výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 28, 1-28

1 (KAT) Zaiste striebro má svoje náleziská a zlato miesto, kde ho vyplavujú.
1 (HEM) כי יש לכסף מוצא ומקום לזהב יזקו׃
1 (LS) Il y a pour l'argent une mine d'où on le fait sortir, Et pour l'or un lieu d'où on l'extrait pour l'affiner;

2 (KAT) Železo zo zeme dobývajú taktiež a tvrdý kameň obráti sa na meď.
2 (HEM) ברזל מעפר יקח ואבן יצוק נחושה׃
2 (LS) Le fer se tire de la poussière, Et la pierre se fond pour produire l'airain.

3 (KAT) Temnotám hranice oni vymerali a dolujú už až po najďalšie medze i kamenie ver’, kde temravy, tône.
3 (HEM) קץ שם לחשך ולכל תכלית הוא חוקר אבן אפל וצלמות׃
3 (LS) L'homme fait cesser les ténèbres; Il explore, jusque dans les endroits les plus profonds, Les pierres cachées dans l'obscurité et dans l'ombre de la mort.

4 (KAT) Chodby si prekopal cudzí národ také, že na ne celkom zabúdajú nohy, a chvejú, vznášajú sa ponad ľudí.
4 (HEM) פרץ נחל מעם גר הנשכחים מני רגל דלו מאנוש נעו׃
4 (LS) Il creuse un puits loin des lieux habités; Ses pieds ne lui sont plus en aide, Et il est suspendu, balancé, loin des humains.

5 (KAT) Pod zemou, na ktorej (zrno na) chlieb rástlo, je všetko ako ohňom spustošené.
5 (HEM) ארץ ממנה יצא לחם ותחתיה נהפך כמו אש׃
5 (LS) La terre, d'où sort le pain, Est bouleversée dans ses entrailles comme par le feu.

6 (KAT) V končinách, v ktorých je zafírové skálie a zlatý prášok v sebe skrytý majú,
6 (HEM) מקום ספיר אבניה ועפרת זהב לו׃
6 (LS) Ses pierres contiennent du saphir, Et l'on y trouve de la poudre d'or.

7 (KAT) sú zasa chodníky, že ich orol nezná a nezbadá ich ani oko supa.
7 (HEM) נתיב לא ידעו עיט ולא שזפתו עין איה׃
7 (LS) L'oiseau de proie n'en connaît pas le sentier, L'oeil du vautour ne l'a point aperçu;

8 (KAT) Nijaká divá zver po nich nekráčala, neprešiel po nej ani lev (doposiaľ).
8 (HEM) לא הדריכהו בני שחץ לא עדה עליו שחל׃
8 (LS) Les plus fiers animaux ne l'ont point foulé, Le lion n'y a jamais passé.

9 (KAT) Aj na tvrdý kameň položili ruku a od základov vrchy prevrátili.
9 (HEM) בחלמיש שלח ידו הפך משרש הרים׃
9 (LS) L'homme porte sa main sur le roc, Il renverse les montagnes depuis la racine;

10 (KAT) Kanály povytesávali v skale a všetko, čo cenné je, uzrelo ich oko.
10 (HEM) בצורות יארים בקע וכל יקר ראתה עינו׃
10 (LS) Il ouvre des tranchées dans les rochers, Et son oeil contemple tout ce qu'il y a de précieux;

11 (KAT) Aj riečne pramene presliedili dobre a skryté veci na svit vynosili.
11 (HEM) מבכי נהרות חבש ותעלמה יצא אור׃
11 (LS) Il arrête l'écoulement des eaux, Et il produit à la lumière ce qui est caché.

12 (KAT) Odkiaľ teda vyviera tá múdrosť a kde je to umu nálezisko?
12 (HEM) והחכמה מאין תמצא ואי זה מקום בינה׃
12 (LS) Mais la sagesse, où se trouve-t-elle? Où est la demeure de l'intelligence?

13 (KAT) Jej cenu nepozná ani jeden človek a v kraji živých nijak nájsť sa nedá.
13 (HEM) לא ידע אנוש ערכה ולא תמצא בארץ החיים׃
13 (LS) L'homme n'en connaît point le prix; Elle ne se trouve pas dans la terre des vivants.

14 (KAT) Hĺbka vraví: »Vo mne nie je veru« a more hovorí: »Ja ju tobôž nemám.«
14 (HEM) תהום אמר לא בי היא וים אמר אין עמדי׃
14 (LS) L'abîme dit: Elle n'est point en moi; Et la mer dit: Elle n'est point avec moi.

15 (KAT) Nedáva sa za ňu ani rýdze zlato, ani neváži sa striebro za jej menu.
15 (HEM) לא יתן סגור תחתיה ולא ישקל כסף מחירה׃
15 (LS) Elle ne se donne pas contre de l'or pur, Elle ne s'achète pas au poids de l'argent;

16 (KAT) Jej neblíži sa cenou ni zlato ofírske, ani ónyx vzácny, kameň zafírový.
16 (HEM) לא תסלה בכתם אופיר בשהם יקר וספיר׃
16 (LS) Elle ne se pèse pas contre l'or d'Ophir, Ni contre le précieux onyx, ni contre le saphir;

17 (KAT) Zlato nie, sklo tiež nie, jej sa nevyrovná, ju nevymeníš za zlatú nádobu.
17 (HEM) לא יערכנה זהב וזכוכית ותמורתה כלי פז׃
17 (LS) Elle ne peut se comparer à l'or ni au verre, Elle ne peut s'échanger pour un vase d'or fin.

18 (KAT) Koraly, kryštály nehodno spomenúť, bo múdrosť získať si je nad všetky perly.
18 (HEM) ראמות וגביש לא יזכר ומשך חכמה מפנינים׃
18 (LS) Le corail et le cristal ne sont rien auprès d'elle: La sagesse vaut plus que les perles.

19 (KAT) Veď sa jej nerovná topás etiópsky a zlato čistené nemôže ju zvážiť.
19 (HEM) לא יערכנה פטדת כוש בכתם טהור לא תסלה׃
19 (LS) La topaze d'Ethiopie n'est point son égale, Et l'or pur n'entre pas en balance avec elle.

20 (KAT) Odkiaľže vychádza teda táto múdrosť a kde je to umu vlastné nálezisko?
20 (HEM) והחכמה מאין תבוא ואי זה מקום בינה׃
20 (LS) D'où vient donc la sagesse? Où est la demeure de l'intelligence?

21 (KAT) Ukrytá je očiam všetkých živých tvorov, utajená je aj nebeskému vtáctvu.
21 (HEM) ונעלמה מעיני כל חי ומעוף השמים נסתרה׃
21 (LS) Elle est cachée aux yeux de tout vivant, Elle est cachée aux oiseaux du ciel.

22 (KAT) Zhubca aj so smrťou toto prehlasujú: »My počuli sme vravieť o nej iba.«
22 (HEM) אבדון ומות אמרו באזנינו שמענו שמעה׃
22 (LS) Le gouffre et la mort disent: Nous en avons entendu parler.

23 (KAT) Boh jediný len cestu ku nej pozná a iba on sám vie, kde jej bydlisko je,
23 (HEM) אלהים הבין דרכה והוא ידע את מקומה׃
23 (LS) C'est Dieu qui en sait le chemin, C'est lui qui en connaît la demeure;

24 (KAT) lebo on rozhľad má k samým medziam zeme a vidí všetko, čo len pod nebom je.
24 (HEM) כי הוא לקצות הארץ יביט תחת כל השמים יראה׃
24 (LS) Car il voit jusqu'aux extrémités de la terre, Il aperçoit tout sous les cieux.

25 (KAT) Vtedy, keď určoval vetru jeho váhu a presnou mierou odmeriaval vody,
25 (HEM) לעשות לרוח משקל ומים תכן במדה׃
25 (LS) Quand il régla le poids du vent, Et qu'il fixa la mesure des eaux,

26 (KAT) aby takto určil jeho zákon dažďu a dráhu vlastnú hučaniu i hromu,
26 (HEM) בעשתו למטר חק ודרך לחזיז קלות׃
26 (LS) Quand il donna des lois à la pluie, Et qu'il traça la route de l'éclair et du tonnerre,

27 (KAT) vtedy ju uvidel, presne vypočítal a naskrze spoznal, celkom prenikol ju.
27 (HEM) אז ראה ויספרה הכינה וגם חקרה׃
27 (LS) Alors il vit la sagesse et la manifesta, Il en posa les fondements et la mit à l'épreuve.

28 (KAT) Človeku povedal: »Hľa, bázeň pred Pánom, to je táto múdrosť rozumnosť je zasa vystríhať sa zlého.«“
28 (HEM) ויאמר לאדם הן יראת אדני היא חכמה וסור מרע בינה׃
28 (LS) Puis il dit à l'homme: Voici, la crainte du Seigneur, c'est la sagesse; S'éloigner du mal, c'est l'intelligence.


Jób 28, 1-28





Verš 14
Hĺbka vraví: »Vo mne nie je veru« a more hovorí: »Ja ju tobôž nemám.«
Jób 28:22 - Zhubca aj so smrťou toto prehlasujú: »My počuli sme vravieť o nej iba.«

Verš 15
Nedáva sa za ňu ani rýdze zlato, ani neváži sa striebro za jej menu.
Prís 3:14 - Lebo je výhodnejšie zarobiť si ju, než zarobiť striebro, a získať si ju (hodno viac), ako najvyberanejšie zlato.
Prís 8:11 - Lebo múdrosť je cennejšia ako koraly a nevyrovnajú sa jej nijaké drahocennosti.
Prís 8:19 - Lepší než zlato a než rýdze zlato je môj plod a to, čo donášam, je (lepšie) ako striebro najlepšie.
Prís 16:16 - Nadobúdanie múdrosti je oveľa lepšie nad zlato a získavanie rozumnosti vypláca sa nad striebro.

Verš 20
Odkiaľže vychádza teda táto múdrosť a kde je to umu vlastné nálezisko?
Jób 28:12 - Odkiaľ teda vyviera tá múdrosť a kde je to umu nálezisko?

Verš 22
Zhubca aj so smrťou toto prehlasujú: »My počuli sme vravieť o nej iba.«
Jób 28:14 - Hĺbka vraví: »Vo mne nie je veru« a more hovorí: »Ja ju tobôž nemám.«

Verš 25
Vtedy, keď určoval vetru jeho váhu a presnou mierou odmeriaval vody,
Prís 8:29 - keď vymedzoval moru jeho hranicu, by vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme,

Verš 28
Človeku povedal: »Hľa, bázeň pred Pánom, to je táto múdrosť rozumnosť je zasa vystríhať sa zlého.«“
Ž 111:10 - bohabojnosť je počiatok múdrosti a múdro robia všetci, čo ju pestujú; jeho chvála ostáva naveky.
Prís 1:7 - Základom poznania je bázeň pred Pánom, (len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom.
Prís 9:10 - Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.

Job 28,1n - Umiestnenie a originálny význam tejto vsuvky 28. hl. v dialógu Jóbových priateľov zostáva nejasný. Pripomína Knihu prísloví 8,22 n., kde sa opisuje múdrosť ako "inšpirátorka" prvotných Božích diel a "osnovateľka" človeka. Táto kapitola ju oslavuje ako neprístupnú človeku. Kniha proroka Barucha preberá tú istú tému, ale hovorí o múdrosti, ktorá sa zjavila Izraelovi v Zákone. Jedná sa teda o múdrosť, ktorá má transcendentálnu povahu. Do nej sa vteľuje tajomstvo Božích ciest, ona je časťou atribútu Božej múdrosti. Teraz je tento atribút personifikovaný a hoci človek vyvíja veľké úsilie, aby ju dosiahol, jej tajomstvo, známe iba Bohu, ho presahuje.

Job 28,4 - Osnova je veľmi nejasná. Je porušená najskôr preto, že pisár pri odpisovaní nechápal, že sa tu opisuje, ako si preráža človek podzemné chodby do vnútra zeme, odkiaľ vynášal na svetlo cennú rudu. Mohlo by sa preložiť aj takto: Prerúbe údolia, akoby ich pílou (rezal) – po ktorých noha zabúda chodiť – pri čerpaní visia vzdialení od ľudí.

Job 28,17 - Sklo – používané v dávnej dobe na výrobu nádob alebo aj na výrobu ozdobných predmetov – pokladali za veľmi cennú a vzácnu hmotu.

Job 28,23-27 - Múdrosť ľudská je iba čiastočná a aj ona má svoj prameň jedine v Bohu.

Job 28,27 - Boh jediný je majiteľom všetkej múdrosti a výlučne on oznamuje ľuďom pravú múdrosť. Pravá múdrosť pre nich pozostáva v bázni Božej, t. j. v pokornom a vernom zachovávaní mravného zákona, ktorého pôvodcom je Boh.