| Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Jób 29, 1-25 |
1 Jób 29, 1 Jób pokračoval vo svojich výrokoch: 2 Jób 29, 2 „Kto dá to, by bol som jak v mesiacoch dávnych a ako v dňoch tých, keď ma sám Boh chránil, 3 Jób 29, 3 keď nad hlavou mi svietil svojou lampou, keď v jeho svetle šiel som temnotou? 4 Jób 29, 4 Jak bývalo mi v dňoch mojej jesene, keď sám Boh ochraňoval môj stan, 5 Jób 29, 5 keď ešte Všemohúci býval so mnou, keď moje dietky boli okolo mňa, 6 Jób 29, 6 keď nohy mliekom sa mi temer brodili, keď tvrdá skala tiekla olejom. 7 Jób 29, 7 Keď k bráne mesta som sa (vtedy) poberal a na námestí som svoj stolec mal, 8 Jób 29, 8 zhliadli ma mladí, hneď sa poukrývali, a starci vstali, až sa vzpriamili. 9 Jób 29, 9 Ba kniežatá aj v svojich rečiach prestali a na ústa si ruku dávali. 10 Jób 29, 10 Zaraz sa stlmil aj predstavených hlas a jazyk im k ďasnu prilipol. 11 Jób 29, 11 To ucho čulo, hneď mi blahožičilo, to oko zrelo, pre mňa svedčilo. 12 Jób 29, 12 Bo keď bedár volal, iste som ho zachránil, aj osirelých, bezpomocných tiež. 13 Jób 29, 13 Ku mne sa nieslo požehnanie úbohých a radosť lial som vdove do srdca. 14 Jób 29, 14 Ja spravodlivosť odel som si, ona mňa, mne právo bolo rúchom, turbanom. 15 Jób 29, 15 Veď sťa oči bol som (vtedy) slepému a sťaby nohy pre kuľhavého. 16 Jób 29, 16 Ja otcom bol som všetkým chudobným, aj neznámeho vec som vyšetril. 17 Jób 29, 17 Zločincovi som rozbil čeľuste a z jeho zubov korisť vyrval som. 18 Jób 29, 18 Nuž vravel som si: »V hniezde svojom vydýchnem a sťaby piesok dni si rozmnožím. 19 Jób 29, 19 Môj koreň vlahe otvorený je, mne rosa padá v noci na vetvy. 20 Jób 29, 20 Aj sláva vo mne nová bude vždy a v mojej ruke luk sa omladí.« 21 Jób 29, 21 Čo ma počúvali, celkom ticho ostali a moju radu s túžbou čakali. 22 Jób 29, 22 Dohovoril som, nerobili námietky a moje slová na nich kvapkali. 23 Jób 29, 23 Tak čakali ma, ako dážď čakajú, ako po pŕške im ústa dychtili. 24 Jób 29, 24 Až neverili, keď usmial som sa na nich, svetlu mi z tváre zmiznúť nedali. 25 Jób 29, 25 Im smer som určil, bol som im tiež na čele, sťa kráľ som trónil vo vojsku, kam viedol som ich, tam sa pobrali.
| | Jób 29, 1-25 |
Verš 12
Bo keď bedár volal, iste som ho zachránil, aj osirelých, bezpomocných tiež.
Ž 72:12 - On vyslobodí bedára, čo volá k nemu, i chudobného, ktorému nik nepomáha.
Prís 21:13 - Kto si ucho zapcháva, keď sa bedár krikom (ozýva), bude (raz) volať tiež, ale vyslyšaný nebude.
Verš 14
Ja spravodlivosť odel som si, ona mňa, mne právo bolo rúchom, turbanom.
Iz 59:17 - Odial sa spravodlivosťou ako pancierom a prilbu spásy mal na hlave, ako odev obliekol si rúcho pomsty, horlivosťou sa ako plášťom zahalil.
Ef 6:14 - Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti
1Sol 5:8 - My však, čo patríme dňu, buďme triezvi a oblečme si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spásu.
Job 29,1 - Niektoré preklady Knihy Jób majú rozdielne číslovanie veršov aj ich poradie. Vidno to i z hlavy 29.
Job 29,25 - Určil som, čo majú robiť, a všetci ma poslúchali vo vykonaní mojich rozkazov, ako to robia vojaci, keď im velí ich kráľovský vojvodca. Ale počínal som si často aj ako otec, ktorý potešuje svoje zarmútené deti.