výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(SVD - Arabský - Smith van Dyke)

Jób 30, 1-31

1 (SVD) واما الآن فقد ضحك علي اصاغري اياما الذين كنت استنكف من ان اجعل آبائهم مع كلاب غنمي.
1 (ROH) A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda.

2 (SVD) قوة ايديهم ايضا ما هي لي. فيهم عجزت الشيخوخة.
2 (ROH) A načo by mi aj bola bývala sila ich rúk? Zhynula u nich vláda.

3 (SVD) في العوز والمحل مهزولون عارقون اليابسة التي هي منذ امس خراب وخربة.
3 (ROH) Nedostatkom a hladom zmorení, tí, ktorí obhrýzali vypráhlu zem, šero pustiny a púšte,

4 (SVD) الذين يقطفون الملاح عند الشيح واصول الرّتم خبزهم.
4 (ROH) ktorí trhali zeliny po chrastinách, a koreň jalovca bol ich pokrmom.

5 (SVD) من الوسط يطردون. يصيحون عليهم كما على لص.
5 (ROH) Boli vyhnaní zpomedzi ľudí; kričali na nich ako na zlodeja,

6 (SVD) للسكن في اودية مرعبة وثقب التراب والصخور.
6 (ROH) takže museli bývať vo výmole potokov, v dierach prachu a skál.

7 (SVD) بين الشيح ينهقون. تحت العوسج ينكبّون.
7 (ROH) Revali medzi chrastinami; boli sobraní pod tŕne,

8 (SVD) ابناء الحماقة بل ابناء اناس بلا اسم سيطوا من الارض
8 (ROH) synovia blázna i synovia človeka bez mena; boli vypudení zo zeme.

9 (SVD) اما الآن فصرت اغنيتهم واصبحت لهم مثلا.
9 (ROH) A teraz som sa stal ich pesničkou a som im vravou.

10 (SVD) يكرهونني. يبتعدون عني وامام وجهي لم يمسكوا عن البسق.
10 (ROH) Ošklivia si ma; vzďaľujú sa odo mňa a neštítia sa pľuvať mi do tvári,

11 (SVD) لانه اطلق العنان وقهرني فنزعوا الزمام قدامي.
11 (ROH) pretože Bôh rozviazal moju tetivu a ztrápil ma; preto odvrhli úzdu pred mojou tvárou.

12 (SVD) عن اليمين الفروخ يقومون يزيحون رجلي ويعدّون عليّ طرقهم للبوار.
12 (ROH) Po pravici povstáva mladá sberba; podrážajú mi nohy a nahadzujú proti mne cesty svojej zhuby.

13 (SVD) افسدوا سبلي. اعانوا على سقوطي. لا مساعد عليهم.
13 (ROH) Rozryli môj chodník; dopomohli k mojej zkaze tí, ktorí sami nemajú spomocníka.

14 (SVD) ياتون كصدع عريض. تحت الهدّة يتدحرجون.
14 (ROH) Prišli na mňa jako širokou trhlinou; valia sa jako búrka.

15 (SVD) انقلبت عليّ اهوال. طردت كالريح نعمتي فعبرت كالسحاب سعادتي
15 (ROH) Hrôzy sa obrátili na mňa; stíha to moju dôstojnosť ako vietor, a moja spása pominula jako oblak.

16 (SVD) فالآن انهالت نفسي عليّ واخذتني ايام المذلّة.
16 (ROH) A teraz sa moja duša rozlieva vo mne; pochytily ma dni trápenia.

17 (SVD) الليل ينخر عظامي فيّ وعارقيّ لا تهجع.
17 (ROH) Noc vrtá moje kosti a lúpi odo mňa, a moji hlodajúci, červy, neležia zaháľajúc.

18 (SVD) بكثرة الشدة تنكّر لبسي. مثل جيب قميصي حزمتني.
18 (ROH) Veľkou silou mení sa moje rúcho na nepoznanie; sviera ma to jako obojok mojej sukne.

19 (SVD) قد طرحني في الوحل فاشبهت التراب والرماد.
19 (ROH) Vrhol ma do blata, takže som podobný prachu a popolu.

20 (SVD) اليك اصرخ فما تستجيب لي. اقوم فما تنتبه اليّ.
20 (ROH) Volám k tebe, Bože, o pomoc, a neodpovedáš mi; stojím, a len hľadíš a hľadíš na mňa.

21 (SVD) تحولت الى جاف من نحوي. بقدرة يدك تضطهدني.
21 (ROH) Obrátil si sa mi v ukrutníka; mocou svojej ruky útočíš na mňa.

22 (SVD) حملتني اركبتني الريح وذوبتني تشوها.
22 (ROH) Vyzdvihol si ma do vetra a vysadil si ma naň a pôsobíš to, aby som sa rozplýval v hukote búrky.

23 (SVD) لاني اعلم انك الى الموت تعيدني والى بيت ميعاد كل حيّ.
23 (ROH) Lebo viem, že ma obrátiš do smrti a do domu, do ktorého sa shromaždí každý živý.

24 (SVD) ولكن في الخراب ألا يمد يدا. في البليّة ألا يستغيث عليها
24 (ROH) Len že či nevystrie človek ruky i v rumoch; aj keď hynie, preto len kričí o pomoc.

25 (SVD) ألم ابك لمن عسر يومه. ألم تكتئب نفسي على المسكين.
25 (ROH) Je pravda, že som plakal nad tým, kto prežíval tvrdé dni; že moja duša smútila nad chudobným.

26 (SVD) حينما ترجيت الخير جاء الشر. وانتظرت النور فجاء الدجى.
26 (ROH) Preto som s istotou očakával dobré, ale prišlo zlé; nadejal som sa na svetlo, a prišiel mrak.

27 (SVD) امعائي تغلي ولا تكف. تقدمتني ايام المذلة.
27 (ROH) Moje vnútornosti vrú a nechcú sa upokojiť; nadišly na mňa dni trápenia.

28 (SVD) اسوددت لكن بلا شمس. قمت في الجماعة اصرخ.
28 (ROH) Chodím smutný bez svitu slnca; stojím v shromaždení a volám o pomoc.

29 (SVD) صرت اخا للذئاب وصاحبا لرئال النعام.
29 (ROH) Stal som sa bratom šakalov a druhom mladých pštrosov.

30 (SVD) حرش جلدي عليّ وعظامي احترّت من الحرارة فيّ.
30 (ROH) Moja koža sčernela a lúpe sa so mňa, a moja kosť horí od horúčosti.

31 (SVD) صار عودي للنوح ومزماري لصوت الباكين
31 (ROH) A tak sa obrátila moja harfa na zármutok a moja píšťala na hlas plačúcich.


Jób 30, 1-31





Verš 9
اما الآن فصرت اغنيتهم واصبحت لهم مثلا.
Jób 17:6 - اوقفني مثلا للشعوب وصرت للبصق في الوجه.
Ž 69:12 - ‎يتكلم فيّ الجالسون في الباب واغاني شرّابي المسكر
Nár 3:14 - صرت ضحكة لكل شعبي واغنية لهم اليوم كله.
Nár 3:63 - انظر الى جلوسهم ووقوفهم انا اغنيتهم

Verš 10
يكرهونني. يبتعدون عني وامام وجهي لم يمسكوا عن البسق.
Jób 19:19 - كرهني كل رجالي والذين احببتهم انقلبوا عليّ.

Verš 23
لاني اعلم انك الى الموت تعيدني والى بيت ميعاد كل حيّ.
Heb 9:27 - وكما وضع للناس ان يموتوا مرة ثم بعد ذلك الدينونة

Verš 25
ألم ابك لمن عسر يومه. ألم تكتئب نفسي على المسكين.
Ž 35:13 - ‎اما انا ففي مرضهم كان لباسي مسحا. اذللت بالصوم نفسي. وصلاتي الى حضني ترجع‎.
Rim 12:15 - فرحا مع الفرحين وبكاء مع الباكين.

Verš 29
صرت اخا للذئاب وصاحبا لرئال النعام.
Ž 102:6 - ‎اشبهت قوق البرية. صرت مثل بومة الخرب‎.

Verš 30
حرش جلدي عليّ وعظامي احترّت من الحرارة فيّ.
Ž 119:83 - ‎لاني قد صرت كزق في الدخان. اما فرائضك فلم انسها‎.
Nár 4:8 - صارت صورتهم اشد ظلاما من السواد. لم يعرفوا في الشوارع. لصق جلدهم بعظمهم. صار يابسا كالخشب.
Nár 5:10 - جلودنا اسودّت كتنور من جرى نيران الجوع.

Job 30,1-8 - Jóbova bieda je nateraz taká veľká, že aj ľudia mravne hlboko kleslí a zo spoločnosti takmer vysotení, teda ľudia najpodlejší, dovoľujú si posmievať sa mu.

Job 30,5 - U arabských beduínov (obyvateľov púšte) panoval prísny rodinný poriadok. Pre určité poklesky a previnenia príslušníka čeľade bolo možno potrestať vylúčením z kmeňa.

Job 30,11 - "Ten ma trápi, čo si putá rozviazal" – nie je doslovný preklad nejasnej hebrejskej osnovy. Preklad by mohol znieť aj takto: Uvoľnil povrazec stanu a mňa podvrátil. – Iní zasa s opravou prekladajú: Uvoľnil mi šľachu na luku – mňa upokoril – nechal padnúť ohradu, čo bola predo mnou. Zmysel miesta vyjadruje toľko: Môj protivník priviedol ma až do nebezpečenstva života.

Job 30,12-24 - Ako sa vedia podliaci posmievať, to svätopisec opisuje obrazom vzatým z obliehania mesta. Preto verš 12 prekladajú aj takto: Povstali proti mne, čo ma osočujú; vrhajú sa na mňa – násypmi rovnajú, proti mne budujú chodníky k záhube. – "Do slučky mi nohy lapajú" môže byť vysvetlivka, ktorá sa dostala z okraja knihy do textu. I tento verš Knihy Jób patrí medzi miesta, kde vykladač ostáva takmer bezradne stáť. Skúsil to už sv. Hieronym, ktorý si za drahý peniaz najal na pomoc židovského učenca, keď prekladal túto knihu. Ale priznáva sa, že nebol múdrejší ani potom, keď už spoločne prebrali túto ťažkú osnovu. – Svojvoľne si doplňovať a opravovať osnovu nedovoľuje nám povinná úcta voči posvätným knihám.

Job 30,18 - Miesto prekladajú rozlične: "Mocný násilník rozmetal mi chodník, ten sa podobá odevu môjmu celkom." – I tento text je značne porušený.

Job 30,29 - Žaloby Jóbove vyznievajú bolestne, asi ako zavýjanie niektorých zvierat na púšti. (Pštros má meno "vták smútku", porov. 39,13 n.)