Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 26, 1-14

1 Jób odpovedal: 2 „Azda si takto slabému pomohol a podoprel si bezvládne rameno? 3 Či si chcel takto nemúdremu poradiť a prejavil si veľa rozvahy? 4 A také slová komu si to prednášal, čí duch to teda z teba vychádza? 5 Duchovia predkov chvejú sa pod zemou, aj vody a tí, čo v nich bývajú. 6 Podsvetie je pred ním obnažené, zhubca nie je zahalený pred ním. 7 Nad prázdnom on rozostiera sever, na nič zavesuje Zemeguľu, 8 vody uzatvára do oblakov, pod nimi sa nepretrhne mračno. 9 Mesiaca tvár v splne zacloňuje, oblaky on rozprestiera po ňom. 10 Hladine vôd určil presný obvod, po hranicu samu svetla so tmou. 11 Nebeské podpery sa zachvievajú, keď im pohrozí on, strach ich drví. 12 I more rozdelil svojou veľkou mocou a svojou múdrosťou rozdrvil Obludu. 13 Vánkom svojho dychu on rozjasnil nebo a čulého hada preklal svojou rukou. 14 A to sú len samy kraje jeho diela, kde sme zachytili šepot jeho slova; kto bude môcť počuť znenie jeho velebnosti?!“

Verš 6

Podsvetie je pred ním obnažené, zhubca nie je zahalený pred ním.

Ž 139:8 - Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.

Ž 139:11 - Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,“

Prís 15:11 - Aj záhrobie a podsvetie sú (odhalené) pred Pánom, nuž, o čo viac srdcia ľudských synov!?

Heb 4:13 - A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Verš 7

Nad prázdnom on rozostiera sever, na nič zavesuje Zemeguľu,

Ž 104:2 - do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Nebesia rozpínaš ako stan,

Verš 9

Mesiaca tvár v splne zacloňuje, oblaky on rozprestiera po ňom.

Jób 9:8 - On samojeden rozostiera nebesá a prechádza sa po morských hlbinách.

Ž 104:2 - do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Nebesia rozpínaš ako stan,

Verš 10

Hladine vôd určil presný obvod, po hranicu samu svetla so tmou.

Jób 38:8 - Ktože bránami to more uzavrel, keď sa prúdom vzdulo, zo dna vyvrelo,

Ž 33:7 - Ako do vreca hromadí morské vody, ako do nádrží zlieva oceány.

Ž 104:9 - Položil si hranicu a neprekročia ju, ani viac nepokryjú zem.

Jer 5:22 - Či sa nebojíte mňa? - hovorí Pán. Či sa netrasiete predo mnou, ktorý som piesok určil moru za breh sťa hrádzu večnú, ktorú neprekročí? Hoci sa vzpínajú, nezmôžu nič, jeho vlny hučia, a predsa ho neprekročia.

Gn 1:9 - Potom Boh povedal: „Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš!“ A stalo sa tak.

Jób 38:8 - Ktože bránami to more uzavrel, keď sa prúdom vzdulo, zo dna vyvrelo,

Ž 33:7 - Ako do vreca hromadí morské vody, ako do nádrží zlieva oceány.

Ž 104:9 - Položil si hranicu a neprekročia ju, ani viac nepokryjú zem.

Prís 8:29 - keď vymedzoval moru jeho hranicu, by vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme,

Verš 12

I more rozdelil svojou veľkou mocou a svojou múdrosťou rozdrvil Obludu.

Iz 51:15 - Ja som Pán, tvoj Boh, čo dráždim more, že búria sa mu vlny, Pán zástupov je moje meno.

Verš 13

Vánkom svojho dychu on rozjasnil nebo a čulého hada preklal svojou rukou.

Ž 33:6 - Pánovým slovom povstali nebesia a dychom jeho úst všetky ich voje.

Job 26,10 - "Hranica svetla so tmou" je označenie obzoru.

Job 26,12 - More tu dostáva meno Rachab (t. j. Obluda). Za vysvetlenie tohto pomenovania môže slúžiť azda to, že rozbúrené more pôsobí dojmom, akoby bolo podobné mohutnému hybkému hadovi. V starých povestiach Východu o stvorení sveta vystupuje spravidla pramore ako ozrutná hadia obluda (porov. asýrsku báj Enuma eliš a tiež 9,13; 7,12; Iz 51,10; Ž 89,11). Aj meno draka – hada "Leviatan" (3,8) súvisí s touto predstavou (26,13).