Kniha Jób

1 (VUL) Nunc autem derident me iuniores tempore, quorum non dignabar patres ponere cum canibus gregis mei;
1 (KAT) Lež teraz (všetci) posmievajú sa mi len, aj čo sú vekom mladší odo mňa; tí, ktorých otcov nedržal som za hodných ani stáda svojho psom ich prirovnať.

2 (VUL) quorum virtus manuum mihi erat pro nihilo, et robur iuvenile perierat totum.
2 (KAT) A rúk ich sila načo veru bola mi? Veď mohúcnosť ich celkom poklesla

3 (VUL) Egestate et fame steriles, qui rodebant in solitudine, serotino tempore fiebant turbo et vastatio;
3 (KAT) i núdzou veľkou, hladom ukrutným: Tí obhrýzali v stepi trávy korienky, im matkou bola skaza, sama púšť.

4 (VUL) et mandebant herbas et arborum frutices, et radix iuniperorum erat cibus eorum.
4 (KAT) V kroví si natrhali lobody a chlebom bol im koreň borievky.

5 (VUL) De medio eiciebantur, clamabant contra eos tamquam fures;
5 (KAT) Ich vyháňali z ľudskej spoločnosti aj, jak na lupičov na nich kričali.

6 (VUL) ad ripas habitabant torrentium et in cavernis terrae et petrarum;
6 (KAT) Iba do výmoľov sa mohli uchýliť a do dier zeme, do skalných jaskýň.

7 (VUL) inter frutices rudebant, sub sentibus se congerebant;
7 (KAT) Nuž po húšťavách oni teda kvílili a krčili sa v kruhoch bodľačia,

8 (VUL) filii stultorum et ignobilium et de terra penitus exturbati.
8 (KAT) tí zlosynovia, čo ani mena nemajú, čo z krajiny ich bičom vyhnali.

9 (VUL) Nunc in eorum canticum versus sum et factus sum eis in proverbium.
9 (KAT) A stal som sa im teraz piesňou posmešnou a som im veru porekadlom len.

10 (VUL) Abominantur me et longe fugiunt a me et faciem meam conspuere non verentur.
10 (KAT) Ja hnusím sa im, rozpŕchli sa predo mnou a nebáli sa pľuť mi do tváre.

11 (VUL) Pharetram enim suam aperuit et afflixit me et frenum in os meum immisit.
11 (KAT) Veď ten ma trápi, čo si putá rozviazal, a ten, čo uzdu z úst si vyhodil.

12 (VUL) Ad dexteram progenies surrexerunt; pedes meos subverterunt et complanaverunt contra me semitas ruinae.
12 (KAT) Už po pravici svedkovia sa dvíhajú a do slučky mi nohy lapajú i nasypali hrádzu proti mne.

13 (VUL) Dissipaverunt itinera mea, insidiati sunt mihi et praevaluerunt, et non fuit qui ferret auxilium.
13 (KAT) Chodník mi boria, by mohli ma zahubiť, a pochodujú, nik im nebráni.

14 (VUL) Quasi rupto muro et aperto irruerunt super me et sub ruinis devoluti sunt.
14 (KAT) Už prichádzajú sťaby šírym prielomom a sem sa rútia, krytí troskami.

15 (VUL) Versi sunt contra me in terrores, persequitur quasi ventus principatum meum, et velut nubes pertransiit salus mea.
15 (KAT) Nuž dorážajú na mňa hrôzy ukrutné, aj dôstojnosť mi vetrom šľahajú a ako oblak spása ušla mi.

16 (VUL) Nunc autem in memetipso effunditur anima mea; et possident me dies afflictionis.
16 (KAT) Tak sa duch môj teraz rozplýva nado mnou a súženia dni zachvátili ma.

17 (VUL) Nocte os meum perforatur doloribus; et, qui me comedunt, non dormiunt.
17 (KAT) Moje kosti sú v noci naskrz zdrvené a moje žily spánku nemajú.

18 (VUL) In multitudine roboris tenent vestimentum meum et quasi capitio tunicae succinxerunt me.
18 (KAT) On silou veľkou za šaty ma pridŕža, za golier plášťa pevne drží ma.

19 (VUL) Proiecit me in lutum, et assimilatus sum favillae et cineri.
19 (KAT) Ba do blata ma (ešte), uvrhol, že rovný som ja prachu, popolu.

20 (VUL) Clamo ad te, et non exaudis me; sto, et non respicis me.
20 (KAT) Keď kričím k tebe, ty mi neodpovedáš, hoc vzpriamil som sa, mňa si nevšímaš.

21 (VUL) Mutatus es mihi in crudelem et in duritia manus tuae adversaris mihi.
21 (KAT) Ty veľmi krutým stávaš sa ver’ proti mne, mňa rukou silnou prenasleduješ.

22 (VUL) Elevasti me et quasi super ventum ponens dissolvisti me.
22 (KAT) Dvíhaš ma do vetra, ktorý ma unáša, a rozplývam sa v búrky prívaloch.

23 (VUL) Scio quia morti trades me, ubi constituta est domus omni viventi.
23 (KAT) Veď dobre viem to, že ma na smrť vedieš už, kde všetkých živých miesto schôdzky je.

24 (VUL) Verumtamen non ad ruinam mittit manum; et in exitio eius erit salvatio.
24 (KAT) Však na biedneho som ruku ja nevztiahol, keď v tvŕdzi žiadal pomoc odo mňa.

25 (VUL) An non flebam quondam super eo, qui afflictus erat, et compatiebatur anima mea pauperi?
25 (KAT) Či s tým som nelkal, koho dni sú pretrpké, duša mi s biednym sústrasť nemala?

26 (VUL) Exspectabam bona, et venerunt mihi mala; praestolabar lucem, et eruperunt tenebrae.
26 (KAT) Dobre som čakal, lenže prišlo nešťastie, svetlo som úfal, prikvitla však tma.

27 (VUL) Interiora mea efferbuerunt absque ulla requie; praevenerunt me dies afflictionis.
27 (KAT) Hej, neprestajne vrú už moje útroby, dni súženia mne dostavili sa.

28 (VUL) Taetro vultu incedebam sine consolatione, consurgens in turba clamabam.
28 (KAT) Hoc slnca nieto, ohorený blúdievam a pred všetkými vstávam, nariekam.

29 (VUL) Frater fui draconum et socius struthionum.
29 (KAT) Veď stal som sa už bratom samých šakalov a spoločníkom pštrosov (na púšti).

30 (VUL) Cutis mea denigrata est super me, et ossa mea aruerunt prae caumate.
30 (KAT) Už koža zo mňa odpadúva zhorená a horúčka mi kosti spálila.

31 (VUL) Versa est in luctum cithara mea, et organum meum in vocem flentium.
31 (KAT) Nuž moja lutna iba nárek (vydáva) a píšťala zas plač len hlasitý.