Verš 6
Priepasť šeola je nahá pred ním, a nieto prikrytia abaddonu.
Ž 139:8 - Keby som vystúpil na nebesia, tam si ty; keby som si postlal v hrobe, hľa, i tam si.
Ž 139:11 - A keby som povedal: Aspoň tma ma zakryje; ale i noc je tebe svetlom vôkol mňa.
Prís 15:11 - Šeol <Šeol = peklo, abaddon = zatratenie> a abaddon sú pred Hospodinom, a pravdaže srdcia synov človeka!
Heb 4:13 - A nieto stvorenia, ktoré by bolo neviditeľné pre ním, ale všetko je nahé a odkryté očiam toho, s ktorým máme do činenia.
Verš 7
Rozťahuje sever nad prázdnom; zavesil zem na ničom.
Ž 104:2 - Odievaš sa svetlom ako rúchom; rozťahuješ nebesia, ako pokrovec,
Verš 9
Drží ukrytú tvár svojho trónu; rozťahuje nad ním svoj oblak;
Jób 9:8 - ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora;
Ž 104:2 - Odievaš sa svetlom ako rúchom; rozťahuješ nebesia, ako pokrovec,
Verš 10
ustanovil medze na povrchu vody do kruhu až potiaľ, kde končí svetlo so tmou.
Jób 38:8 - A kto zatarasil dverami more, keď sa vyrútilo, vyšlo zo života matky?
Ž 33:7 - Hromadí vody mora a stavia ich ako hať; dáva priepasti medzi poklady.
Ž 104:9 - Položil si hranice, aby neprekročily, aby sa nevrátily pokryť zem.
Jer 5:22 - Či azda mňa sa nebudete báť? hovorí Hospodin. Či pred mojou tvárou sa nebudete triasť? Ktorý som položil moru piesok za hranicu večným ustanovením, a neprekročí ho! Síce sa dmú, ale nezvládzu a hučia jeho vlny, ale ho neprekročia.
Gn 1:9 - A Bôh riekol: Nech sa shromaždia vody pod nebom na jedno miesto, a nech sa ukáže sušina! A bolo tak.
Jób 38:8 - A kto zatarasil dverami more, keď sa vyrútilo, vyšlo zo života matky?
Ž 33:7 - Hromadí vody mora a stavia ich ako hať; dáva priepasti medzi poklady.
Ž 104:9 - Položil si hranice, aby neprekročily, aby sa nevrátily pokryť zem.
Prís 8:29 - keď kládol moru jeho medze a vodám, aby neprestupovaly jeho rozkazu, keď rozmeriaval základy zeme,
Jer 5:22 - Či azda mňa sa nebudete báť? hovorí Hospodin. Či pred mojou tvárou sa nebudete triasť? Ktorý som položil moru piesok za hranicu večným ustanovením, a neprekročí ho! Síce sa dmú, ale nezvládzu a hučia jeho vlny, ale ho neprekročia.
Verš 12
Svojou silou búri more a svojím umom drtí Rahaba.
Iz 51:15 - Lebo veď ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý búrim more, takže hučia jeho vlny. Hospodin Zástupov jeho meno!
Verš 13
Od jeho ducha nebesia báj; jeho ruka prebodne dlhého hada.
Ž 33:6 - Slovom Hospodinovým učinené sú nebesia a duchom jeho úst všetko ich vojsko.
Job 26,10 - "Hranica svetla so tmou" je označenie obzoru.
Job 26,12 - More tu dostáva meno Rachab (t. j. Obluda). Za vysvetlenie tohto pomenovania môže slúžiť azda to, že rozbúrené more pôsobí dojmom, akoby bolo podobné mohutnému hybkému hadovi. V starých povestiach Východu o stvorení sveta vystupuje spravidla pramore ako ozrutná hadia obluda (porov. asýrsku báj Enuma eliš a tiež 9,13; 7,12; Iz 51,10; Ž 89,11). Aj meno draka – hada "Leviatan" (3,8) súvisí s touto predstavou (26,13).
