výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Jób 21, 1-34

1 (ROH) A Job odpovedal a riekol:
1 (B21) Job na to řekl:

2 (ROH) Počujteže moju reč, a bude mi to za vaše potešenia.
2 (B21) "Dobře poslouchejte, co tu vypovím - můžete mě utěšit právě tím.

3 (ROH) Potrpte ma, aby som ja hovoril, a keď dohovorím, potom sa vysmievaj.
3 (B21) Vydržte, když teď budu mluvit já, potom se zase smíte posmívat.

4 (ROH) Či sa ja azda žalujem ľuďom? Alebo prečo by nemal môj duch ustávať v trpezlivosti?
4 (B21) Copak si stěžuji na člověka? Ztrácím trpělivost jenom tak?

5 (ROH) Pozrite na mňa a predeste sa a položte ruku na ústa.
5 (B21) Pohleďte na mě a zděste se, ruku na ústa si položte!

6 (ROH) Keď myslím na to, trniem zdesený, a hrôza pochytáva moje telo.
6 (B21) Vždyť i já, když na to pomyslím, celý se třesu zděšením.

7 (ROH) Prečo žijú bezbožníci, zostarejú sa i mohutnejú v sile?
7 (B21) Jak to, že ničemové užívají života? Zatímco stárnou, jejich moc narůstá.

8 (ROH) Ich semeno stojí pevne u nich pred nimi a ich potomstvo pred ich očami.
8 (B21) Jejich potomkům se daří kolem nich, své ratolesti mají na očích.

9 (ROH) Ich domy majú pokoj od strachu, ani nedopáda prút Boží na nich.
9 (B21) V jejich domech je pokoj bez obav, Boží hůl na ně nijak nepadá.

10 (ROH) Jeho byko skočí a nie bez oplodnenia; jeho krava sa telí a nevyvrhne.
10 (B21) Jejich býk je plodný, nikdy neselže, jejich kráva rodí, o tele nepřijde.

11 (ROH) Vypúšťajú svoje decká jako drobné stádo, a ich deti poskakujú.
11 (B21) Jejich mladí mají volnost jako beránci,jejich maličcí kolem skotačí.

12 (ROH) Povyšujú svoj hlas pri bubne a pri citare a radujú sa zvuku píšťaly.
12 (B21) Zpívají při hře tamburíny a citery, za zvuku píšťaly se veselí.

13 (ROH) Trávia svoje dni v dobrom a v okamihu sostupujú do hrobu.
13 (B21) Ve štěstí tráví svoje dny, do hrobu odcházejí v pokoji.

14 (ROH) A hovoria silnému Bohu: Ujdi od nás! Nechceme známosti tvojich ciest.
14 (B21) Bohu však říkají: ‚Nech nás být! O tvých cestách nechceme vědět nic!

15 (ROH) Čože je Všemohúci, aby sme mu slúžili? A čo nám to pomôže, keď sa mu budeme modliť?
15 (B21) Kdo je to ten Všemohoucí? Proč bychom mu sloužili? K čemu by nám asi byly nějaké modlitby?'

16 (ROH) Ale hľa, ich dobré nie je v ich ruke, a preto je rada bezbožných ďaleko odo mňa.
16 (B21) (Oni však to své štěstí v moci nemají. Myšlenky ničemů mě míjejí!)

17 (ROH) Koľko ráz zhasne lampa bezbožných? A či prichádzava na nich ich zhuba? Či im Bôh udeľuje bolesti vo svojom hneve?
17 (B21) Jak často ale ‚svíce darebáků zhasíná'? Přichází na ně pohroma? Naděluje jim bolesti rozhněvaný Bůh?

18 (ROH) Kedy bývajú ako slama pred vetrom a jako plevy, ktoré ukradne víchor?
18 (B21) Bývají jako sláma ve větru, jako plevy, jež vichr odnesl?

19 (ROH) Že vraj Bôh odkladá jeho synom jeho neprávosť? Nech odplatí jemu, aby vedel!
19 (B21) Řeknete: ‚Bůh jeho trest odkládá pro děti.' - Ať raději odplatí jemu, aby se poučil!

20 (ROH) Nech vidia jeho oči jeho nešťastie, a nech sa napije z prchlivosti Všemohúceho!
20 (B21) Ať vidí svou zkázu vlastníma očima, hněvání Všemohoucího ať vypije si sám!

21 (ROH) Lebo čo mu je, bezbožnému, po jeho dome po ňom, keď je urezaný počet jeho mesiacov?!
21 (B21) Bude mu snad potom záležet na rodině, až jeho měsíce dojdou do konce?

22 (ROH) Či bude niekto učiť známosti silného Boha, jeho, ktorý sám súdi vysokomyseľných?
22 (B21) Chce tu snad někdo Boha poučit? On přece soudí všechno na nebi!

23 (ROH) Jeden zomiera v plnom svojom blahobyte, cele bezpečný a pokojný;
23 (B21) Jeden umírá v plné síle, v klidu a zcela spokojen,

24 (ROH) jeho žochtáre sú plné mlieka, a špik jeho kostí je zvlažovaný,
24 (B21) stehna obalená tukem a kosti morkem nasáklé.

25 (ROH) kým iný zomiera s roztrpčenou dušou a nejedol v živote dobrého.
25 (B21) Jiný zas umírá plný hořkosti, aniž kdy okusil, co je blahobyt.

26 (ROH) No, spolu ľahnú do prachu, a červy ich pokryjú.
26 (B21) Do prachu však ulehnou jeden jak druhý, oba dva stejně přikryjí červi.

27 (ROH) Hľa, znám vaše myšlienky a vaše úmysly použiť proti mne násilie.
27 (B21) Víte, já znám ty vaše myšlenky - hledáte způsoby, jak mi ublížit.

28 (ROH) Lebo hovoríte: Kde je dom kniežaťa? A kde je stán príbytkov bezbožných?
28 (B21) Říkáte: ‚Kam se poděly ty jejich paláce? Stanům darebáků kde konec je?'

29 (ROH) Či ste sa nepýtali tých, ktorí idú pomimo cestou? A či ich pokynov neznáte?
29 (B21) - To jste se nikdy neptali pocestných? Nepřijímáte jejich svědectví?

30 (ROH) Že totiž zlý človek býva ušetrený ku dňu záhuby, že bývajú vedení ku dňu výbuchov Božieho hnevu?
30 (B21) Vždyť v čase neštěstí je zlosyn ušetřen, v den rozhněvání vyvázne.

31 (ROH) Kto mu oznámi jeho cestu do jeho tvári? Alebo keď on niečo spácha, kto mu odplatí?
31 (B21) Kdo mu jeho způsoby vytkne do očí? Za to, co prováděl, kdo mu odplatí?

32 (ROH) A on bude doprevadený k hrobom, a ešte i po smrti bude bdieť nad rovom.
32 (B21) Ještě mu pohřeb vystrojí, nad jeho hrobem budou bdít.

33 (ROH) Budú mu sladnúť hrudy údolia, a za ním potiahne každý človek, a tým pred ním neni počtu.
33 (B21) Lehká mu bude země pohřební, vždyť za ním kráčí celé procesí a předcházejí ho nesčetní.

34 (ROH) A jako ma tedy potešíte márnosťou, keď vo vašich odpovediach zostáva iba faloš?
34 (B21) Jak mě chcete těšit těmi nesmysly? Vaše odpovědi jsou samé lži!"


Jób 21, 1-34





Verš 7
Prečo žijú bezbožníci, zostarejú sa i mohutnejú v sile?
Ž 17:10 - Zavreli svoje srdce tukom; svojimi ústy hovoria pyšne.
Ž 73:12 - Hľa, títo bezbožníci a bezpečne žijúci na svete, nadobúdajú majetku!
Jer 12:1 - Ty, ó, Hospodine, zostaneš spravedlivý, keď sa budem s tebou pravotiť, avšak o tvojich súdoch budem hovoriť s tebou. Prečo sa darí cesta bezbožných? Prečo žijú bezpečne a v pokoji všetci tí, ktorí robia neverne a neverne?
Hab 1:16 - Preto obetuje svojej sieti a kadí svojmu vleku, lebo od nich je mastný jeho podiel a tučný jeho pokrm.

Verš 14
A hovoria silnému Bohu: Ujdi od nás! Nechceme známosti tvojich ciest.
Jób 22:17 - Ktorí hovorievali silnému Bohu: Ujdi od nás! A že čo im učiní Všemohúci?

Verš 15
Čože je Všemohúci, aby sme mu slúžili? A čo nám to pomôže, keď sa mu budeme modliť?
Ex 5:2 - Ale faraon odpovedal: Kto je Hospodin, aby som poslúchol jeho hlas a prepustil Izraela? Neznám Hospodina ani neprepustím Izraela.
Mal 3:14 - Hovoríte: Márna vec je slúžiť Bohu, a jaký vraj z toho zisk, keď budeme strážiť jeho stráž? Alebo keď budeme chodiť čierno pred Hospodinom Zástupov?

Verš 16
Ale hľa, ich dobré nie je v ich ruke, a preto je rada bezbožných ďaleko odo mňa.
Jób 22:18 - Kým on naplňoval ich domy dobrým. Ale rada bezbožných je ďaleko odo mňa.-

Verš 17
Koľko ráz zhasne lampa bezbožných? A či prichádzava na nich ich zhuba? Či im Bôh udeľuje bolesti vo svojom hneve?
Jób 20:29 - To je podiel bezbožného človeka od Boha a dedičstvo, pririeknuté mu od silného Boha.
Ž 11:6 - Dá pršať na bezbožníkov smečky jako dážď, oheň a síru, zúrivý vietor spaľujúci bude čiastkou ich kalicha.

Verš 22
Či bude niekto učiť známosti silného Boha, jeho, ktorý sám súdi vysokomyseľných?
Iz 40:13 - Kto vystihol veľkosť Ducha Hospodinovho? A človek nech mu oznámi jeho radu!
Rim 11:34 - Lebo kto poznal myseľ Pánovu? Alebo kto kedy bol jeho radcom, aby sa bol s ním radil?
1Kor 2:16 - Lebo kde kto poznal myseľ Pánovu, ktorý by ho učil? No, my máme myseľ Kristovu.

Verš 26
No, spolu ľahnú do prachu, a červy ich pokryjú.
Jób 17:14 - Jame privolám: Ty si môj otec! Moja mať a moja sestra privolám červom.

Verš 30
Že totiž zlý človek býva ušetrený ku dňu záhuby, že bývajú vedení ku dňu výbuchov Božieho hnevu?
Prís 16:4 - Hospodin učinil všetko pre samého seba, i bezbožného ku dňu zlého.

Job 21,3 - Jób sa stavia asi proti mienke a tvrdeniu Sofarovmu, že Boh tresce hriešnikov odňatím zemského blahobytu. Jób v nasledujúcich veršoch prináša dôkazy o svojej opačnej skúsenosti, keď pripomína, že bezbožníkom sa spravidla dobre vedie na svete (verš 7 a n.) a veľmi často oplývajú blahobytom.

Job 21,5 - "Ruku si dať na ústa" je znakom mlčanlivosti, odmlčania sa.

Job 21,16-21 - Jób zopakuje tvrdenie svojich priateľov (verš 16) a pýta sa, ako často sa stáva, že sa hriešnik dostane do nešťastia (verš 17). Na námietku, že pomsta a nešťastie stihnú aspoň potomkov hriešneho človeka, Jób odpovedá, že z takejto odvety a pomsty hriešnik po svojej smrti už ničoho necíti (verše 19–21).

Job 21,22-26 - Jób zopakuje ďalšiu námietku svojich priateľov (verš 22), na ktorú odpovedá svojím poukazom na nerovný osud mnohých ľudí na tomto svete a na ich smutný podiel v podsvetí (verše 23–26).

Job 21,27-32 - Jób odmietne aj štvrtú námietku svojich priateľov, ako by jeho nešťastie bolo možno vysvetliť a odôvodniť len jeho hriešnosťou (verš 27). Oproti tomu vyhlasuje, že skúsenosť učí, že hriešnik je od zla často uchránený a ušetrený (verš 30).