Kniha Jób

1 (VUL) Post haec aperuit Iob os suum et maledixit diei suo
1 (ROH) Potom otvoril Job svoje ústa a zlorečil svojmu dňu.

2 (VUL) et locutus est:
2 (ROH) A tak odpovedal Job a riekol:

3 (VUL) “ Pereat dies, in qua natus sum, et nox, in qua dictum est: “Conceptus est homo”.
3 (ROH) Oj, aby bol zahynul deň, v ktorom som sa narodil, a noc, ktorá povedala: Chlapča sa počalo.

4 (VUL) Dies ille vertatur in tenebras; non requirat eum Deus desuper, et non illustretur lumine.
4 (ROH) Nech sa obráti ten deň na tmu; nech sa nepýta po ňom Bôh s hora, ani nech nezasvieti naň svetlosť;

5 (VUL) Obscurent eum tenebrae et umbra mortis; occupet eum caligo, et involvatur amaritudine.
5 (ROH) nech si ho vymenia tma a tôňa smrti, nech prebýva na ňom mrákava, a nech ho predesia čierňavy dňa!

6 (VUL) Noctem illam tenebrosus turbo possideat; non computetur in diebus anni nec numeretur in mensibus.
6 (ROH) Nech ta soberie tú noc mrákota; nech nie je pripojená ku dňom roku, nech nevojde do počtu mesiacov!

7 (VUL) Sit nox illa solitaria nec laude digna;
7 (ROH) Hľa, aby tá noc bola bývala neplodnou, aby nebolo prišlo do nej plesanie!

8 (VUL) maledicant ei, qui maledicunt diei, qui parati sunt suscitare Leviathan.
8 (ROH) Nech ju prekľajú tí, ktorí zlorečia dňu, hotoví zobudiť leviatána!

9 (VUL) Obtenebrentur stellae crepusculi eius; exspectet lucem, et non sit, nec videat palpebras aurorae,
9 (ROH) Nech sa zatmejú hviezdy jej šera, aby čakajúc na svetlo nedočkala sa ho ani nech neuvidí mihalníc rannej zory,

10 (VUL) quia non conclusit ostia ventris, qui portavit me, nec abstulit mala ab oculis meis.
10 (ROH) pretože nezavrela dverí môjho materinského života, aby bola zastrela trápenie od mojich očí.

11 (VUL) Quare non in vulva mortuus sum? Egressus ex utero non statim perii?
11 (ROH) Prečo som nezomrel, prv ako som sa narodil alebo vyjdúc zo života matky prečo som nezhynul?

12 (VUL) Quare exceptus genibus? Cur lactatus uberibus?
12 (ROH) Prečo ma kedy vzali na kolená a prečo na prsia, aby som ich požíval?

13 (VUL) Nunc enim dormiens silerem et somno meo requiescerem
13 (ROH) Lebo teraz by som ležal a odpočíval, spal by som a mal by som pokoj,

14 (VUL) cum regibus et consulibus terrae, qui aedificant sibi solitudines,
14 (ROH) s kráľmi a radcami zeme, ktorí si staväli pustiny,

15 (VUL) aut cum principibus, qui possident aurum et replent domos suas argento.
15 (ROH) alebo s kniežatami, ktoré maly zlato a ktoré naplňovaly svoje domy striebrom.

16 (VUL) Aut sicut abortivum absconditum non subsisterem, vel qui concepti non viderunt lucem.
16 (ROH) Alebo prečo som nebol jako nedochôdča, skryté, jako nemluvňatá, ktoré nevidely svetla?

17 (VUL) Ibi impii cessaverunt a tumultu, et ibi requieverunt fessi robore.
17 (ROH) Tam prestávajú bezbožníci zúriť, a tam odpočívajú tí, ktorí ustali v sile od práce.

18 (VUL) Et quondam vincti pariter sine molestia non audierunt vocem exactoris.
18 (ROH) Tam sú spolu bezpeční i väzni, nepočujú hlasu pohoniča.

19 (VUL) Parvus et magnus ibi sunt, et servus liber a domino suo.
19 (ROH) Malý a veľký sú tam rovní, a sluha je tam prostý svojho pána.

20 (VUL) Quare misero data est lux, et vita his, qui in amaritudine animae sunt?
20 (ROH) Načo dáva Bôh utrápenému svetlo a život, tým, ktorí majú horkosť v duši?!

21 (VUL) Qui exspectant mortem, et non venit, et effodiunt quaerentes illam magis quam thesauros;
21 (ROH) Ktorí očakávajú na smrť, a niet jej, hoci ju hľadajú viac ako skrytých pokladov?

22 (VUL) gaudentque vehementer et laetantur sepulcro.
22 (ROH) Ktorí by sa radovali, až by plesali, veselili by sa, keby našli hrob?

23 (VUL) Viro, cuius abscondita est via, et circumdedit eum Deus tenebris.
23 (ROH) Načo to dáva Bôh človekovi, ktorého cesta je skrytá, a ktorého Bôh ohradil plotom z tŕnia?

24 (VUL) Antequam comedam, suspiro, et quasi inundantes aquae sic rugitus meus.
24 (ROH) Lebo pred mojím pokrmom prichádza moje vzdychanie, a moje revania sa rozlievajú ako voda,

25 (VUL) Quia timor, quem timebam, evenit mihi, et, quod verebar, accidit.
25 (ROH) pretože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa.

26 (VUL) Non dissimulavi, non silui, non quievi, et venit super me indignatio ”.
26 (ROH) Nebol som hriešne ubezpečený ani som nemal pokoja ani som neodpočíval, a jednako prišla pohroma.