![](/static/default/img/arrow_right.png) | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Jób 21, 1-34 |
1 Jób 21, 1 A Job odpovedal a riekol: 2 Jób 21, 2 Počujteže moju reč, a bude mi to za vaše potešenia. 3 Jób 21, 3 Potrpte ma, aby som ja hovoril, a keď dohovorím, potom sa vysmievaj. 4 Jób 21, 4 Či sa ja azda žalujem ľuďom? Alebo prečo by nemal môj duch ustávať v trpezlivosti? 5 Jób 21, 5 Pozrite na mňa a predeste sa a položte ruku na ústa. 6 Jób 21, 6 Keď myslím na to, trniem zdesený, a hrôza pochytáva moje telo. 7 Jób 21, 7 Prečo žijú bezbožníci, zostarejú sa i mohutnejú v sile? 8 Jób 21, 8 Ich semeno stojí pevne u nich pred nimi a ich potomstvo pred ich očami. 9 Jób 21, 9 Ich domy majú pokoj od strachu, ani nedopáda prút Boží na nich. 10 Jób 21, 10 Jeho byko skočí a nie bez oplodnenia; jeho krava sa telí a nevyvrhne. 11 Jób 21, 11 Vypúšťajú svoje decká jako drobné stádo, a ich deti poskakujú. 12 Jób 21, 12 Povyšujú svoj hlas pri bubne a pri citare a radujú sa zvuku píšťaly. 13 Jób 21, 13 Trávia svoje dni v dobrom a v okamihu sostupujú do hrobu. 14 Jób 21, 14 A hovoria silnému Bohu: Ujdi od nás! Nechceme známosti tvojich ciest. 15 Jób 21, 15 Čože je Všemohúci, aby sme mu slúžili? A čo nám to pomôže, keď sa mu budeme modliť? 16 Jób 21, 16 Ale hľa, ich dobré nie je v ich ruke, a preto je rada bezbožných ďaleko odo mňa. 17 Jób 21, 17 Koľko ráz zhasne lampa bezbožných? A či prichádzava na nich ich zhuba? Či im Bôh udeľuje bolesti vo svojom hneve? 18 Jób 21, 18 Kedy bývajú ako slama pred vetrom a jako plevy, ktoré ukradne víchor? 19 Jób 21, 19 Že vraj Bôh odkladá jeho synom jeho neprávosť? Nech odplatí jemu, aby vedel! 20 Jób 21, 20 Nech vidia jeho oči jeho nešťastie, a nech sa napije z prchlivosti Všemohúceho! 21 Jób 21, 21 Lebo čo mu je, bezbožnému, po jeho dome po ňom, keď je urezaný počet jeho mesiacov?! 22 Jób 21, 22 Či bude niekto učiť známosti silného Boha, jeho, ktorý sám súdi vysokomyseľných? 23 Jób 21, 23 Jeden zomiera v plnom svojom blahobyte, cele bezpečný a pokojný; 24 Jób 21, 24 jeho žochtáre sú plné mlieka, a špik jeho kostí je zvlažovaný, 25 Jób 21, 25 kým iný zomiera s roztrpčenou dušou a nejedol v živote dobrého. 26 Jób 21, 26 No, spolu ľahnú do prachu, a červy ich pokryjú. 27 Jób 21, 27 Hľa, znám vaše myšlienky a vaše úmysly použiť proti mne násilie. 28 Jób 21, 28 Lebo hovoríte: Kde je dom kniežaťa? A kde je stán príbytkov bezbožných? 29 Jób 21, 29 Či ste sa nepýtali tých, ktorí idú pomimo cestou? A či ich pokynov neznáte? 30 Jób 21, 30 Že totiž zlý človek býva ušetrený ku dňu záhuby, že bývajú vedení ku dňu výbuchov Božieho hnevu? 31 Jób 21, 31 Kto mu oznámi jeho cestu do jeho tvári? Alebo keď on niečo spácha, kto mu odplatí? 32 Jób 21, 32 A on bude doprevadený k hrobom, a ešte i po smrti bude bdieť nad rovom. 33 Jób 21, 33 Budú mu sladnúť hrudy údolia, a za ním potiahne každý človek, a tým pred ním neni počtu. 34 Jób 21, 34 A jako ma tedy potešíte márnosťou, keď vo vašich odpovediach zostáva iba faloš?
![](/static/default/img/arrow_right.png) | | Jób 21, 1-34 |
Verš 7
Prečo žijú bezbožníci, zostarejú sa i mohutnejú v sile?
Ž 17:10 - Zavreli svoje srdce tukom; svojimi ústy hovoria pyšne.
Ž 73:12 - Hľa, títo bezbožníci a bezpečne žijúci na svete, nadobúdajú majetku!
Jer 12:1 - Ty, ó, Hospodine, zostaneš spravedlivý, keď sa budem s tebou pravotiť, avšak o tvojich súdoch budem hovoriť s tebou. Prečo sa darí cesta bezbožných? Prečo žijú bezpečne a v pokoji všetci tí, ktorí robia neverne a neverne?
Hab 1:16 - Preto obetuje svojej sieti a kadí svojmu vleku, lebo od nich je mastný jeho podiel a tučný jeho pokrm.
Verš 14
A hovoria silnému Bohu: Ujdi od nás! Nechceme známosti tvojich ciest.
Jób 22:17 - Ktorí hovorievali silnému Bohu: Ujdi od nás! A že čo im učiní Všemohúci?
Verš 15
Čože je Všemohúci, aby sme mu slúžili? A čo nám to pomôže, keď sa mu budeme modliť?
Ex 5:2 - Ale faraon odpovedal: Kto je Hospodin, aby som poslúchol jeho hlas a prepustil Izraela? Neznám Hospodina ani neprepustím Izraela.
Mal 3:14 - Hovoríte: Márna vec je slúžiť Bohu, a jaký vraj z toho zisk, keď budeme strážiť jeho stráž? Alebo keď budeme chodiť čierno pred Hospodinom Zástupov?
Verš 16
Ale hľa, ich dobré nie je v ich ruke, a preto je rada bezbožných ďaleko odo mňa.
Jób 22:18 - Kým on naplňoval ich domy dobrým. Ale rada bezbožných je ďaleko odo mňa.-
Verš 17
Koľko ráz zhasne lampa bezbožných? A či prichádzava na nich ich zhuba? Či im Bôh udeľuje bolesti vo svojom hneve?
Jób 20:29 - To je podiel bezbožného človeka od Boha a dedičstvo, pririeknuté mu od silného Boha.
Ž 11:6 - Dá pršať na bezbožníkov smečky jako dážď, oheň a síru, zúrivý vietor spaľujúci bude čiastkou ich kalicha.
Verš 22
Či bude niekto učiť známosti silného Boha, jeho, ktorý sám súdi vysokomyseľných?
Iz 40:13 - Kto vystihol veľkosť Ducha Hospodinovho? A človek nech mu oznámi jeho radu!
Rim 11:34 - Lebo kto poznal myseľ Pánovu? Alebo kto kedy bol jeho radcom, aby sa bol s ním radil?
1Kor 2:16 - Lebo kde kto poznal myseľ Pánovu, ktorý by ho učil? No, my máme myseľ Kristovu.
Verš 26
No, spolu ľahnú do prachu, a červy ich pokryjú.
Jób 17:14 - Jame privolám: Ty si môj otec! Moja mať a moja sestra privolám červom.
Verš 30
Že totiž zlý človek býva ušetrený ku dňu záhuby, že bývajú vedení ku dňu výbuchov Božieho hnevu?
Prís 16:4 - Hospodin učinil všetko pre samého seba, i bezbožného ku dňu zlého.
Job 21,3 - Jób sa stavia asi proti mienke a tvrdeniu Sofarovmu, že Boh tresce hriešnikov odňatím zemského blahobytu. Jób v nasledujúcich veršoch prináša dôkazy o svojej opačnej skúsenosti, keď pripomína, že bezbožníkom sa spravidla dobre vedie na svete (verš 7 a n.) a veľmi často oplývajú blahobytom.
Job 21,5 - "Ruku si dať na ústa" je znakom mlčanlivosti, odmlčania sa.
Job 21,16-21 - Jób zopakuje tvrdenie svojich priateľov (verš 16) a pýta sa, ako často sa stáva, že sa hriešnik dostane do nešťastia (verš 17). Na námietku, že pomsta a nešťastie stihnú aspoň potomkov hriešneho človeka, Jób odpovedá, že z takejto odvety a pomsty hriešnik po svojej smrti už ničoho necíti (verše 19–21).
Job 21,22-26 - Jób zopakuje ďalšiu námietku svojich priateľov (verš 22), na ktorú odpovedá svojím poukazom na nerovný osud mnohých ľudí na tomto svete a na ich smutný podiel v podsvetí (verše 23–26).
Job 21,27-32 - Jób odmietne aj štvrtú námietku svojich priateľov, ako by jeho nešťastie bolo možno vysvetliť a odôvodniť len jeho hriešnosťou (verš 27). Oproti tomu vyhlasuje, že skúsenosť učí, že hriešnik je od zla často uchránený a ušetrený (verš 30).