Kniha Jób

1 ----
1 (ROH) A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:

2 ----
2 (ROH) Oj, aby som bol ako za predošlých mesiacov, ako za dní, v ktorých ma strážiac chránil Bôh!

3 ----
3 (ROH) Kým svietil svojou sviecou nad mojou hlavou, keď som chodieval v jeho svetle vo tme!

4 ----
4 (ROH) Jako som bol za dní svojej jasene , kým bola tajná rada Božia nad mojím stánom;

5 ----
5 (ROH) kým ešte bol so mnou Všemohúci, vôkol mňa moji chlapci;

6 ----
6 (ROH) kým sa moje kroky kúpaly v masle, a skala vylievala u mňa potoky oleja;

7 ----
7 (ROH) keď som vychádzaval do brány, hore do mesta, a na ulici postavovával svoje sedište!

8 ----
8 (ROH) Keď ma videli mládenci, skrývali sa a starci povstávali a stáli.

9 ----
9 (ROH) Kniežatá zdŕžaly slovami a kládli ruku na svoje ústa;

10 ----
10 (ROH) hlas vojvodov sa skrýval, a ich jazyk sa lepil na ich ďasno.

11 ----
11 (ROH) Keď počulo o mne ucho, blahoslavilo ma, a keď ma videlo oko, prisviedčalo mi.

12 ----
12 (ROH) Lebo som vytrhoval biedneho, volajúceho o pomoc, i sirotu i toho, kto nemal pomocníka.

13 ----
13 (ROH) Požehnanie hynúceho prichádzalo na mňa, a pôsobil som to, aby plesalo srdce vdovy.

14 ----
14 (ROH) Obliekal som sa v spravedlivosť, a ona si obliekala mňa; jako plášť a jako turban bol môj súd.

15 ----
15 (ROH) Bol som očima slepému a nohami krivému som bol ja.

16 ----
16 (ROH) Býval som otcom chudobným a pravotu, ktorej som neznal, som prezkúmal.

17 ----
17 (ROH) Krúšieval som črenové zuby nešľachetníka a vyrážal som lúpež z jeho zubov.

18 ----
18 (ROH) A povedal som: Zomriem vo svojom hniezde a rozmnožím svoje dni, že ich bude jako piesku.

19 ----
19 (ROH) Môj koreň bude mať otvorený prístup k vode, a rosa bude nocovať na mojej vetvi.

20 ----
20 (ROH) Moja sláva bude vše nová u mňa, a moje lučište sa bude obnovovať v mojej ruke.

21 ----
21 (ROH) Počúvali na mňa a očakávali a mlčali na moju radu.

22 ----
22 (ROH) Po mojom slove viacej nehovorili, a moja reč príjemne pršala na nich;

23 ----
23 (ROH) očakávali na mňa jako na dážď a otvárali svoje ústa jako proti jarnému dažďu.

24 ----
24 (ROH) Smial som sa na nich žartujúc, neverili a nedali padnúť svetlu mojej tvári.

25 ----
25 (ROH) Volil som ich cestu a sedel som ako hlava a prebýval som ako kráľ vo vojsku, jako ten, kto teší zarmútených.