 | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Jób 28, 1-28 |
1 Jób 28, 1 Naozaj, striebro má svoje nálezisko, i zlato má miesto, kde ho ryžujú. 2 Jób 28, 2 Železo sa dobýva zo zeme a bronz sa leje z rudy. 3 Jób 28, 3 Hranice kladie človek tme, až po krajné medze preskúmava tmavé a temné horniny. 4 Jób 28, 4 Šachtu otvára ďaleko od bydlísk; tí, čo sú zabudnutí tam, kde nevkročí noha, visia, chvejú sa ďaleko od ľudí. 5 Jób 28, 5 Zem, z ktorej pochádza chlieb, dolu je spustošená ako ohňom. 6 Jób 28, 6 Ložiskom zafíru sú jej kamene a obsahuje hrudky zlata. 7 Jób 28, 7 Orol nepozná chodník k nemu a oko sokola ho nezazrie. 8 Jób 28, 8 Pyšné šelmy nestúpali po ňom, ani lev naň nevkročil. 9 Jób 28, 9 Ruku kladie na kremeň, od základu prevracia vrchy, 10 Jób 28, 10 v skalách vytesáva štôlne a jeho oko zhliadne všetko vzácne, 11 Jób 28, 11 zahatáva výtoky riek a skryté veci zeme vyvádza na svetlo. 12 Jób 28, 12 Ale kde možno nájsť múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti? 13 Jób 28, 13 Človek nepozná cestu k nej, nedá sa nájsť v krajine živých. 14 Jób 28, 14 Prahlbina vraví: Vo mne jej niet, a more hovorí: Nie je u mňa. 15 Jób 28, 15 Nedostať ju za rýdze zlato, ani striebrom nemožno zaplatiť jej cenu. 16 Jób 28, 16 Nedá sa vyvážiť ófirským zlatom, ani vzácnym ónyxom a zafírom. 17 Jób 28, 17 Nevyrovná sa jej zlato ani sklo, nedá sa vymeniť za zlaté predmety. 18 Jób 28, 18 Koraly a krištáľ ani neprídu do úvahy; vlastniť múdrosť je nad perly. 19 Jób 28, 19 Nevyrovná sa jej núbijský topás, nedá sa vyvážiť ani rýdzim zlatom. 20 Jób 28, 20 Odkiaľ však prichádza múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti? 21 Jób 28, 21 Zahalená je všetkému, čo je živé, a skrytá aj pred nebeským vtáctvom. 22 Jób 28, 22 Miesto zániku i smrť hovoria: Na vlastné uši sme len zvesť o nej počuli. 23 Jób 28, 23 Boh pozná cestu k nej, On vie o jej mieste! 24 Jób 28, 24 Lebo On dovidí až po konce zeme a vidí všetko pod nebom. 25 Jób 28, 25 Keď dal váhu vetru a vodám určil mieru, 26 Jób 28, 26 keď dažďu stanovil poriadok a cestu hromoblesku, 27 Jób 28, 27 už vtedy ju videl a hlásal, pevne ju postavil a preskúmal. 28 Jób 28, 28 Človeku však povedal: Ajhľa, múdrosť je bázeň pred Pánom, rozumnosť je vyhýbať sa zlému.
 | | Jób 28, 1-28 |
Verš 14
Prahlbina vraví: Vo mne jej niet, a more hovorí: Nie je u mňa.
Jób 28:22 - Miesto zániku i smrť hovoria: Na vlastné uši sme len zvesť o nej počuli.
Verš 15
Nedostať ju za rýdze zlato, ani striebrom nemožno zaplatiť jej cenu.
Prís 3:14 - Veď zisk z nej je lepší ako zisk zo striebra, a úžitok z nej je nad rýdze zlato.
Prís 8:11 - Lebo cennejšia je múdrosť ako korále, nevyrovnajú sa jej nijaké vzácnosti.
Prís 8:19 - Moje ovocie je lepšie ako zlato, i rýdze zlato, a môj výnos je nad najlepšie striebro.
Prís 16:16 - Nadobudnúť múdrosť je lepšie ako rýdze zlato, zadovážiť si rozumnosť je vzácnejšie ako striebro.
Verš 20
Odkiaľ však prichádza múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti?
Jób 28:12 - Ale kde možno nájsť múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti?
Verš 22
Miesto zániku i smrť hovoria: Na vlastné uši sme len zvesť o nej počuli.
Jób 28:14 - Prahlbina vraví: Vo mne jej niet, a more hovorí: Nie je u mňa.
Verš 25
Keď dal váhu vetru a vodám určil mieru,
Prís 8:29 - keď postavil moru medze, aby vody nepretekali cez jeho brehy, keď vymeral základy zeme,
Verš 28
Človeku však povedal: Ajhľa, múdrosť je bázeň pred Pánom, rozumnosť je vyhýbať sa zlému.
Ž 111:10 - Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom; všetci sú rozumní, čo robia tak. Naveky trvá Jeho chvála.
Prís 1:7 - Bázeň pred Hospodinom je počiatkom poznania; blázni pohŕdajú múdrosťou a kázňou.
Prís 9:10 - Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom, poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.
Job 28,1n - Umiestnenie a originálny význam tejto vsuvky 28. hl. v dialógu Jóbových priateľov zostáva nejasný. Pripomína Knihu prísloví 8,22 n., kde sa opisuje múdrosť ako "inšpirátorka" prvotných Božích diel a "osnovateľka" človeka. Táto kapitola ju oslavuje ako neprístupnú človeku. Kniha proroka Barucha preberá tú istú tému, ale hovorí o múdrosti, ktorá sa zjavila Izraelovi v Zákone. Jedná sa teda o múdrosť, ktorá má transcendentálnu povahu. Do nej sa vteľuje tajomstvo Božích ciest, ona je časťou atribútu Božej múdrosti. Teraz je tento atribút personifikovaný a hoci človek vyvíja veľké úsilie, aby ju dosiahol, jej tajomstvo, známe iba Bohu, ho presahuje.
Job 28,4 - Osnova je veľmi nejasná. Je porušená najskôr preto, že pisár pri odpisovaní nechápal, že sa tu opisuje, ako si preráža človek podzemné chodby do vnútra zeme, odkiaľ vynášal na svetlo cennú rudu. Mohlo by sa preložiť aj takto: Prerúbe údolia, akoby ich pílou (rezal) – po ktorých noha zabúda chodiť – pri čerpaní visia vzdialení od ľudí.
Job 28,17 - Sklo – používané v dávnej dobe na výrobu nádob alebo aj na výrobu ozdobných predmetov – pokladali za veľmi cennú a vzácnu hmotu.
Job 28,23-27 - Múdrosť ľudská je iba čiastočná a aj ona má svoj prameň jedine v Bohu.
Job 28,27 - Boh jediný je majiteľom všetkej múdrosti a výlučne on oznamuje ľuďom pravú múdrosť. Pravá múdrosť pre nich pozostáva v bázni Božej, t. j. v pokornom a vernom zachovávaní mravného zákona, ktorého pôvodcom je Boh.