Kniha Jób

1 (VUL) Addidit quoque Iob assumens parabolam suam et di xit:
1 (KAT) Jób pokračoval vo svojich výrokoch:

2 (VUL) “ Quis mihi tribuat, ut sim iuxta menses pristinos, secundum dies, quibus Deus custodiebat me?
2 (KAT) „Kto dá to, by bol som jak v mesiacoch dávnych a ako v dňoch tých, keď ma sám Boh chránil,

3 (VUL) Quando splendebat lucerna eius super caput meum, et ad lumen eius ambulabam in tenebris.
3 (KAT) keď nad hlavou mi svietil svojou lampou, keď v jeho svetle šiel som temnotou?

4 (VUL) Sicut fui in diebus adulescentiae meae, quando familiaris Deus erat in tabernaculo meo,
4 (KAT) Jak bývalo mi v dňoch mojej jesene, keď sám Boh ochraňoval môj stan,

5 (VUL) quando erat Omnipotens mecum, et in circuitu meo pueri mei,
5 (KAT) keď ešte Všemohúci býval so mnou, keď moje dietky boli okolo mňa,

6 (VUL) quando lavabam pedes meos lacte, et petra fundebat mihi rivos olei.
6 (KAT) keď nohy mliekom sa mi temer brodili, keď tvrdá skala tiekla olejom.

7 (VUL) Quando procedebam ad portam civitatis et in platea parabam cathedram mihi,
7 (KAT) Keď k bráne mesta som sa (vtedy) poberal a na námestí som svoj stolec mal,

8 (VUL) videbant me iuvenes et abscondebantur, et senes assurgentes stabant.
8 (KAT) zhliadli ma mladí, hneď sa poukrývali, a starci vstali, až sa vzpriamili.

9 (VUL) Principes cessabant loqui et digitum superponebant ori suo.
9 (KAT) Ba kniežatá aj v svojich rečiach prestali a na ústa si ruku dávali.

10 (VUL) Vocem suam cohibebant duces, et lingua eorum palato suo adhaerebat.
10 (KAT) Zaraz sa stlmil aj predstavených hlas a jazyk im k ďasnu prilipol.

11 (VUL) Auris audiens beatificabat me, et oculus videns testimonium reddebat mihi,
11 (KAT) To ucho čulo, hneď mi blahožičilo, to oko zrelo, pre mňa svedčilo.

12 (VUL) eo quod liberassem pauperem vociferantem et pupillum, cui non esset adiutor.
12 (KAT) Bo keď bedár volal, iste som ho zachránil, aj osirelých, bezpomocných tiež.

13 (VUL) Benedictio perituri super me veniebat, et cor viduae iubilare feci.
13 (KAT) Ku mne sa nieslo požehnanie úbohých a radosť lial som vdove do srdca.

14 (VUL) Iustitia indutus sum et vestivi me, sicut vestimento et diademate, iudicio meo.
14 (KAT) Ja spravodlivosť odel som si, ona mňa, mne právo bolo rúchom, turbanom.

15 (VUL) Oculus fui caeco et pes claudo;
15 (KAT) Veď sťa oči bol som (vtedy) slepému a sťaby nohy pre kuľhavého.

16 (VUL) pater eram pauperum et causam viri ignoti diligentissime investigabam.
16 (KAT) Ja otcom bol som všetkým chudobným, aj neznámeho vec som vyšetril.

17 (VUL) Conterebam molas iniqui et de dentibus illius auferebam praedam.
17 (KAT) Zločincovi som rozbil čeľuste a z jeho zubov korisť vyrval som.

18 (VUL) Dicebamque: In nidulo meo moriar et sicut palma multiplicabo dies.
18 (KAT) Nuž vravel som si: »V hniezde svojom vydýchnem a sťaby piesok dni si rozmnožím.

19 (VUL) Radix mea aperta est secus aquas, et ros morabitur in ramis meis.
19 (KAT) Môj koreň vlahe otvorený je, mne rosa padá v noci na vetvy.

20 (VUL) Gloria mea semper innovabitur, et arcus meus in manu mea instaurabitur.
20 (KAT) Aj sláva vo mne nová bude vždy a v mojej ruke luk sa omladí.«

21 (VUL) Qui me audiebant, blandiebantur et intenti tacebant ad consilium meum.
21 (KAT) Čo ma počúvali, celkom ticho ostali a moju radu s túžbou čakali.

22 (VUL) Verbis meis addere nihil audebant, et super illos stillabat eloquium meum.
22 (KAT) Dohovoril som, nerobili námietky a moje slová na nich kvapkali.

23 (VUL) Exspectabant me sicut pluviam et os suum aperiebant quasi ad imbrem serotinum.
23 (KAT) Tak čakali ma, ako dážď čakajú, ako po pŕške im ústa dychtili.

24 (VUL) Si quando ridebam ad eos, non credebant, et lux vultus mei non cadebat in terram.
24 (KAT) Až neverili, keď usmial som sa na nich, svetlu mi z tváre zmiznúť nedali.

25 (VUL) Si voluissem ire ad eos, sedebam primus; cumque sederem quasi rex, circumstante exercitu, eram tamen maerentium consolator.
25 (KAT) Im smer som určil, bol som im tiež na čele, sťa kráľ som trónil vo vojsku, kam viedol som ich, tam sa pobrali.