Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Jób 3, 1-26

1 (ROH) Potom otvoril Job svoje ústa a zlorečil svojmu dňu.
1 (B21) Nakonec Job otevřel ústa a proklínal den, kdy se narodil.

2 (ROH) A tak odpovedal Job a riekol:
2 (B21) Job tehdy řekl:

3 (ROH) Oj, aby bol zahynul deň, v ktorom som sa narodil, a noc, ktorá povedala: Chlapča sa počalo.
3 (B21) "Zhynout měl den, kdy jsem se narodil, i noc, kdy řekli: Chlapce jsme počali!

4 (ROH) Nech sa obráti ten deň na tmu; nech sa nepýta po ňom Bôh s hora, ani nech nezasvieti naň svetlosť;
4 (B21) Kéž by se zatměl onen den, Bůh na nebi kéž by se po něm nesháněl, kéž vůbec nezačal s úsvitem!

5 (ROH) nech si ho vymenia tma a tôňa smrti, nech prebýva na ňom mrákava, a nech ho predesia čierňavy dňa!
5 (B21) Kéž by ho pohltila černá tma, mračno kéž by ho bylo přikrylo, zatmění kéž by ho přemohlo!

6 (ROH) Nech ta soberie tú noc mrákota; nech nie je pripojená ku dňom roku, nech nevojde do počtu mesiacov!
6 (B21) I tu noc měla zachvátit temnota, aby se do roku nemohla počítat, do počtu měsíců aby nevešla!

7 (ROH) Hľa, aby tá noc bola bývala neplodnou, aby nebolo prišlo do nej plesanie!
7 (B21) Ach ta noc - kéž byla neplodná, radostný výkřik poznat neměla!

8 (ROH) Nech ju prekľajú tí, ktorí zlorečia dňu, hotoví zobudiť leviatána!
8 (B21) Zaklínači dnů ji měli proklínat, ti, kdo jsou připraveni dráždit leviatana.

9 (ROH) Nech sa zatmejú hviezdy jej šera, aby čakajúc na svetlo nedočkala sa ho ani nech neuvidí mihalníc rannej zory,
9 (B21) Kéž tehdy zhasla její Jitřenka, nadarmo kéž by na světlo čekala, paprsky úsvitu vidět neměla!

10 (ROH) pretože nezavrela dverí môjho materinského života, aby bola zastrela trápenie od mojich očí.
10 (B21) Své lůno přede mnou měla uzavřít, mé oči ušetřit všeho trápení.

11 (ROH) Prečo som nezomrel, prv ako som sa narodil alebo vyjdúc zo života matky prečo som nezhynul?
11 (B21) Proč jsem už v lůnu nezhynul? Proč jsem nezemřel při porodu?

12 (ROH) Prečo ma kedy vzali na kolená a prečo na prsia, aby som ich požíval?
12 (B21) Proč tu byl klín, jenž mě přitulil? Proč prsy, z nichž jsem pil?

13 (ROH) Lebo teraz by som ležal a odpočíval, spal by som a mal by som pokoj,
13 (B21) Byl bych teď ležel a mlčel bych, odpočíval bych v pokoji

14 (ROH) s kráľmi a radcami zeme, ktorí si staväli pustiny,
14 (B21) společně s králi a velmoži, jejichž stavby jsou už troskami,

15 (ROH) alebo s kniežatami, ktoré maly zlato a ktoré naplňovaly svoje domy striebrom.
15 (B21) anebo s velmoži, kteří oplývali zlatem, kteří si příbytky naplnili stříbrem!

16 (ROH) Alebo prečo som nebol jako nedochôdča, skryté, jako nemluvňatá, ktoré nevidely svetla?
16 (B21) Proč jsem jak potrat nebyl zahrabán, jako nemluvně, jež světlo nevídá?

17 (ROH) Tam prestávajú bezbožníci zúriť, a tam odpočívajú tí, ktorí ustali v sile od práce.
17 (B21) Tam už ničemové nikoho netrápí, tam si odpočinou všichni zdeptaní.

18 (ROH) Tam sú spolu bezpeční i väzni, nepočujú hlasu pohoniča.
18 (B21) Také i vězni tam najdou úlevu, neuslyší tam už pokřik biřiců.

19 (ROH) Malý a veľký sú tam rovní, a sluha je tam prostý svojho pána.
19 (B21) Malí i velcí jsou tam vedle sebe, otrok je bez pána, na svobodě.

20 (ROH) Načo dáva Bôh utrápenému svetlo a život, tým, ktorí majú horkosť v duši?!
20 (B21) K čemu je dáno světlo ubohým a život zatrpklým;

21 (ROH) Ktorí očakávajú na smrť, a niet jej, hoci ju hľadajú viac ako skrytých pokladov?
21 (B21) těm, kteří na smrt marně čekají, ač ji hledají víc než poklady;

22 (ROH) Ktorí by sa radovali, až by plesali, veselili by sa, keby našli hrob?
22 (B21) těm, kteří jásají radostí, jakmile hrobu dosáhli?

23 (ROH) Načo to dáva Bôh človekovi, ktorého cesta je skrytá, a ktorého Bôh ohradil plotom z tŕnia?
23 (B21) K čemu je to člověku, jenž cestu nevidí a jehož Bůh ze všech stran obklíčil?

24 (ROH) Lebo pred mojím pokrmom prichádza moje vzdychanie, a moje revania sa rozlievajú ako voda,
24 (B21) Mým denním chlebem je teď jen sténání, můj nářek proudí jako potoky.

25 (ROH) pretože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa.
25 (B21) Stalo se mi to, čeho jsem se bál, potkalo mě to, z čeho jsem měl strach!

26 (ROH) Nebol som hriešne ubezpečený ani som nemal pokoja ani som neodpočíval, a jednako prišla pohroma.
26 (B21) Nemám pokoj, nemám klid, nemám odpočinutí. Přišlo trápení."

Verš 1

Potom otvoril Job svoje ústa a zlorečil svojmu dňu.

Jer 15:10 - Oj, beda mne, moja matko, že si ma porodila, muža pravoty a muža sváru, s ktorým sa každý pravotí a vadí v celej zemi! Nepožičal som na úžeru, ani nepožičali mne, a jednako mi všetci zlorečia.

Jer 20:14 - Nech je zlorečený deň, ktorého som bol splodený; deň, ktorého ma porodila moja matka, nech nie je požehnaný!

Verš 11

Prečo som nezomrel, prv ako som sa narodil alebo vyjdúc zo života matky prečo som nezhynul?

Jób 10:18 - Prečo si ma tedy vyviedol zo života matky? Bol by som zomrel, a nebolo by ma uvidelo oko;

Verš 23

Načo to dáva Bôh človekovi, ktorého cesta je skrytá, a ktorého Bôh ohradil plotom z tŕnia?

Jób 19:8 - Ohradil moju stezku tak, že neprejdem, a na moje chodníky položil tmu.

Job 3,3-26 - Jóbova reč je ovplyvnená jeho nesmiernou telesnou a duševnou bolesťou. Z tohto hľadiska treba posúdiť jej jednotlivé výrazy, ktoré prezrádzajú netrpezlivosť, ba až zúfalosť. Jób sa pritom nebúri proti Bohu.

Job 3,8 - Pôvodca Knihy preberá tieto zvláštne výrazy z ľudovej reči, aby nimi spestril svoj opis ľudskej biedy. "Zaklínači" sú najskôr bytosti, o ktorých sa mylne domnievali, že čarami a iným magickým umením vedeli privolať nešťastie na určité dni. "Krokodíl" (doslovne: Leviatan, t. j. vrtký had) je bájoslovné meno mora, ktoré si zosobnene predstavovali ako odvekého draka.

Job 3,12 - Otec brával narodené dieťa na svoje kolená na znak toho, že ho uznáva za svoje a pripúšťa ho medzi ostatných členov rodiny.

Job 3,14-15 - "Samoty" (doslovne: rumoviská) znamenajú "kráľovské hrobky". K telesným pozostatkom kráľov prikladali obľúbené náčinie, zbrane a skvosty.

Job 3,23 - Výraz "Pán ho ohradil" je obrazom nielen ochrany, ale aj úplnej uzavretosti a odlúčenosti.