výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(HEM - Hebrejský - Moderný)

Jób 30, 1-31

1 (HEM) ועתה שחקו עלי צעירים ממני לימים אשר מאסתי אבותם לשית עם כלבי צאני׃
1 (KAT) Lež teraz (všetci) posmievajú sa mi len, aj čo sú vekom mladší odo mňa; tí, ktorých otcov nedržal som za hodných ani stáda svojho psom ich prirovnať.

2 (HEM) גם כח ידיהם למה לי עלימו אבד כלח׃
2 (KAT) A rúk ich sila načo veru bola mi? Veď mohúcnosť ich celkom poklesla

3 (HEM) בחסר ובכפן גלמוד הערקים ציה אמש שואה ומשאה׃
3 (KAT) i núdzou veľkou, hladom ukrutným: Tí obhrýzali v stepi trávy korienky, im matkou bola skaza, sama púšť.

4 (HEM) הקטפים מלוח עלי שיח ושרש רתמים לחמם׃
4 (KAT) V kroví si natrhali lobody a chlebom bol im koreň borievky.

5 (HEM) מן גו יגרשו יריעו עלימו כגנב׃
5 (KAT) Ich vyháňali z ľudskej spoločnosti aj, jak na lupičov na nich kričali.

6 (HEM) בערוץ נחלים לשכן חרי עפר וכפים׃
6 (KAT) Iba do výmoľov sa mohli uchýliť a do dier zeme, do skalných jaskýň.

7 (HEM) בין שיחים ינהקו תחת חרול יספחו׃
7 (KAT) Nuž po húšťavách oni teda kvílili a krčili sa v kruhoch bodľačia,

8 (HEM) בני נבל גם בני בלי שם נכאו מן הארץ׃
8 (KAT) tí zlosynovia, čo ani mena nemajú, čo z krajiny ich bičom vyhnali.

9 (HEM) ועתה נגינתם הייתי ואהי להם למלה׃
9 (KAT) A stal som sa im teraz piesňou posmešnou a som im veru porekadlom len.

10 (HEM) תעבוני רחקו מני ומפני לא חשכו רק׃
10 (KAT) Ja hnusím sa im, rozpŕchli sa predo mnou a nebáli sa pľuť mi do tváre.

11 (HEM) כי יתרו פתח ויענני ורסן מפני שלחו׃
11 (KAT) Veď ten ma trápi, čo si putá rozviazal, a ten, čo uzdu z úst si vyhodil.

12 (HEM) על ימין פרחח יקומו רגלי שלחו ויסלו עלי ארחות אידם׃
12 (KAT) Už po pravici svedkovia sa dvíhajú a do slučky mi nohy lapajú i nasypali hrádzu proti mne.

13 (HEM) נתסו נתיבתי להותי יעילו לא עזר למו׃
13 (KAT) Chodník mi boria, by mohli ma zahubiť, a pochodujú, nik im nebráni.

14 (HEM) כפרץ רחב יאתיו תחת שאה התגלגלו׃
14 (KAT) Už prichádzajú sťaby šírym prielomom a sem sa rútia, krytí troskami.

15 (HEM) ההפך עלי בלהות תרדף כרוח נדבתי וכעב עברה ישעתי׃
15 (KAT) Nuž dorážajú na mňa hrôzy ukrutné, aj dôstojnosť mi vetrom šľahajú a ako oblak spása ušla mi.

16 (HEM) ועתה עלי תשתפך נפשי יאחזוני ימי עני׃
16 (KAT) Tak sa duch môj teraz rozplýva nado mnou a súženia dni zachvátili ma.

17 (HEM) לילה עצמי נקר מעלי וערקי לא ישכבון׃
17 (KAT) Moje kosti sú v noci naskrz zdrvené a moje žily spánku nemajú.

18 (HEM) ברב כח יתחפש לבושי כפי כתנתי יאזרני׃
18 (KAT) On silou veľkou za šaty ma pridŕža, za golier plášťa pevne drží ma.

19 (HEM) הרני לחמר ואתמשל כעפר ואפר׃
19 (KAT) Ba do blata ma (ešte), uvrhol, že rovný som ja prachu, popolu.

20 (HEM) אשוע אליך ולא תענני עמדתי ותתבנן בי׃
20 (KAT) Keď kričím k tebe, ty mi neodpovedáš, hoc vzpriamil som sa, mňa si nevšímaš.

21 (HEM) תהפך לאכזר לי בעצם ידך תשטמני׃
21 (KAT) Ty veľmi krutým stávaš sa ver’ proti mne, mňa rukou silnou prenasleduješ.

22 (HEM) תשאני אל רוח תרכיבני ותמגגני תשוה׃
22 (KAT) Dvíhaš ma do vetra, ktorý ma unáša, a rozplývam sa v búrky prívaloch.

23 (HEM) כי ידעתי מות תשיבני ובית מועד לכל חי׃
23 (KAT) Veď dobre viem to, že ma na smrť vedieš už, kde všetkých živých miesto schôdzky je.

24 (HEM) אך לא בעי ישלח יד אם בפידו להן שוע׃
24 (KAT) Však na biedneho som ruku ja nevztiahol, keď v tvŕdzi žiadal pomoc odo mňa.

25 (HEM) אם לא בכיתי לקשה יום עגמה נפשי לאביון׃
25 (KAT) Či s tým som nelkal, koho dni sú pretrpké, duša mi s biednym sústrasť nemala?

26 (HEM) כי טוב קויתי ויבא רע ואיחלה לאור ויבא אפל׃
26 (KAT) Dobre som čakal, lenže prišlo nešťastie, svetlo som úfal, prikvitla však tma.

27 (HEM) מעי רתחו ולא דמו קדמני ימי עני׃
27 (KAT) Hej, neprestajne vrú už moje útroby, dni súženia mne dostavili sa.

28 (HEM) קדר הלכתי בלא חמה קמתי בקהל אשוע׃
28 (KAT) Hoc slnca nieto, ohorený blúdievam a pred všetkými vstávam, nariekam.

29 (HEM) אח הייתי לתנים ורע לבנות יענה׃
29 (KAT) Veď stal som sa už bratom samých šakalov a spoločníkom pštrosov (na púšti).

30 (HEM) עורי שחר מעלי ועצמי חרה מני חרב׃
30 (KAT) Už koža zo mňa odpadúva zhorená a horúčka mi kosti spálila.

31 (HEM) ויהי לאבל כנרי ועגבי לקול בכים׃
31 (KAT) Nuž moja lutna iba nárek (vydáva) a píšťala zas plač len hlasitý.


Jób 30, 1-31





Verš 9
ועתה נגינתם הייתי ואהי להם למלה׃
Jób 17:6 - והצגני למשל עמים ותפת לפנים אהיה׃
Ž 69:12 - ישיחו בי ישבי שער ונגינות שותי שכר׃
Nár 3:14 - הייתי שחק לכל עמי נגינתם כל היום׃
Nár 3:63 - שבתם וקימתם הביטה אני מנגינתם׃

Verš 10
תעבוני רחקו מני ומפני לא חשכו רק׃
Jób 19:19 - תעבוני כל מתי סודי וזה אהבתי נהפכו בי׃

Verš 23
כי ידעתי מות תשיבני ובית מועד לכל חי׃
Heb 9:27 - וכאשר נגזר על בני אדם פעם אחת המות ואחריו הדין׃

Verš 25
אם לא בכיתי לקשה יום עגמה נפשי לאביון׃
Ž 35:13 - ואני בחלותם לבושי שק עניתי בצום נפשי ותפלתי על חיקי תשוב׃
Rim 12:15 - שמחו עם השמחים ובכו עם הבכים׃

Verš 29
אח הייתי לתנים ורע לבנות יענה׃
Ž 102:6 - דמיתי לקאת מדבר הייתי ככוס חרבות׃

Verš 30
עורי שחר מעלי ועצמי חרה מני חרב׃
Ž 119:83 - כי הייתי כנאד בקיטור חקיך לא שכחתי׃
Nár 4:8 - חשך משחור תארם לא נכרו בחוצות צפד עורם על עצמם יבש היה כעץ׃
Nár 5:10 - עורנו כתנור נכמרו מפני זלעפות רעב׃

Job 30,1-8 - Jóbova bieda je nateraz taká veľká, že aj ľudia mravne hlboko kleslí a zo spoločnosti takmer vysotení, teda ľudia najpodlejší, dovoľujú si posmievať sa mu.

Job 30,5 - U arabských beduínov (obyvateľov púšte) panoval prísny rodinný poriadok. Pre určité poklesky a previnenia príslušníka čeľade bolo možno potrestať vylúčením z kmeňa.

Job 30,11 - "Ten ma trápi, čo si putá rozviazal" – nie je doslovný preklad nejasnej hebrejskej osnovy. Preklad by mohol znieť aj takto: Uvoľnil povrazec stanu a mňa podvrátil. – Iní zasa s opravou prekladajú: Uvoľnil mi šľachu na luku – mňa upokoril – nechal padnúť ohradu, čo bola predo mnou. Zmysel miesta vyjadruje toľko: Môj protivník priviedol ma až do nebezpečenstva života.

Job 30,12-24 - Ako sa vedia podliaci posmievať, to svätopisec opisuje obrazom vzatým z obliehania mesta. Preto verš 12 prekladajú aj takto: Povstali proti mne, čo ma osočujú; vrhajú sa na mňa – násypmi rovnajú, proti mne budujú chodníky k záhube. – "Do slučky mi nohy lapajú" môže byť vysvetlivka, ktorá sa dostala z okraja knihy do textu. I tento verš Knihy Jób patrí medzi miesta, kde vykladač ostáva takmer bezradne stáť. Skúsil to už sv. Hieronym, ktorý si za drahý peniaz najal na pomoc židovského učenca, keď prekladal túto knihu. Ale priznáva sa, že nebol múdrejší ani potom, keď už spoločne prebrali túto ťažkú osnovu. – Svojvoľne si doplňovať a opravovať osnovu nedovoľuje nám povinná úcta voči posvätným knihám.

Job 30,18 - Miesto prekladajú rozlične: "Mocný násilník rozmetal mi chodník, ten sa podobá odevu môjmu celkom." – I tento text je značne porušený.

Job 30,29 - Žaloby Jóbove vyznievajú bolestne, asi ako zavýjanie niektorých zvierat na púšti. (Pštros má meno "vták smútku", porov. 39,13 n.)