Kniha Jób

1 ----
1 (ROH) A Job odpovedal a riekol:

2 ----
2 (ROH) Ešte i dnes bude moje úpenie spúrou! Môj údel strádania je ťažší nad moje vzdychanie.

3 ----
3 (ROH) Oj, aby som vedel, kde by som ho našiel! Išiel by som až pred jeho prestol.

4 ----
4 (ROH) Predložil by som pred neho súd a svoje ústa by som naplnil dôkazmi.

5 ----
5 (ROH) Chcel by som zvedieť slová, ktorými by mi odpovedal, a porozumieť tomu, čo by mi riekol.

6 ----
6 (ROH) Či by sa pravotil so mnou vo svojej veľkej sile? Nie to, ale by ma pozorne vypočul.

7 ----
7 (ROH) Tam by sa pravotil s ním priamy človek spravedlivý, a navždy by som uniknul svojmu sudcovi.

8 ----
8 (ROH) Ale hľa, keď pojdem napred, neni ho, a keď nazad, nespozorujem ho.

9 ----
9 (ROH) naľavo, ak robí niečo, neuvidím ho; ak zahne napravo, neuzriem ho.

10 ----
10 (ROH) Lebo zná, jaká je cesta u mňa; keď ma bude zkúšať, vyjdem ako zlato.

11 ----
11 (ROH) Moja noha sa držala jeho kroku; ostríhal som jeho cestu a neodchýlil som sa

12 ----
12 (ROH) ani som neuhnul od prikázania jeho rtov; nad svoj stanovený diel pokrmu som schoval reči jeho úst.

13 ----
13 (ROH) Ale keď on trvá na jednom, ktože ho odvráti? A keď si zažiada niečo jeho duša, aj to učiní.

14 ----
14 (ROH) A istotne vykoná i to, čo ustanovil o mne. A podobných vecí je mnoho pri ňom.

15 ----
15 (ROH) Preto sa desím jeho tvári, keď premýšľam o tom, strachujem sa pred ním.

16 ----
16 (ROH) A silný Bôh zmalátnil moje srdce, a Všemohúci ma predesil.

17 ----
17 (ROH) Oj, že nie som zničený od tmy! A bol by tak ukryl predo mnou mrákotu.