa a neštítia sa pľuvať mi do tvári, 11 pretože Bôh rozviazal moju tetivu a ztrápil ma; preto odvrhli úzdu pred mojou tvárou. 12 Po pravici povstáva mladá sberba; podrážajú mi nohy a nahadzujú proti mne cesty svojej zhuby. 13 Rozryli môj chodník; dopomohli k mojej zkaze tí, ktorí sami nemajú spomocníka. 14 Prišli na mňa jako širokou trhlinou; valia sa jako búrka. 15 Hrôzy sa obrátili na mňa; stíha to moju dôstojnosť ako vietor, a moja spása pominula jako oblak. 16 A teraz sa moja duša rozlieva vo mne; pochytily ma dni trápenia. 17 Noc vrtá moje kosti a lúpi odo mňa, a moji hlodajúci, červy, neležia zaháľajúc. 18 Veľkou silou mení sa moje rúcho na nepoznanie; sviera ma to jako obojok mojej sukne. 19 Vrhol ma do blata, takže som podobný prachu a popolu. 20 Volám k tebe, Bože, o pomoc, a neodpovedáš mi; stojím, a len hľadíš a hľadíš na mňa. 21 Obrátil si sa mi v ukrutníka; mocou svojej ruky útočíš na mňa. 22 Vyzdvihol si ma do vetra a vysadil si ma naň a pôsobíš to, aby som sa rozplýval v hukote búrky. 23 Lebo viem, že ma obrátiš do smrti a do domu, do ktorého sa shromaždí každý živý. 24 Len že či nevystrie človek ruky i v rumoch; aj keď hynie, preto len kričí o pomoc. 25 Je pravda, že som plakal nad tým, kto prežíval tvrdé dni; že moja duša smútila nad chudobným. 26 Preto som s istotou očakával dobré, ale prišlo zlé; nadejal som sa na svetlo, a prišiel mrak. 27 Moje vnútornosti vrú a nechcú sa upokojiť; nadišly na mňa dni trápenia. 28 Chodím smutný bez svitu slnca; stojím v shromaždení a volám o pomoc. 29 Stal som sa bratom šakalov a druhom mladých pštrosov. 30 Moja koža sčernela a lúpe sa so mňa, a moja kosť horí od horúčosti. 31 A tak sa obrátila moja harfa na zármutok a moja píšťala na hlas plačúcich.

Verš 9

A teraz som sa stal ich pesničkou a som im vravou.

Jób 17:6 - Ale ma vystavil ľuďom za príslovie, a stal som sa takým, ktorému sa pľuje do tvári.

Ž 69:12 - A keď miesto rúcha beriem na seba smútočné vrece, vtedy som im porekadlom.

Nár 3:14 - Stal som sa posmechom všetkému svojmu ľudu, ich pesničkou každý deň.

Nár 3:63 - Hľaď, prosím, na ich sadanie a na ich vstávanie; ja som ich posmešnou pesničkou.

Verš 10

Ošklivia si ma; vzďaľujú sa odo mňa a neštítia sa pľuvať mi do tvári,

Jób 19:19 - Zošklivili si ma všetci mužovia mojej rady, a tí, ktorých milujem, obrátili sa proti mne.

Verš 23

Lebo viem, že ma obrátiš do smrti a do domu, do ktorého sa shromaždí každý živý.

Heb 9:27 - A jako je uložené ľuďom raz zomrieť, a potom súd,

Verš 25

Je pravda, že som plakal nad tým, kto prežíval tvrdé dni; že moja duša smútila nad chudobným.

Ž 35:13 - kým som sa ja, keď oni boli nemocní, odieval drsným rúchom smútočným; trápil som svoju dušu pôstom a modlieval som sa v sebe za nich.

Rim 12:15 - Radovať sa s radujúcimi a plakať s plačúcimi;

Verš 29

Stal som sa bratom šakalov a druhom mladých pštrosov.

Ž 102:6 - Od hlasu môjho vzdychania prischla moja kosť k môjmu mäsu.

Verš 30

Moja koža sčernela a lúpe sa so mňa, a moja kosť horí od horúčosti.

Ž 119:83 - Lebo som už sťa kožená nádoba v dyme; avšak nezabudol som na tvoje ustanovenia.

Nár 4:8 - Chet. Ale teraz je ich tvárnosť temnejšia ako sadze; nepoznajú ich na uliciach; ich koža prischla na ich kosť; uschla jako drevo.

Nár 5:10 - Naša koža je vypálená jako pec od horúčosti hladu.

Job 30,1-8 - Jóbova bieda je nateraz taká veľká, že aj ľudia mravne hlboko kleslí a zo spoločnosti takmer vysotení, teda ľudia najpodlejší, dovoľujú si posmievať sa mu.

Job 30,5 - U arabských beduínov (obyvateľov púšte) panoval prísny rodinný poriadok. Pre určité poklesky a previnenia príslušníka čeľade bolo možno potrestať vylúčením z kmeňa.

Job 30,11 - "Ten ma trápi, čo si putá rozviazal" – nie je doslovný preklad nejasnej hebrejskej osnovy. Preklad by mohol znieť aj takto: Uvoľnil povrazec stanu a mňa podvrátil. – Iní zasa s opravou prekladajú: Uvoľnil mi šľachu na luku – mňa upokoril – nechal padnúť ohradu, čo bola predo mnou. Zmysel miesta vyjadruje toľko: Môj protivník priviedol ma až do nebezpečenstva života.

Job 30,12-24 - Ako sa vedia podliaci posmievať, to svätopisec opisuje obrazom vzatým z obliehania mesta. Preto verš 12 prekladajú aj takto: Povstali proti mne, čo ma osočujú; vrhajú sa na mňa – násypmi rovnajú, proti mne budujú chodníky k záhube. – "Do slučky mi nohy lapajú" môže byť vysvetlivka, ktorá sa dostala z okraja knihy do textu. I tento verš Knihy Jób patrí medzi miesta, kde vykladač ostáva takmer bezradne stáť. Skúsil to už sv. Hieronym, ktorý si za drahý peniaz najal na pomoc židovského učenca, keď prekladal túto knihu. Ale priznáva sa, že nebol múdrejší ani potom, keď už spoločne prebrali túto ťažkú osnovu. – Svojvoľne si doplňovať a opravovať osnovu nedovoľuje nám povinná úcta voči posvätným knihám.

Job 30,18 - Miesto prekladajú rozlične: "Mocný násilník rozmetal mi chodník, ten sa podobá odevu môjmu celkom." – I tento text je značne porušený.

Job 30,29 - Žaloby Jóbove vyznievajú bolestne, asi ako zavýjanie niektorých zvierat na púšti. (Pštros má meno "vták smútku", porov. 39,13 n.)