Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Jób 28, 1-28

1 (ROH) Lebo striebro má svoj prameň a zlato miesto, kde ho čistia;
1 (B21) Stříbro má své naleziště, zlato má místo, kde čistí se.

2 (ROH) železo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď.
2 (B21) Železo lidé těží ze země a kámen taví v měď.

3 (ROH) Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti.
3 (B21) Vytlačují tmu za nové hranice, pronikají každou krajní mez, po rudě pátrají v černé tmě.

4 (ROH) Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialení súc od ľudí kolíšu sa sem a ta.
4 (B21) Šachty razí, kam poutník nezavítá, kam ani nezabloudí noha člověka, spouští se na laně, kde není živáčka.

5 (ROH) Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň.
5 (B21) Země na povrchu skýtá chleba, v jejích hlubinách však sálá žár.

6 (ROH) Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato,
6 (B21) Safír se ukrývá v jejích skalách, blyští se tam zlatý prach.

7 (ROH) chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola;
7 (B21) Stezku tam nezná dravý pták, nespatřilo ji oko jestřába.

8 (ROH) nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev.
8 (B21) Nekráčí po ní pyšná šelma, lev nikdy nezavítá tam.

9 (ROH) Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa;
9 (B21) Lidé však na křemen vztahují ruku, hory vyvracejí z kořenů.

10 (ROH) rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko;
10 (B21) Ve skále dokáží razit štolu, očima pátrají po každém klenotu.

11 (ROH) hatí rieky, aby sa nevylialy, a vyvodí skryté veci na svetlo ...
11 (B21) Zahradit umějí prosakující vodu, skryté poklady vynášejí ke světlu.

12 (ROH) Ale kde sa najde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?
12 (B21) Kde se však moudrost nalézá? A rozumnost kde přebývá?

13 (ROH) Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi živých.
13 (B21) Člověk netuší, kudy k ní; nenajde ji na zemi mezi živými.

14 (ROH) Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa.
14 (B21) Propast praví: "Ve mně není." Moře říká: "Nemám ji."

15 (ROH) Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu.
15 (B21) Nedá se pořídit za zlato nejčistší, její cenu nelze stříbrem vyvážit.

16 (ROH) Nevyváži sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír.
16 (B21) Nedá se zaplatit zlatem ofirským, vzácným onyxem ani safíry.

17 (ROH) Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata.
17 (B21) Zlato ani křišťál s ní nelze porovnat, nedá se koupit za šperky ze zlata.

18 (ROH) Nespomína sa koral a kryštál, a nadobudnúť múdrosť je nad perly.
18 (B21) Korál či alabastr za zmínku nestojí, cena moudrosti je nad perly.

19 (ROH) Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváži za čisté zlato.
19 (B21) Nevyrovnají se jí ani africké topasy, nejryzejším zlatem se nedá zaplatit.

20 (ROH) A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?
20 (B21) Odkud tedy moudrost vyvěrá? A rozumnost kde přebývá?

21 (ROH) Pretože je skrytá pred očima každého živého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá.
21 (B21) Skrytá je očím všech živých na zemi i ptákům na nebi je tajemstvím.

22 (ROH) Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť.
22 (B21) Záhuba i Smrt praví: "Samy jsme o ní jen slyšely."

23 (ROH) Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto.
23 (B21) Jen Bůh rozumí cestě k ní, to on ví, kde se nachází.

24 (ROH) Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami.
24 (B21) On vidí všechny zemské končiny, všechno pod nebem si prohlíží.

25 (ROH) Keď robil vetru váhu a meral vody mierou
25 (B21) Když vítr silou obdařil a vodu mírou odměřil,

26 (ROH) robiac dažďu právo a cestu blesku hromov,
26 (B21) když dešti určil cíl a dráhu mrakům bouřkovým,

27 (ROH) vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju.
27 (B21) tehdy ji spatřil a ocenil, prozkoumal ji a potvrdil.

28 (ROH) A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.
28 (B21) A řekl člověku: "Moudrost je v tom, ctít Hospodina, rozum je v tom, varovat se zla."

Verš 14

Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa.

Jób 28:22 - Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť.

Verš 15

Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu.

Prís 3:14 - Lebo jej zisk je lepší ako zisk striebra a jej dôchodok lepší ako výborné zlato.

Prís 8:11 - Lebo múdrosť je lepšia než koraly, a jakékoľvek prežiadúcne veci sa jej nevyrovnajú.

Prís 8:19 - Moje ovocie je lepšie nad zlato, nad rýdze zlato a to, čo donášam, nad výborné striebro.

Prís 16:16 - Nadobudnúť múdrosti, oj, o koľko je to lepšie ako zlato! A nadobudnúť rozumnosti je výbornejšie nad striebro.

Verš 20

A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?

Jób 28:12 - Ale kde sa najde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?

Verš 22

Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť.

Jób 28:14 - Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa.

Verš 25

Keď robil vetru váhu a meral vody mierou

Prís 8:29 - keď kládol moru jeho medze a vodám, aby neprestupovaly jeho rozkazu, keď rozmeriaval základy zeme,

Verš 28

A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.

Ž 111:10 - Počiatok múdrosti je bázeň Hospodinova. Výborný rozum majú všetci, ktorí to robia. Jeho chvála stojí na večnosť.

Prís 1:7 - Bázeň Hospodinova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni.

Prís 9:10 - Počiatkom múdrosti je bázeň Hospodinova, a známosť Najsvätejšieho je rozumnosťou.

Job 28,1n - Umiestnenie a originálny význam tejto vsuvky 28. hl. v dialógu Jóbových priateľov zostáva nejasný. Pripomína Knihu prísloví 8,22 n., kde sa opisuje múdrosť ako "inšpirátorka" prvotných Božích diel a "osnovateľka" človeka. Táto kapitola ju oslavuje ako neprístupnú človeku. Kniha proroka Barucha preberá tú istú tému, ale hovorí o múdrosti, ktorá sa zjavila Izraelovi v Zákone. Jedná sa teda o múdrosť, ktorá má transcendentálnu povahu. Do nej sa vteľuje tajomstvo Božích ciest, ona je časťou atribútu Božej múdrosti. Teraz je tento atribút personifikovaný a hoci človek vyvíja veľké úsilie, aby ju dosiahol, jej tajomstvo, známe iba Bohu, ho presahuje.

Job 28,4 - Osnova je veľmi nejasná. Je porušená najskôr preto, že pisár pri odpisovaní nechápal, že sa tu opisuje, ako si preráža človek podzemné chodby do vnútra zeme, odkiaľ vynášal na svetlo cennú rudu. Mohlo by sa preložiť aj takto: Prerúbe údolia, akoby ich pílou (rezal) – po ktorých noha zabúda chodiť – pri čerpaní visia vzdialení od ľudí.

Job 28,17 - Sklo – používané v dávnej dobe na výrobu nádob alebo aj na výrobu ozdobných predmetov – pokladali za veľmi cennú a vzácnu hmotu.

Job 28,23-27 - Múdrosť ľudská je iba čiastočná a aj ona má svoj prameň jedine v Bohu.

Job 28,27 - Boh jediný je majiteľom všetkej múdrosti a výlučne on oznamuje ľuďom pravú múdrosť. Pravá múdrosť pre nich pozostáva v bázni Božej, t. j. v pokornom a vernom zachovávaní mravného zákona, ktorého pôvodcom je Boh.