Kniha Jób

1 (EKU) Jób pokračoval vo svojich výrokoch takto:
1 (ROH) A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:

2 (EKU) Kiežby mi bolo ako v dávnych mesiacoch, ako v dňoch, keď bdel nado mnou Boh,
2 (ROH) Oj, aby som bol ako za predošlých mesiacov, ako za dní, v ktorých ma strážiac chránil Bôh!

3 (EKU) keď nad mojou hlavou žiarila jeho svieca a ja som pri jeho svetle kráčal temnotou,
3 (ROH) Kým svietil svojou sviecou nad mojou hlavou, keď som chodieval v jeho svetle vo tme!

4 (EKU) ako v dňoch mojej mladosti, keď bola Božia priazeň nad mojím stanom,
4 (ROH) Jako som bol za dní svojej jasene , kým bola tajná rada Božia nad mojím stánom;

5 (EKU) keď bol ešte so mnou Všemohúci a moje deti okolo mňa,
5 (ROH) kým ešte bol so mnou Všemohúci, vôkol mňa moji chlapci;

6 (EKU) keď sa moje kroky kúpali v smotane, ba aj moja skala vydávala prúdy oleja.
6 (ROH) kým sa moje kroky kúpaly v masle, a skala vylievala u mňa potoky oleja;

7 (EKU) Keď som prechádzal mestskou bránou a keď som na námestí zaujímal svoj stolec,
7 (ROH) keď som vychádzaval do brány, hore do mesta, a na ulici postavovával svoje sedište!

8 (EKU) mladíci, hneď ako ma zbadali, skryli sa, starci vstali a ostali stáť.
8 (ROH) Keď ma videli mládenci, skrývali sa a starci povstávali a stáli.

9 (EKU) Kniežatá sa zdržiavali slov a ústa si zakryli dlaňou.
9 (ROH) Kniežatá zdŕžaly slovami a kládli ruku na svoje ústa;

10 (EKU) Vládcom zlyhával hlas a jazyk sa im lepil na podnebie.
10 (ROH) hlas vojvodov sa skrýval, a ich jazyk sa lepil na ich ďasno.

11 (EKU) Ucho, ktoré ma počulo, mi blahorečilo a oko, ktoré ma videlo, mi prisviedčalo,
11 (ROH) Keď počulo o mne ucho, blahoslavilo ma, a keď ma videlo oko, prisviedčalo mi.

12 (EKU) pretože som zachraňoval úbožiaka volajúceho o pomoc aj sirotu, aj toho, kto nemal nijakého pomocníka.
12 (ROH) Lebo som vytrhoval biedneho, volajúceho o pomoc, i sirotu i toho, kto nemal pomocníka.

13 (EKU) Zostupovalo na mňa požehnanie hynúcich a srdce vdovy som dokázal rozjasať.
13 (ROH) Požehnanie hynúceho prichádzalo na mňa, a pôsobil som to, aby plesalo srdce vdovy.

14 (EKU) Zaodieval som sa spravodlivosťou a ona zaodievala mňa, môj súd bol pre mňa ako plášť s turbanom.
14 (ROH) Obliekal som sa v spravedlivosť, a ona si obliekala mňa; jako plášť a jako turban bol môj súd.

15 (EKU) Očami som bol pre slepého a nohami pre chromého,
15 (ROH) Bol som očima slepému a nohami krivému som bol ja.

16 (EKU) pre chudobných som bol otcom a spor toho, koho som nepoznal som preskúmal.
16 (ROH) Býval som otcom chudobným a pravotu, ktorej som neznal, som prezkúmal.

17 (EKU) Tesáky nešľachetného som vylamoval, zo zubov som mu vytrhával korisť.
17 (ROH) Krúšieval som črenové zuby nešľachetníka a vyrážal som lúpež z jeho zubov.

18 (EKU) Povedal som si: skonám spolu so svojím hniezdom a rozmnožím svoje dni ako fénix.
18 (ROH) A povedal som: Zomriem vo svojom hniezde a rozmnožím svoje dni, že ich bude jako piesku.

19 (EKU) Môj koreň sa rozrastá pri vode a v mojich vetvách bude nocovať rosa.
19 (ROH) Môj koreň bude mať otvorený prístup k vode, a rosa bude nocovať na mojej vetvi.

20 (EKU) Moja sláva je svieža a luk v mojej ruke vrhá šíp za šípom.
20 (ROH) Moja sláva bude vše nová u mňa, a moje lučište sa bude obnovovať v mojej ruke.

21 (EKU) Počúvali ma, čakali a pri mojej rade umĺkli.
21 (ROH) Počúvali na mňa a očakávali a mlčali na moju radu.

22 (EKU) Po mojej reči sa už neozvali, moje slovo padalo na nich ako rosa,
22 (ROH) Po mojom slove viacej nehovorili, a moja reč príjemne pršala na nich;

23 (EKU) čakali na mňa ako na dážď a naširoko otvárali ústa ako pre jarnú spŕšku.
23 (ROH) očakávali na mňa jako na dážď a otvárali svoje ústa jako proti jarnému dažďu.

24 (EKU) Usmial som sa na nich, keď nemali dôveru. Svetlo mojej tváre neodmietli.
24 (ROH) Smial som sa na nich žartujúc, neverili a nedali padnúť svetlu mojej tvári.

25 (EKU) Cestu som im určoval a stal som sa im vodcom. Sedel som ako kráľ medzi šíkmi, ako ten, kto potešuje zronených.
25 (ROH) Volil som ich cestu a sedel som ako hlava a prebýval som ako kráľ vo vojsku, jako ten, kto teší zarmútených.