Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 28, 1-28

1 (KAT) Zaiste striebro má svoje náleziská a zlato miesto, kde ho vyplavujú.
1 (SVD) لانه يوجد للفضة معدن وموضع للذهب حيث يمحصونه.
1 (B21) Stříbro má své naleziště, zlato má místo, kde čistí se.

2 (KAT) Železo zo zeme dobývajú taktiež a tvrdý kameň obráti sa na meď.
2 (SVD) الحديد يستخرج من التراب والحجر يسكب نحاسا.
2 (B21) Železo lidé těží ze země a kámen taví v měď.

3 (KAT) Temnotám hranice oni vymerali a dolujú už až po najďalšie medze i kamenie ver’, kde temravy, tône.
3 (SVD) قد جعل للظلمة نهاية والى كل طرف هو يفحص. حجر الظلمة وظل الموت.
3 (B21) Vytlačují tmu za nové hranice, pronikají každou krajní mez, po rudě pátrají v černé tmě.

4 (KAT) Chodby si prekopal cudzí národ také, že na ne celkom zabúdajú nohy, a chvejú, vznášajú sa ponad ľudí.
4 (SVD) حفر منجما بعيدا عن السكان. بلا موطئ للقدم متدلّين بعيدين من الناس يتدلدلون.
4 (B21) Šachty razí, kam poutník nezavítá, kam ani nezabloudí noha člověka, spouští se na laně, kde není živáčka.

5 (KAT) Pod zemou, na ktorej (zrno na) chlieb rástlo, je všetko ako ohňom spustošené.
5 (SVD) ارض يخرج منها الخبز اسفلها ينقلب كما بالنار.
5 (B21) Země na povrchu skýtá chleba, v jejích hlubinách však sálá žár.

6 (KAT) V končinách, v ktorých je zafírové skálie a zlatý prášok v sebe skrytý majú,
6 (SVD) حجارتها هي موضع الياقوت الازرق وفيها تراب الذهب.
6 (B21) Safír se ukrývá v jejích skalách, blyští se tam zlatý prach.

7 (KAT) sú zasa chodníky, že ich orol nezná a nezbadá ich ani oko supa.
7 (SVD) سبيل لم يعرفه كاسر ولم تبصره عين باشق.
7 (B21) Stezku tam nezná dravý pták, nespatřilo ji oko jestřába.

8 (KAT) Nijaká divá zver po nich nekráčala, neprešiel po nej ani lev (doposiaľ).
8 (SVD) ولم تدسه اجراء السبع ولم يعده الزائر.
8 (B21) Nekráčí po ní pyšná šelma, lev nikdy nezavítá tam.

9 (KAT) Aj na tvrdý kameň položili ruku a od základov vrchy prevrátili.
9 (SVD) الى الصوان يمد يده. يقلب الجبال من اصولها.
9 (B21) Lidé však na křemen vztahují ruku, hory vyvracejí z kořenů.

10 (KAT) Kanály povytesávali v skale a všetko, čo cenné je, uzrelo ich oko.
10 (SVD) ينقر في الصخر سربا وعينه ترى كل ثمين.
10 (B21) Ve skále dokáží razit štolu, očima pátrají po každém klenotu.

11 (KAT) Aj riečne pramene presliedili dobre a skryté veci na svit vynosili.
11 (SVD) يمنع رشح الانهار وابرز الخفيات الى النور
11 (B21) Zahradit umějí prosakující vodu, skryté poklady vynášejí ke světlu.

12 (KAT) Odkiaľ teda vyviera tá múdrosť a kde je to umu nálezisko?
12 (SVD) اما الحكمة فمن اين توجد واين هو مكان الفهم.
12 (B21) Kde se však moudrost nalézá? A rozumnost kde přebývá?

13 (KAT) Jej cenu nepozná ani jeden človek a v kraji živých nijak nájsť sa nedá.
13 (SVD) لا يعرف الانسان قيمتها ولا توجد في ارض الاحياء.
13 (B21) Člověk netuší, kudy k ní; nenajde ji na zemi mezi živými.

14 (KAT) Hĺbka vraví: »Vo mne nie je veru« a more hovorí: »Ja ju tobôž nemám.«
14 (SVD) الغمر يقول ليست هي فيّ والبحر يقول ليست هي عندي.
14 (B21) Propast praví: "Ve mně není." Moře říká: "Nemám ji."

15 (KAT) Nedáva sa za ňu ani rýdze zlato, ani neváži sa striebro za jej menu.
15 (SVD) لا يعطى ذهب خالص بدلها ولا توزن فضة ثمنا لها.
15 (B21) Nedá se pořídit za zlato nejčistší, její cenu nelze stříbrem vyvážit.

16 (KAT) Jej neblíži sa cenou ni zlato ofírske, ani ónyx vzácny, kameň zafírový.
16 (SVD) لا توزن بذهب اوفير او بالجزع الكريم او الياقوت الازرق.
16 (B21) Nedá se zaplatit zlatem ofirským, vzácným onyxem ani safíry.

17 (KAT) Zlato nie, sklo tiež nie, jej sa nevyrovná, ju nevymeníš za zlatú nádobu.
17 (SVD) لا يعادلها الذهب ولا الزجاج ولا تبدل باناء ذهب ابريز.
17 (B21) Zlato ani křišťál s ní nelze porovnat, nedá se koupit za šperky ze zlata.

18 (KAT) Koraly, kryštály nehodno spomenúť, bo múdrosť získať si je nad všetky perly.
18 (SVD) لا يذكر المرجان او البلور وتحصيل الحكمة خير من اللآلئ.
18 (B21) Korál či alabastr za zmínku nestojí, cena moudrosti je nad perly.

19 (KAT) Veď sa jej nerovná topás etiópsky a zlato čistené nemôže ju zvážiť.
19 (SVD) لا يعادلها ياقوت كوش الاصفر ولا توزن بالذهب الخالص
19 (B21) Nevyrovnají se jí ani africké topasy, nejryzejším zlatem se nedá zaplatit.

20 (KAT) Odkiaľže vychádza teda táto múdrosť a kde je to umu vlastné nálezisko?
20 (SVD) فمن اين تأتي الحكمة واين هو مكان الفهم.
20 (B21) Odkud tedy moudrost vyvěrá? A rozumnost kde přebývá?

21 (KAT) Ukrytá je očiam všetkých živých tvorov, utajená je aj nebeskému vtáctvu.
21 (SVD) اذ أخفيت عن عيون كل حيّ وسترت عن طير السماء.
21 (B21) Skrytá je očím všech živých na zemi i ptákům na nebi je tajemstvím.

22 (KAT) Zhubca aj so smrťou toto prehlasujú: »My počuli sme vravieť o nej iba.«
22 (SVD) الهلاك والموت يقولان بآذاننا قد سمعنا خبرها.
22 (B21) Záhuba i Smrt praví: "Samy jsme o ní jen slyšely."

23 (KAT) Boh jediný len cestu ku nej pozná a iba on sám vie, kde jej bydlisko je,
23 (SVD) الله يفهم طريقها وهو عالم بمكانها.
23 (B21) Jen Bůh rozumí cestě k ní, to on ví, kde se nachází.

24 (KAT) lebo on rozhľad má k samým medziam zeme a vidí všetko, čo len pod nebom je.
24 (SVD) لانه هو ينظر الى اقاصي الارض. تحت كل السموات يرى.
24 (B21) On vidí všechny zemské končiny, všechno pod nebem si prohlíží.

25 (KAT) Vtedy, keď určoval vetru jeho váhu a presnou mierou odmeriaval vody,
25 (SVD) ليجعل للريح وزنا ويعاير المياه بمقياس.
25 (B21) Když vítr silou obdařil a vodu mírou odměřil,

26 (KAT) aby takto určil jeho zákon dažďu a dráhu vlastnú hučaniu i hromu,
26 (SVD) لما جعل للمطر فريضة ومذهبا للصواعق
26 (B21) když dešti určil cíl a dráhu mrakům bouřkovým,

27 (KAT) vtedy ju uvidel, presne vypočítal a naskrze spoznal, celkom prenikol ju.
27 (SVD) حينئذ رآها واخبر بها هيأها وايضا بحث عنها
27 (B21) tehdy ji spatřil a ocenil, prozkoumal ji a potvrdil.

28 (KAT) Človeku povedal: »Hľa, bázeň pred Pánom, to je táto múdrosť rozumnosť je zasa vystríhať sa zlého.«“
28 (SVD) وقال للانسان هوذا مخافة الرب هي الحكمة والحيدان عن الشر هو الفهم
28 (B21) A řekl člověku: "Moudrost je v tom, ctít Hospodina, rozum je v tom, varovat se zla."

Verš 14

Hĺbka vraví: »Vo mne nie je veru« a more hovorí: »Ja ju tobôž nemám.«

Jób 28:22 - Zhubca aj so smrťou toto prehlasujú: »My počuli sme vravieť o nej iba.«

Verš 15

Nedáva sa za ňu ani rýdze zlato, ani neváži sa striebro za jej menu.

Prís 3:14 - Lebo je výhodnejšie zarobiť si ju, než zarobiť striebro, a získať si ju (hodno viac), ako najvyberanejšie zlato.

Prís 8:11 - Lebo múdrosť je cennejšia ako koraly a nevyrovnajú sa jej nijaké drahocennosti.

Prís 8:19 - Lepší než zlato a než rýdze zlato je môj plod a to, čo donášam, je (lepšie) ako striebro najlepšie.

Prís 16:16 - Nadobúdanie múdrosti je oveľa lepšie nad zlato a získavanie rozumnosti vypláca sa nad striebro.

Verš 20

Odkiaľže vychádza teda táto múdrosť a kde je to umu vlastné nálezisko?

Jób 28:12 - Odkiaľ teda vyviera tá múdrosť a kde je to umu nálezisko?

Verš 22

Zhubca aj so smrťou toto prehlasujú: »My počuli sme vravieť o nej iba.«

Jób 28:14 - Hĺbka vraví: »Vo mne nie je veru« a more hovorí: »Ja ju tobôž nemám.«

Verš 25

Vtedy, keď určoval vetru jeho váhu a presnou mierou odmeriaval vody,

Prís 8:29 - keď vymedzoval moru jeho hranicu, by vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme,

Verš 28

Človeku povedal: »Hľa, bázeň pred Pánom, to je táto múdrosť rozumnosť je zasa vystríhať sa zlého.«“

Ž 111:10 - bohabojnosť je počiatok múdrosti a múdro robia všetci, čo ju pestujú; jeho chvála ostáva naveky.

Prís 1:7 - Základom poznania je bázeň pred Pánom, (len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom.

Prís 9:10 - Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.

Job 28,1n - Umiestnenie a originálny význam tejto vsuvky 28. hl. v dialógu Jóbových priateľov zostáva nejasný. Pripomína Knihu prísloví 8,22 n., kde sa opisuje múdrosť ako "inšpirátorka" prvotných Božích diel a "osnovateľka" človeka. Táto kapitola ju oslavuje ako neprístupnú človeku. Kniha proroka Barucha preberá tú istú tému, ale hovorí o múdrosti, ktorá sa zjavila Izraelovi v Zákone. Jedná sa teda o múdrosť, ktorá má transcendentálnu povahu. Do nej sa vteľuje tajomstvo Božích ciest, ona je časťou atribútu Božej múdrosti. Teraz je tento atribút personifikovaný a hoci človek vyvíja veľké úsilie, aby ju dosiahol, jej tajomstvo, známe iba Bohu, ho presahuje.

Job 28,4 - Osnova je veľmi nejasná. Je porušená najskôr preto, že pisár pri odpisovaní nechápal, že sa tu opisuje, ako si preráža človek podzemné chodby do vnútra zeme, odkiaľ vynášal na svetlo cennú rudu. Mohlo by sa preložiť aj takto: Prerúbe údolia, akoby ich pílou (rezal) – po ktorých noha zabúda chodiť – pri čerpaní visia vzdialení od ľudí.

Job 28,17 - Sklo – používané v dávnej dobe na výrobu nádob alebo aj na výrobu ozdobných predmetov – pokladali za veľmi cennú a vzácnu hmotu.

Job 28,23-27 - Múdrosť ľudská je iba čiastočná a aj ona má svoj prameň jedine v Bohu.

Job 28,27 - Boh jediný je majiteľom všetkej múdrosti a výlučne on oznamuje ľuďom pravú múdrosť. Pravá múdrosť pre nich pozostáva v bázni Božej, t. j. v pokornom a vernom zachovávaní mravného zákona, ktorého pôvodcom je Boh.