výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(SVD - Arabský - Smith van Dyke)

Jób 28, 1-28

1 (SVD) لانه يوجد للفضة معدن وموضع للذهب حيث يمحصونه.
1 (ROH) Lebo striebro má svoj prameň a zlato miesto, kde ho čistia;

2 (SVD) الحديد يستخرج من التراب والحجر يسكب نحاسا.
2 (ROH) železo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď.

3 (SVD) قد جعل للظلمة نهاية والى كل طرف هو يفحص. حجر الظلمة وظل الموت.
3 (ROH) Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti.

4 (SVD) حفر منجما بعيدا عن السكان. بلا موطئ للقدم متدلّين بعيدين من الناس يتدلدلون.
4 (ROH) Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialení súc od ľudí kolíšu sa sem a ta.

5 (SVD) ارض يخرج منها الخبز اسفلها ينقلب كما بالنار.
5 (ROH) Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň.

6 (SVD) حجارتها هي موضع الياقوت الازرق وفيها تراب الذهب.
6 (ROH) Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato,

7 (SVD) سبيل لم يعرفه كاسر ولم تبصره عين باشق.
7 (ROH) chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola;

8 (SVD) ولم تدسه اجراء السبع ولم يعده الزائر.
8 (ROH) nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev.

9 (SVD) الى الصوان يمد يده. يقلب الجبال من اصولها.
9 (ROH) Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa;

10 (SVD) ينقر في الصخر سربا وعينه ترى كل ثمين.
10 (ROH) rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko;

11 (SVD) يمنع رشح الانهار وابرز الخفيات الى النور
11 (ROH) hatí rieky, aby sa nevylialy, a vyvodí skryté veci na svetlo ...

12 (SVD) اما الحكمة فمن اين توجد واين هو مكان الفهم.
12 (ROH) Ale kde sa najde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?

13 (SVD) لا يعرف الانسان قيمتها ولا توجد في ارض الاحياء.
13 (ROH) Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi živých.

14 (SVD) الغمر يقول ليست هي فيّ والبحر يقول ليست هي عندي.
14 (ROH) Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa.

15 (SVD) لا يعطى ذهب خالص بدلها ولا توزن فضة ثمنا لها.
15 (ROH) Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu.

16 (SVD) لا توزن بذهب اوفير او بالجزع الكريم او الياقوت الازرق.
16 (ROH) Nevyváži sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír.

17 (SVD) لا يعادلها الذهب ولا الزجاج ولا تبدل باناء ذهب ابريز.
17 (ROH) Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata.

18 (SVD) لا يذكر المرجان او البلور وتحصيل الحكمة خير من اللآلئ.
18 (ROH) Nespomína sa koral a kryštál, a nadobudnúť múdrosť je nad perly.

19 (SVD) لا يعادلها ياقوت كوش الاصفر ولا توزن بالذهب الخالص
19 (ROH) Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváži za čisté zlato.

20 (SVD) فمن اين تأتي الحكمة واين هو مكان الفهم.
20 (ROH) A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?

21 (SVD) اذ أخفيت عن عيون كل حيّ وسترت عن طير السماء.
21 (ROH) Pretože je skrytá pred očima každého živého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá.

22 (SVD) الهلاك والموت يقولان بآذاننا قد سمعنا خبرها.
22 (ROH) Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť.

23 (SVD) الله يفهم طريقها وهو عالم بمكانها.
23 (ROH) Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto.

24 (SVD) لانه هو ينظر الى اقاصي الارض. تحت كل السموات يرى.
24 (ROH) Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami.

25 (SVD) ليجعل للريح وزنا ويعاير المياه بمقياس.
25 (ROH) Keď robil vetru váhu a meral vody mierou

26 (SVD) لما جعل للمطر فريضة ومذهبا للصواعق
26 (ROH) robiac dažďu právo a cestu blesku hromov,

27 (SVD) حينئذ رآها واخبر بها هيأها وايضا بحث عنها
27 (ROH) vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju.

28 (SVD) وقال للانسان هوذا مخافة الرب هي الحكمة والحيدان عن الشر هو الفهم
28 (ROH) A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.


Jób 28, 1-28





Verš 14
الغمر يقول ليست هي فيّ والبحر يقول ليست هي عندي.
Jób 28:22 - الهلاك والموت يقولان بآذاننا قد سمعنا خبرها.

Verš 15
لا يعطى ذهب خالص بدلها ولا توزن فضة ثمنا لها.
Prís 3:14 - لان تجارتها خير من تجارة الفضة وربحها خير من الذهب الخالص.
Prís 8:11 - لان الحكمة خير من اللآلئ وكل الجواهر لا تساويها
Prís 8:19 - ثمري خير من الذهب ومن الابريز وغلتي خير من الفضة المختارة.
Prís 16:16 - قنية الحكمة كم هي خير من الذهب وقنية الفهم تختار على الفضة.

Verš 20
فمن اين تأتي الحكمة واين هو مكان الفهم.
Jób 28:12 - اما الحكمة فمن اين توجد واين هو مكان الفهم.

Verš 22
الهلاك والموت يقولان بآذاننا قد سمعنا خبرها.
Jób 28:14 - الغمر يقول ليست هي فيّ والبحر يقول ليست هي عندي.

Verš 25
ليجعل للريح وزنا ويعاير المياه بمقياس.
Prís 8:29 - لما وضع للبحر حده فلا تتعدى المياه تخمه لما رسم أسس الارض.

Verš 28
وقال للانسان هوذا مخافة الرب هي الحكمة والحيدان عن الشر هو الفهم
Ž 111:10 - ‎راس الحكمة مخافة الرب. فطنة جيدة لكل عامليها. تسبيحه قائم الى الابد
Prís 1:7 - مخافة الرب راس المعرفة. اما الجاهلون فيحتقرون الحكمة والادب
Prís 9:10 - بدء الحكمة مخافة الرب ومعرفة القدوس فهم.

Job 28,1n - Umiestnenie a originálny význam tejto vsuvky 28. hl. v dialógu Jóbových priateľov zostáva nejasný. Pripomína Knihu prísloví 8,22 n., kde sa opisuje múdrosť ako "inšpirátorka" prvotných Božích diel a "osnovateľka" človeka. Táto kapitola ju oslavuje ako neprístupnú človeku. Kniha proroka Barucha preberá tú istú tému, ale hovorí o múdrosti, ktorá sa zjavila Izraelovi v Zákone. Jedná sa teda o múdrosť, ktorá má transcendentálnu povahu. Do nej sa vteľuje tajomstvo Božích ciest, ona je časťou atribútu Božej múdrosti. Teraz je tento atribút personifikovaný a hoci človek vyvíja veľké úsilie, aby ju dosiahol, jej tajomstvo, známe iba Bohu, ho presahuje.

Job 28,4 - Osnova je veľmi nejasná. Je porušená najskôr preto, že pisár pri odpisovaní nechápal, že sa tu opisuje, ako si preráža človek podzemné chodby do vnútra zeme, odkiaľ vynášal na svetlo cennú rudu. Mohlo by sa preložiť aj takto: Prerúbe údolia, akoby ich pílou (rezal) – po ktorých noha zabúda chodiť – pri čerpaní visia vzdialení od ľudí.

Job 28,17 - Sklo – používané v dávnej dobe na výrobu nádob alebo aj na výrobu ozdobných predmetov – pokladali za veľmi cennú a vzácnu hmotu.

Job 28,23-27 - Múdrosť ľudská je iba čiastočná a aj ona má svoj prameň jedine v Bohu.

Job 28,27 - Boh jediný je majiteľom všetkej múdrosti a výlučne on oznamuje ľuďom pravú múdrosť. Pravá múdrosť pre nich pozostáva v bázni Božej, t. j. v pokornom a vernom zachovávaní mravného zákona, ktorého pôvodcom je Boh.