Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(VUL - Latinský - Nova Vulgata)

Jób 28, 1-28

1 (VUL) Habet argentum venarum principia et auro locus est, in quo conflatur.
1 (KAT) Zaiste striebro má svoje náleziská a zlato miesto, kde ho vyplavujú.

2 (VUL) Ferrum de terra tollitur, et lapis solutus calore in aes vertitur.
2 (KAT) Železo zo zeme dobývajú taktiež a tvrdý kameň obráti sa na meď.

3 (VUL) Terminum posuit tenebris et universorum finem ipse scrutatur, lapidem quoque caliginis et umbrae.
3 (KAT) Temnotám hranice oni vymerali a dolujú už až po najďalšie medze i kamenie ver’, kde temravy, tône.

4 (VUL) Aperuit cuniculos gens peregrina, ipsique obliti sunt pedes, penduli haerent plus quam vir nutans.
4 (KAT) Chodby si prekopal cudzí národ také, že na ne celkom zabúdajú nohy, a chvejú, vznášajú sa ponad ľudí.

5 (VUL) Terra, de qua oriebatur panis, in profundo subversa est sicut per ignem.
5 (KAT) Pod zemou, na ktorej (zrno na) chlieb rástlo, je všetko ako ohňom spustošené.

6 (VUL) Locus sapphiri lapides eius, et glebae illius aurum.
6 (KAT) V končinách, v ktorých je zafírové skálie a zlatý prášok v sebe skrytý majú,

7 (VUL) Semitam ignoravit avis rapax, nec intuitus est eam oculus vulturis.
7 (KAT) sú zasa chodníky, že ich orol nezná a nezbadá ich ani oko supa.

8 (VUL) Non calcaverunt eam filii superbiae, nec pertransivit per eam leaena.
8 (KAT) Nijaká divá zver po nich nekráčala, neprešiel po nej ani lev (doposiaľ).

9 (VUL) Ad silicem extendit manum suam, subvertit a radicibus montes.
9 (KAT) Aj na tvrdý kameň položili ruku a od základov vrchy prevrátili.

10 (VUL) In petris canales excidit, et omne pretiosum vidit oculus eius.
10 (KAT) Kanály povytesávali v skale a všetko, čo cenné je, uzrelo ich oko.

11 (VUL) Profunda quoque fluviorum scrutatus est et abscondita in lucem produxit.
11 (KAT) Aj riečne pramene presliedili dobre a skryté veci na svit vynosili.

12 (VUL) Sapientia vero ubi invenitur? Et quis est locus intellegentiae?
12 (KAT) Odkiaľ teda vyviera tá múdrosť a kde je to umu nálezisko?

13 (VUL) Nescit homo structuram eius, nec invenitur in terra viventium.
13 (KAT) Jej cenu nepozná ani jeden človek a v kraji živých nijak nájsť sa nedá.

14 (VUL) Abyssus dicit: “Non est in me”; et mare loquitur: “Non est mecum”.
14 (KAT) Hĺbka vraví: »Vo mne nie je veru« a more hovorí: »Ja ju tobôž nemám.«

15 (VUL) Non dabitur aurum obryzum pro ea, nec appendetur argentum in commutatione eius.
15 (KAT) Nedáva sa za ňu ani rýdze zlato, ani neváži sa striebro za jej menu.

16 (VUL) Non appendetur auro Ophir nec lapidi sardonycho pretiosissimo vel sapphiro.
16 (KAT) Jej neblíži sa cenou ni zlato ofírske, ani ónyx vzácny, kameň zafírový.

17 (VUL) Non adaequabitur ei aurum vel vitrum, nec commutabuntur pro ea vasa auri.
17 (KAT) Zlato nie, sklo tiež nie, jej sa nevyrovná, ju nevymeníš za zlatú nádobu.

18 (VUL) Corallia et crystallum non memorabuntur comparatione eius; et possessio sapientiae potior margaritis.
18 (KAT) Koraly, kryštály nehodno spomenúť, bo múdrosť získať si je nad všetky perly.

19 (VUL) Non adaequabitur ei topazius de Aethiopia nec auro mundissimo componetur.
19 (KAT) Veď sa jej nerovná topás etiópsky a zlato čistené nemôže ju zvážiť.

20 (VUL) Unde ergo sapientia venit, et quis est locus intellegentiae?
20 (KAT) Odkiaľže vychádza teda táto múdrosť a kde je to umu vlastné nálezisko?

21 (VUL) Abscondita est ab oculis omnium viventium, volucres quoque caeli latet.
21 (KAT) Ukrytá je očiam všetkých živých tvorov, utajená je aj nebeskému vtáctvu.

22 (VUL) Perditio et mors dixerunt: “Auribus nostris audivimus famam eius”.
22 (KAT) Zhubca aj so smrťou toto prehlasujú: »My počuli sme vravieť o nej iba.«

23 (VUL) Deus intellegit viam eius, et ipse novit locum illius.
23 (KAT) Boh jediný len cestu ku nej pozná a iba on sám vie, kde jej bydlisko je,

24 (VUL) Ipse enim fines mundi intuetur et omnia, quae sub caelo sunt, respicit.
24 (KAT) lebo on rozhľad má k samým medziam zeme a vidí všetko, čo len pod nebom je.

25 (VUL) Qui fecit ventis pondus et aquas appendit in mensura,
25 (KAT) Vtedy, keď určoval vetru jeho váhu a presnou mierou odmeriaval vody,

26 (VUL) quando ponebat pluviis legem et viam procellis sonantibus,
26 (KAT) aby takto určil jeho zákon dažďu a dráhu vlastnú hučaniu i hromu,

27 (VUL) tunc vidit illam et enarravit et praeparavit et investigavit.
27 (KAT) vtedy ju uvidel, presne vypočítal a naskrze spoznal, celkom prenikol ju.

28 (VUL) Et dixit homini: “Ecce timor Domini, ipsa est sapientia; et recedere a malo intellegentia” ”.
28 (KAT) Človeku povedal: »Hľa, bázeň pred Pánom, to je táto múdrosť rozumnosť je zasa vystríhať sa zlého.«“

Verš 14

Abyssus dicit: “Non est in me”; et mare loquitur: “Non est mecum”.

Jób 28:22 - Perditio et mors dixerunt: “Auribus nostris audivimus famam eius”.

Verš 15

Non dabitur aurum obryzum pro ea, nec appendetur argentum in commutatione eius.

Prís 3:14 - melior est acquisitio eius negotiatione argenti, et auro primo fructus eius.

Prís 8:11 - Melior est enim sapientia gemmis, et omne desiderabile ei non potest comparari ”.

Prís 8:19 - Melior est enim fructus meus auro et obryzo, et genimina mea argento electo.

Prís 16:16 - Possidere sapientiam quanto melius est auro; et acquirere prudentiam pretiosius est argento.

Verš 20

Unde ergo sapientia venit, et quis est locus intellegentiae?

Jób 28:12 - Sapientia vero ubi invenitur? Et quis est locus intellegentiae?

Verš 22

Perditio et mors dixerunt: “Auribus nostris audivimus famam eius”.

Jób 28:14 - Abyssus dicit: “Non est in me”; et mare loquitur: “Non est mecum”.

Verš 25

Qui fecit ventis pondus et aquas appendit in mensura,

Prís 8:29 - quando circumdabat mari terminum suum et aquis, ne transirent fines suos, quando iecit fundamenta terrae,

Verš 28

Et dixit homini: “Ecce timor Domini, ipsa est sapientia; et recedere a malo intellegentia” ”.

Ž 111:10 - RES. Initium sapientiae timor Domini, SIN. intellectus bonus omnibus facientibus ea; TAU. laudatio eius manet in saeculum saeculi.

Prís 1:7 - Timor Domini principium scientiae. Sapientiam atque doctrinam stulti despiciunt.

Prís 9:10 - Principium sapientiae timor Domini, et scientia Sancti est prudentia.

Job 28,1n - Umiestnenie a originálny význam tejto vsuvky 28. hl. v dialógu Jóbových priateľov zostáva nejasný. Pripomína Knihu prísloví 8,22 n., kde sa opisuje múdrosť ako "inšpirátorka" prvotných Božích diel a "osnovateľka" človeka. Táto kapitola ju oslavuje ako neprístupnú človeku. Kniha proroka Barucha preberá tú istú tému, ale hovorí o múdrosti, ktorá sa zjavila Izraelovi v Zákone. Jedná sa teda o múdrosť, ktorá má transcendentálnu povahu. Do nej sa vteľuje tajomstvo Božích ciest, ona je časťou atribútu Božej múdrosti. Teraz je tento atribút personifikovaný a hoci človek vyvíja veľké úsilie, aby ju dosiahol, jej tajomstvo, známe iba Bohu, ho presahuje.

Job 28,4 - Osnova je veľmi nejasná. Je porušená najskôr preto, že pisár pri odpisovaní nechápal, že sa tu opisuje, ako si preráža človek podzemné chodby do vnútra zeme, odkiaľ vynášal na svetlo cennú rudu. Mohlo by sa preložiť aj takto: Prerúbe údolia, akoby ich pílou (rezal) – po ktorých noha zabúda chodiť – pri čerpaní visia vzdialení od ľudí.

Job 28,17 - Sklo – používané v dávnej dobe na výrobu nádob alebo aj na výrobu ozdobných predmetov – pokladali za veľmi cennú a vzácnu hmotu.

Job 28,23-27 - Múdrosť ľudská je iba čiastočná a aj ona má svoj prameň jedine v Bohu.

Job 28,27 - Boh jediný je majiteľom všetkej múdrosti a výlučne on oznamuje ľuďom pravú múdrosť. Pravá múdrosť pre nich pozostáva v bázni Božej, t. j. v pokornom a vernom zachovávaní mravného zákona, ktorého pôvodcom je Boh.