Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 3, 1-26

1 Potom Jób otvoril ústa a preklínal svoj deň. 2 Takto bedákal: 3 „Bár by zhynul deň, v ktorom som sa narodil, aj noc, keď povedali: »Chlapca počala!« 4 Bár by sa ten deň zaraz v temravy obrátil a Pán naň z nebies nepohliadol viac a svetlo slnca mu už nesvitlo! 5 Bár by ho zmohli tône smrti, temnoty a čierny oblak (bár) by ho prikvačil i schvátili ho hrôzy zatmenia! 6 Bár by ten deň (navždy) pojali mrákavy, by ku dňom rokov vôbec nepatril a do počtu mesiacov neprišiel! 7 Bár by oná noc bola celkom neplodná, by nezaznel v nej jasot radostný! 8 A bodaj by ju zaklínači prekliali, hoc krokodíla schopní vydráždiť. 9 Bár by zhasli hviezdy za jej súmraku, by na lúč svetla darmo čakala, ba ani zora (čo) by jej nevzišla! 10 Veď neprimkla mi brány z lona matere a spred očí mi biedy neskryla! 11 Čo v lone matky hneď som vtedy neumrel, buď po pôrode zaraz nezhynul?! 12 Nač ma pritúlili kolená (otcove), načo ma prsia (matkine) kojili?! 13 Mal by som pokoj, keby som bol hneď zadriemal, a odpočinok, keby som bol usnul 14 tam spolu s kráľmi, s poradcami krajiny, čo samoty si vopred stavali; 15 s kniežatmi, ktoré zlata mali dosť a hroby svoje striebrom plnili. 16 Že ma nezahrabali jak nedochôdča, jak nemluvniatko, ktoré nezazrelo svit! 17 Tam násilníci prestávajú zúriť a oddychujú, čo nemajú síl; 18 aj zajatci tam život nájdu pokojný a dozorcov hlas nepočujú viac. 19 Tam malí-veľkí sebe celkom rovní sú a otrok pána pozbavený je. 20 Prečo len dal svetlo úbožiakovi a život takým, čo sú zatrpklí?! 21 Oni smrť si žičia, a ona nechodí, hoc jak skrytý poklad ju hľadajú; 22 jasavú by pocítili radosť a plesali by, že už našli hrob. 23 Načo je život človeku, ktorému je skrytá jeho cesta a Pán ho koldokola ohradil? 24 Ja vzlykať musím, keď sa pozriem na chlieb; ako voda plynie moje utrpenie, 25 bo pred čím mám strach, to práve postihne ma, a čo ma desí, to ma zachváti. 26 Ja nemám pokoja ani istoty; ni odpočinku, iba súženie…“

Verš 1

Potom Jób otvoril ústa a preklínal svoj deň.

Jer 15:10 - Beda mi, mať moja, že si ma zrodila, muža škriepok a muža hádok pre celú krajinu. Nepožičiaval som, ani neprijal pôžičku, jednako ma preklínajú všetci.

Jer 20:14 - Prekliaty deň, v ktorý som sa narodil! Deň, v ktorý ma porodila matka, nech nie je požehnaný!

Verš 11

Čo v lone matky hneď som vtedy neumrel, buď po pôrode zaraz nezhynul?!

Jób 10:18 - Ba prečo si ma z lona matky vyviedol? Čo nezhynul som, zrak než uzrel ma?

Verš 23

Načo je život človeku, ktorému je skrytá jeho cesta a Pán ho koldokola ohradil?

Jób 19:8 - Mne cestu zastal, by som ďalej nemohol, a chodníky mi tmami zavalil.

Job 3,3-26 - Jóbova reč je ovplyvnená jeho nesmiernou telesnou a duševnou bolesťou. Z tohto hľadiska treba posúdiť jej jednotlivé výrazy, ktoré prezrádzajú netrpezlivosť, ba až zúfalosť. Jób sa pritom nebúri proti Bohu.

Job 3,8 - Pôvodca Knihy preberá tieto zvláštne výrazy z ľudovej reči, aby nimi spestril svoj opis ľudskej biedy. "Zaklínači" sú najskôr bytosti, o ktorých sa mylne domnievali, že čarami a iným magickým umením vedeli privolať nešťastie na určité dni. "Krokodíl" (doslovne: Leviatan, t. j. vrtký had) je bájoslovné meno mora, ktoré si zosobnene predstavovali ako odvekého draka.

Job 3,12 - Otec brával narodené dieťa na svoje kolená na znak toho, že ho uznáva za svoje a pripúšťa ho medzi ostatných členov rodiny.

Job 3,14-15 - "Samoty" (doslovne: rumoviská) znamenajú "kráľovské hrobky". K telesným pozostatkom kráľov prikladali obľúbené náčinie, zbrane a skvosty.

Job 3,23 - Výraz "Pán ho ohradil" je obrazom nielen ochrany, ale aj úplnej uzavretosti a odlúčenosti.