Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 22, 1-30

1 Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel: 2 „Vari je človek na osoh Bohu?! Osoží len sebe, kto má rozum. 3 Má Všemohúci radosť, že si statočný, a zisk z toho, že si lepšíš svoje cesty? 4 Azda tresce ťa pre tvoju bohabojnosť, dáva sa preto s tebou do sporu? 5 Či nie preto je veľká tvoja zloba, že sú tvoje viny bez hraníc?! 6 Od bratov si bezdôvodne brával záloh, z nahých taktiež odev si strhával. 7 Ani žíznivým si nedal vody, odoprel si lačným (skyvu) chleba. 8 Veď zem patrí mužovi, čo päsť má mocnú, obľúbenec môže sídliť na nej! 9 Vdovy si prepúšťal s prázdnou dlaňou a sirotám si lámal ramená. 10 Nuž hľa, prečo osídla sú vôkol teba prečo ťa des zachvacuje náhly! 11 Svetlo sa ti stmilo, nevidíš už a príval vôd ťa zakrýva. 12 Na výsostiach nebies vari nieto Boha? Hlavu hviezd si pozri! Vysoko sú. 13 Ty si však povedal: »Čože Boh vie?! Azda spoza mračien môže súdiť? 14 Oblaky mu clonia, nevidí nič, po obvode nebies sa prechádza.« 15 Chceš sledovať chodník dávnoveku, po ktorom si išli ľudia zloby? 16 Tí, čo boli vyrvaní pred svojím časom, keď ich základ zaliali im vody, 17 čo kričali Bohu: »Odíď od nás! Čo nám môže Všemohúci spraviť?« 18 A to on im plnil domy blahom, hoci sú mu ďaleké cesty zlých. 19 Spravodliví vidia to a radujú sa, môže sa im vysmiať nevinný: 20 »Nevyšiel im majetok na skazu už a zvyšky po nich nepohltal oheň?« 21 Daj sa do priateľstva, pomer sa s ním, len tak prospejú ti tvoje zisky. 22 Prijmi ponaučenia z úst jeho, jeho slová si vlož do srdca! 23 Ak sa vrátiš k Všemocnému a pokoríš sa, vzdiališ prevrátenosť zo svojho stanu, 24 hrudu zlata ako prach si ceniť budeš, z bystrín ofírských jak skálie dajaké, 25 lebo Všemocný ti bude hrudou zlata, stane sa ti kopcom zo striebra. 26 Hneď sa budeš kochať vo Všemocnom, k Bohu pozdvihneš svoj obličaj; 27 budeš ho vzývať a vyslyší ťa a ty splníš jemu svoje sľuby. 28 Hocčo si umieniš, zdarí sa ti, na cestách ti bude žiariť svetlo. 29 Bo pyšného nafúkanca ponižuje, kto však oči klopí, toho spasí on. 30 Zachraňuje nevinného človeka; pre čisté ruky sa zachráni.“

Verš 6

Od bratov si bezdôvodne brával záloh, z nahých taktiež odev si strhával.

Ex 22:26 - Ak vezmeš do zálohy plášť svojho blížneho, vrátiš mu ho do západu slnka!

Dt 24:6 - Nevezmeš do zálohu ani spodnú, ani vrchnú časť ručného mlyna, lebo taký (človek) by vzal do zálohu život.

Dt 24:10 - Keď budeš od svojho blížneho požadovať, čo ti je dlžen, nevojdeš do jeho domu, aby si si vzal záloh,

Verš 17

čo kričali Bohu: »Odíď od nás! Čo nám môže Všemohúci spraviť?«

Jób 21:14 - hoc vravia Bohu: »Len sa od nás odvráť preč, my tvoje cesty poznať nechceme.

Verš 18

A to on im plnil domy blahom, hoci sú mu ďaleké cesty zlých.

Jób 21:16 - Či v rukách jeho nie je šťastie ich a ciele zlých nie sú mu ďaleké?

Verš 19

Spravodliví vidia to a radujú sa, môže sa im vysmiať nevinný:

Ž 107:42 - Spravodliví to uvidia a potešia sa, ničomníci všetci stratia reč.

Verš 23

Ak sa vrátiš k Všemocnému a pokoríš sa, vzdiališ prevrátenosť zo svojho stanu,

Jób 8:5 - Ale ak sa ty obrátiš k Pánovi, vyprosíš si milosť Všemocného.

Verš 29

Bo pyšného nafúkanca ponižuje, kto však oči klopí, toho spasí on.

Prís 29:23 - Vlastná pýcha ponižuje človeka, ponížený duchom však dosahuje slávu.

Job 22,8 - Elifazovo tvrdenie nemá nijakého podkladu a odôvodnenia.

Job 22,15-20 - Aj v dobe potopy sveta sa ľudia domnievali, že Boh nebude trestať hriešnikov.

Job 22,17 - Elifaz zopakuje predošlé slová Jóbove (21,14–16), ktoré udalosťami v dobe potopy boli podvrátené (porov. 15 n.).

Job 22,24 - Ofír bola svojím zlatom vychýrená krajina (porov. 1 Kr 9,28). Zlato z tých krajov bolo pokladané za najlepšie a najcennejšie. O polohe krajiny nevieme nič istého. Niektorí by ju chceli hľadať v južnej Arábii, iní – azda správnejšie – na brehoch východnej Afriky.