Kniha Jób

1 (RIV) Giobbe riprese il suo discorso e disse:
1 (ROH) A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:

2 (RIV) "Oh foss’io come ne’ mesi d’una volta, come ne’ giorni in cui Dio mi proteggeva,
2 (ROH) Oj, aby som bol ako za predošlých mesiacov, ako za dní, v ktorých ma strážiac chránil Bôh!

3 (RIV) quando la sua lampada mi risplendeva sul capo, e alla sua luce io camminavo nelle tenebre!
3 (ROH) Kým svietil svojou sviecou nad mojou hlavou, keď som chodieval v jeho svetle vo tme!

4 (RIV) Oh fossi com’ero a’ giorni della mia maturità, quando Iddio vegliava amico sulla mia tenda,
4 (ROH) Jako som bol za dní svojej jasene , kým bola tajná rada Božia nad mojím stánom;

5 (RIV) quando l’Onnipotente stava ancora meco, e avevo i miei figliuoli d’intorno;
5 (ROH) kým ešte bol so mnou Všemohúci, vôkol mňa moji chlapci;

6 (RIV) quando mi lavavo i piedi nel latte e dalla roccia mi fluivano ruscelli d’olio!
6 (ROH) kým sa moje kroky kúpaly v masle, a skala vylievala u mňa potoky oleja;

7 (RIV) Allorché uscivo per andare alla porta della città e mi facevo preparare il seggio sulla piazza,
7 (ROH) keď som vychádzaval do brány, hore do mesta, a na ulici postavovával svoje sedište!

8 (RIV) i giovani, al vedermi, si ritiravano, i vecchi s’alzavano e rimanevano in piedi;
8 (ROH) Keď ma videli mládenci, skrývali sa a starci povstávali a stáli.

9 (RIV) i maggiorenti cessavan di parlare e si mettevan la mano sulla bocca;
9 (ROH) Kniežatá zdŕžaly slovami a kládli ruku na svoje ústa;

10 (RIV) la voce dei capi diventava muta, la lingua s’attaccava al loro palato.
10 (ROH) hlas vojvodov sa skrýval, a ich jazyk sa lepil na ich ďasno.

11 (RIV) L’orecchio che mi udiva, mi diceva beato; l’occhio che mi vedeva mi rendea testimonianza,
11 (ROH) Keď počulo o mne ucho, blahoslavilo ma, a keď ma videlo oko, prisviedčalo mi.

12 (RIV) perché salvavo il misero che gridava aiuto, e l’orfano che non aveva chi lo soccorresse.
12 (ROH) Lebo som vytrhoval biedneho, volajúceho o pomoc, i sirotu i toho, kto nemal pomocníka.

13 (RIV) Scendea su me la benedizione di chi stava per perire, e facevo esultare il cuor della vedova.
13 (ROH) Požehnanie hynúceho prichádzalo na mňa, a pôsobil som to, aby plesalo srdce vdovy.

14 (RIV) La giustizia era il mio vestimento ed io il suo; la probità era come il mio mantello e il mio turbante.
14 (ROH) Obliekal som sa v spravedlivosť, a ona si obliekala mňa; jako plášť a jako turban bol môj súd.

15 (RIV) Ero l’occhio del cieco, il piede dello zoppo;
15 (ROH) Bol som očima slepému a nohami krivému som bol ja.

16 (RIV) ero il padre de’ poveri, e studiavo a fondo la causa dello sconosciuto.
16 (ROH) Býval som otcom chudobným a pravotu, ktorej som neznal, som prezkúmal.

17 (RIV) Spezzavo la ganascia all’iniquo, e gli facevo lasciar la preda che avea fra i denti.
17 (ROH) Krúšieval som črenové zuby nešľachetníka a vyrážal som lúpež z jeho zubov.

18 (RIV) E dicevo: "Morrò nel mio nido, e moltiplicherò i miei giorni come la rena;
18 (ROH) A povedal som: Zomriem vo svojom hniezde a rozmnožím svoje dni, že ich bude jako piesku.

19 (RIV) le mie radici si stenderanno verso l’acque, la rugiada passerà la notte sui miei rami;
19 (ROH) Môj koreň bude mať otvorený prístup k vode, a rosa bude nocovať na mojej vetvi.

20 (RIV) la mia gloria sempre si rinnoverà, e l’arco rinverdirà nella mia mano".
20 (ROH) Moja sláva bude vše nová u mňa, a moje lučište sa bude obnovovať v mojej ruke.

21 (RIV) Gli astanti m’ascoltavano pieni d’aspettazione, si tacevan per udire il mio parere.
21 (ROH) Počúvali na mňa a očakávali a mlčali na moju radu.

22 (RIV) Quand’avevo parlato, non replicavano; la mia parola scendeva su loro come una rugiada.
22 (ROH) Po mojom slove viacej nehovorili, a moja reč príjemne pršala na nich;

23 (RIV) E m’aspettavan come s’aspetta la pioggia; aprivan larga la bocca come a un acquazzone di primavera.
23 (ROH) očakávali na mňa jako na dážď a otvárali svoje ústa jako proti jarnému dažďu.

24 (RIV) Io sorridevo loro quand’erano sfiduciati; e non potevano oscurar la luce del mio volto.
24 (ROH) Smial som sa na nich žartujúc, neverili a nedali padnúť svetlu mojej tvári.

25 (RIV) Quando andavo da loro, mi sedevo come capo, ed ero come un re fra le sue schiere, come un consolatore in mezzo agli afflitti.
25 (ROH) Volil som ich cestu a sedel som ako hlava a prebýval som ako kráľ vo vojsku, jako ten, kto teší zarmútených.