Kniha Jób

1 (VUL) Post haec aperuit Iob os suum et maledixit diei suo
1 (KAT) Potom Jób otvoril ústa a preklínal svoj deň.

2 (VUL) et locutus est:
2 (KAT) Takto bedákal:

3 (VUL) “ Pereat dies, in qua natus sum, et nox, in qua dictum est: “Conceptus est homo”.
3 (KAT) „Bár by zhynul deň, v ktorom som sa narodil, aj noc, keď povedali: »Chlapca počala!«

4 (VUL) Dies ille vertatur in tenebras; non requirat eum Deus desuper, et non illustretur lumine.
4 (KAT) Bár by sa ten deň zaraz v temravy obrátil a Pán naň z nebies nepohliadol viac a svetlo slnca mu už nesvitlo!

5 (VUL) Obscurent eum tenebrae et umbra mortis; occupet eum caligo, et involvatur amaritudine.
5 (KAT) Bár by ho zmohli tône smrti, temnoty a čierny oblak (bár) by ho prikvačil i schvátili ho hrôzy zatmenia!

6 (VUL) Noctem illam tenebrosus turbo possideat; non computetur in diebus anni nec numeretur in mensibus.
6 (KAT) Bár by ten deň (navždy) pojali mrákavy, by ku dňom rokov vôbec nepatril a do počtu mesiacov neprišiel!

7 (VUL) Sit nox illa solitaria nec laude digna;
7 (KAT) Bár by oná noc bola celkom neplodná, by nezaznel v nej jasot radostný!

8 (VUL) maledicant ei, qui maledicunt diei, qui parati sunt suscitare Leviathan.
8 (KAT) A bodaj by ju zaklínači prekliali, hoc krokodíla schopní vydráždiť.

9 (VUL) Obtenebrentur stellae crepusculi eius; exspectet lucem, et non sit, nec videat palpebras aurorae,
9 (KAT) Bár by zhasli hviezdy za jej súmraku, by na lúč svetla darmo čakala, ba ani zora (čo) by jej nevzišla!

10 (VUL) quia non conclusit ostia ventris, qui portavit me, nec abstulit mala ab oculis meis.
10 (KAT) Veď neprimkla mi brány z lona matere a spred očí mi biedy neskryla!

11 (VUL) Quare non in vulva mortuus sum? Egressus ex utero non statim perii?
11 (KAT) Čo v lone matky hneď som vtedy neumrel, buď po pôrode zaraz nezhynul?!

12 (VUL) Quare exceptus genibus? Cur lactatus uberibus?
12 (KAT) Nač ma pritúlili kolená (otcove), načo ma prsia (matkine) kojili?!

13 (VUL) Nunc enim dormiens silerem et somno meo requiescerem
13 (KAT) Mal by som pokoj, keby som bol hneď zadriemal, a odpočinok, keby som bol usnul

14 (VUL) cum regibus et consulibus terrae, qui aedificant sibi solitudines,
14 (KAT) tam spolu s kráľmi, s poradcami krajiny, čo samoty si vopred stavali;

15 (VUL) aut cum principibus, qui possident aurum et replent domos suas argento.
15 (KAT) s kniežatmi, ktoré zlata mali dosť a hroby svoje striebrom plnili.

16 (VUL) Aut sicut abortivum absconditum non subsisterem, vel qui concepti non viderunt lucem.
16 (KAT) Že ma nezahrabali jak nedochôdča, jak nemluvniatko, ktoré nezazrelo svit!

17 (VUL) Ibi impii cessaverunt a tumultu, et ibi requieverunt fessi robore.
17 (KAT) Tam násilníci prestávajú zúriť a oddychujú, čo nemajú síl;

18 (VUL) Et quondam vincti pariter sine molestia non audierunt vocem exactoris.
18 (KAT) aj zajatci tam život nájdu pokojný a dozorcov hlas nepočujú viac.

19 (VUL) Parvus et magnus ibi sunt, et servus liber a domino suo.
19 (KAT) Tam malí-veľkí sebe celkom rovní sú a otrok pána pozbavený je.

20 (VUL) Quare misero data est lux, et vita his, qui in amaritudine animae sunt?
20 (KAT) Prečo len dal svetlo úbožiakovi a život takým, čo sú zatrpklí?!

21 (VUL) Qui exspectant mortem, et non venit, et effodiunt quaerentes illam magis quam thesauros;
21 (KAT) Oni smrť si žičia, a ona nechodí, hoc jak skrytý poklad ju hľadajú;

22 (VUL) gaudentque vehementer et laetantur sepulcro.
22 (KAT) jasavú by pocítili radosť a plesali by, že už našli hrob.

23 (VUL) Viro, cuius abscondita est via, et circumdedit eum Deus tenebris.
23 (KAT) Načo je život človeku, ktorému je skrytá jeho cesta a Pán ho koldokola ohradil?

24 (VUL) Antequam comedam, suspiro, et quasi inundantes aquae sic rugitus meus.
24 (KAT) Ja vzlykať musím, keď sa pozriem na chlieb; ako voda plynie moje utrpenie,

25 (VUL) Quia timor, quem timebam, evenit mihi, et, quod verebar, accidit.
25 (KAT) bo pred čím mám strach, to práve postihne ma, a čo ma desí, to ma zachváti.

26 (VUL) Non dissimulavi, non silui, non quievi, et venit super me indignatio ”.
26 (KAT) Ja nemám pokoja ani istoty; ni odpočinku, iba súženie…“