  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(VUL - Latinský - Nova Vulgata) | Jób 30, 1-31 |
1 Jób 30, 1 Nunc autem derident me iuniores tempore, quorum non dignabar patres ponere cum canibus gregis mei; 2 Jób 30, 2 quorum virtus manuum mihi erat pro nihilo, et robur iuvenile perierat totum. 3 Jób 30, 3 Egestate et fame steriles, qui rodebant in solitudine, serotino tempore fiebant turbo et vastatio; 4 Jób 30, 4 et mandebant herbas et arborum frutices, et radix iuniperorum erat cibus eorum. 5 Jób 30, 5 De medio eiciebantur, clamabant contra eos tamquam fures; 6 Jób 30, 6 ad ripas habitabant torrentium et in cavernis terrae et petrarum; 7 Jób 30, 7 inter frutices rudebant, sub sentibus se congerebant; 8 Jób 30, 8 filii stultorum et ignobilium et de terra penitus exturbati. 9 Jób 30, 9 Nunc in eorum canticum versus sum et factus sum eis in proverbium. 10 Jób 30, 10 Abominantur me et longe fugiunt a me et faciem meam conspuere non verentur. 11 Jób 30, 11 Pharetram enim suam aperuit et afflixit me et frenum in os meum immisit. 12 Jób 30, 12 Ad dexteram progenies surrexerunt; pedes meos subverterunt et complanaverunt contra me semitas ruinae. 13 Jób 30, 13 Dissipaverunt itinera mea, insidiati sunt mihi et praevaluerunt, et non fuit qui ferret auxilium. 14 Jób 30, 14 Quasi rupto muro et aperto irruerunt super me et sub ruinis devoluti sunt. 15 Jób 30, 15 Versi sunt contra me in terrores, persequitur quasi ventus principatum meum, et velut nubes pertransiit salus mea. 16 Jób 30, 16 Nunc autem in memetipso effunditur anima mea; et possident me dies afflictionis. 17 Jób 30, 17 Nocte os meum perforatur doloribus; et, qui me comedunt, non dormiunt. 18 Jób 30, 18 In multitudine roboris tenent vestimentum meum et quasi capitio tunicae succinxerunt me. 19 Jób 30, 19 Proiecit me in lutum, et assimilatus sum favillae et cineri. 20 Jób 30, 20 Clamo ad te, et non exaudis me; sto, et non respicis me. 21 Jób 30, 21 Mutatus es mihi in crudelem et in duritia manus tuae adversaris mihi. 22 Jób 30, 22 Elevasti me et quasi super ventum ponens dissolvisti me. 23 Jób 30, 23 Scio quia morti trades me, ubi constituta est domus omni viventi. 24 Jób 30, 24 Verumtamen non ad ruinam mittit manum; et in exitio eius erit salvatio. 25 Jób 30, 25 An non flebam quondam super eo, qui afflictus erat, et compatiebatur anima mea pauperi? 26 Jób 30, 26 Exspectabam bona, et venerunt mihi mala; praestolabar lucem, et eruperunt tenebrae. 27 Jób 30, 27 Interiora mea efferbuerunt absque ulla requie; praevenerunt me dies afflictionis. 28 Jób 30, 28 Taetro vultu incedebam sine consolatione, consurgens in turba clamabam. 29 Jób 30, 29 Frater fui draconum et socius struthionum. 30 Jób 30, 30 Cutis mea denigrata est super me, et ossa mea aruerunt prae caumate. 31 Jób 30, 31 Versa est in luctum cithara mea, et organum meum in vocem flentium.
| | | Jób 30, 1-31 |
Verš 9
Nunc in eorum canticum versus sum et factus sum eis in proverbium.
Jób 17:6 - Posuit me quasi in proverbium vulgi et conspuendum in faciem.
Ž 69:12 - Et posui vestimentum meum cilicium, et factus sum illis in parabolam.
Nár 3:14 - HE. Factus sum in derisum omni populo meo, canticum eorum tota die.
Nár 3:63 - SIN. Sessionem eorum et resurrectionem eorum vide; ego sum psalmus eorum.
Verš 10
Abominantur me et longe fugiunt a me et faciem meam conspuere non verentur.
Jób 19:19 - Abominati sunt me quondam consiliarii mei; et, quem maxime diligebam, aversatus est me.
Verš 23
Scio quia morti trades me, ubi constituta est domus omni viventi.
Heb 9:27 - Et quemadmodum statutum est hominibus semel mori, post hoc autem iudicium,
Verš 25
An non flebam quondam super eo, qui afflictus erat, et compatiebatur anima mea pauperi?
Ž 35:13 - Ego autem, cum infirmarentur, induebar cilicio, humiliabam in ieiunio animam meam; et oratio mea in sinu meo convertebatur.
Rim 12:15 - Gaudere cum gaudentibus, flere cum flentibus.
Verš 29
Frater fui draconum et socius struthionum.
Ž 102:6 - A voce gemitus mei adhaesit os meum carni meae.
Verš 30
Cutis mea denigrata est super me, et ossa mea aruerunt prae caumate.
Ž 119:83 - Quia factus sum sicut uter in fumo; iustificationes tuas non sum oblitus.
Nár 4:8 - HETH. Denigrata est super carbones facies eorum, et non sunt cogniti in plateis: adhaesit cutis eorum ossibus, aruit et facta est quasi lignum.
Nár 5:10 - Pellis nostra quasi clibanus exusta est propter aestum famis.
Job 30,1-8 - Jóbova bieda je nateraz taká veľká, že aj ľudia mravne hlboko kleslí a zo spoločnosti takmer vysotení, teda ľudia najpodlejší, dovoľujú si posmievať sa mu.
Job 30,5 - U arabských beduínov (obyvateľov púšte) panoval prísny rodinný poriadok. Pre určité poklesky a previnenia príslušníka čeľade bolo možno potrestať vylúčením z kmeňa.
Job 30,11 - "Ten ma trápi, čo si putá rozviazal" – nie je doslovný preklad nejasnej hebrejskej osnovy. Preklad by mohol znieť aj takto: Uvoľnil povrazec stanu a mňa podvrátil. – Iní zasa s opravou prekladajú: Uvoľnil mi šľachu na luku – mňa upokoril – nechal padnúť ohradu, čo bola predo mnou. Zmysel miesta vyjadruje toľko: Môj protivník priviedol ma až do nebezpečenstva života.
Job 30,12-24 - Ako sa vedia podliaci posmievať, to svätopisec opisuje obrazom vzatým z obliehania mesta. Preto verš 12 prekladajú aj takto: Povstali proti mne, čo ma osočujú; vrhajú sa na mňa – násypmi rovnajú, proti mne budujú chodníky k záhube. – "Do slučky mi nohy lapajú" môže byť vysvetlivka, ktorá sa dostala z okraja knihy do textu. I tento verš Knihy Jób patrí medzi miesta, kde vykladač ostáva takmer bezradne stáť. Skúsil to už sv. Hieronym, ktorý si za drahý peniaz najal na pomoc židovského učenca, keď prekladal túto knihu. Ale priznáva sa, že nebol múdrejší ani potom, keď už spoločne prebrali túto ťažkú osnovu. – Svojvoľne si doplňovať a opravovať osnovu nedovoľuje nám povinná úcta voči posvätným knihám.
Job 30,18 - Miesto prekladajú rozlične: "Mocný násilník rozmetal mi chodník, ten sa podobá odevu môjmu celkom." – I tento text je značne porušený.
Job 30,29 - Žaloby Jóbove vyznievajú bolestne, asi ako zavýjanie niektorých zvierat na púšti. (Pštros má meno "vták smútku", porov. 39,13 n.)
