Kniha Jób

1 (VUL) Respondens autem Iob dixit:
1 (KAT) Jób odpovedal:

2 (VUL) “ Audite, quaeso, sermones meos, et sint haec consolationes vestrae.
2 (KAT) „Pozorne počúvajte moje slová a nech mi je to na potechu.

3 (VUL) Sustinete me, et ego loquar; et post verba mea ridebitis.
3 (KAT) Ach, strpteže ma, nechajte vravieť ma, až dohovorím, potom smejte sa!

4 (VUL) Numquid contra hominem disputatio mea est, ut merito non debeam impatiens fieri?
4 (KAT) Či človek je to, na koho bedákam? A roztrpčený nemám vari byť?

5 (VUL) Attendite me et obstupescite et superponite digitum ori vestro.
5 (KAT) Len hľaďte na mňa a zdúpnieť musíte, dajte si teda ruku na ústa!

6 (VUL) Et ego, quando recordatus fuero, pertimesco, et concutit carnem meam tremor.
6 (KAT) Keď na to myslím, hrôza ma schvacuje a moje telo triašku cíti hneď.

7 (VUL) Quare ergo impii vivunt, senuerunt confortatique sunt divitiis?
7 (KAT) Nuž hriešnici, prečo sú nažive, aj zostanú ver’, silou mocnejú?

8 (VUL) Semen eorum permanet coram eis, et progenies eorum in conspectu eorum.
8 (KAT) Ich potomci pevno stoja pred nimi, ich výhonky sú im pred zrakom.

9 (VUL) Domus eorum securae sunt et pacatae, et non est virga Dei super illos.
9 (KAT) Aj domy ich sú pokojné, bez obáv a Boží prút nie je nad nimi.

10 (VUL) Bos eorum concepit et non abortivit, vacca peperit et non est privata fetu suo.
10 (KAT) Ich býk je plodný, nikdy nezlyhá, teľné kravy im nikdy nezvrhnú.

11 (VUL) Egrediuntur quasi greges parvuli eorum, et infantes eorum exsultant lusibus.
11 (KAT) Sťa ovce chlapcov skákať si nechajú a ich deti tiež môžu tancovať.

12 (VUL) Tenent tympanum et citharam et gaudent ad sonitum organi.
12 (KAT) Vyspevujú si pri bubne, citare a pri zvuku píšťal sa radujú.

13 (VUL) Ducunt in bonis dies suos et in puncto ad inferna descendunt.
13 (KAT) Tak celkom šťastne môžu skončiť svoje dni a do podsvetia odísť spokojne,

14 (VUL) Qui dixerant Deo: “Recede a nobis! Scientiam viarum tuarum nolumus.
14 (KAT) hoc vravia Bohu: »Len sa od nás odvráť preč, my tvoje cesty poznať nechceme.

15 (VUL) Quis est Omnipotens, ut serviamus ei, et quid nobis prodest, si oraverimus illum?”.
15 (KAT) Čo je Všemohúci, by sme mu slúžili, čo osoží nám vrúcne vzývať ho?«

16 (VUL) Sint in manu eorum bona sua; consilium vero impiorum longe sit a me.
16 (KAT) Či v rukách jeho nie je šťastie ich a ciele zlých nie sú mu ďaleké?

17 (VUL) Quam saepe lucerna impiorum exstinguitur, et superveniet eis pernicies, et dolores dividet in furore suo?
17 (KAT) Veď koľkorázže svieca zhasne hriešnych a nešťastie tiež na nich doľahne?! A svojím hnevom koľko ráz zničí zlých,

18 (VUL) Erunt sicut paleae ante faciem venti, et sicut favilla, quam turbo dispergit.
18 (KAT) by ako slama boli vo vetre, ako plevy, čo víchor uchytil?

19 (VUL) “Servabitne Deus filiis iniquitatem eius?”. Retribuat illi, ut sciat.
19 (KAT) Či jeho zlobu Boh synom necháva? Nech jeho skára, by to pocítil!

20 (VUL) Videbunt oculi eius interfectionem suam, et de furore Omnipotentis bibet.
20 (KAT) Nech skazu svoju na vlastné oči uzrie a hnev nech pije Všemohúceho!

21 (VUL) Quid enim ad eum pertinet de domo sua post se, et si numerus mensium eius recidetur?
21 (KAT) Čo po smrti už na dome mu záleží, keď prervaný je počet jeho mesiacov?!

22 (VUL) Numquid Deum docebit quispiam scientiam, qui excelsos iudicat?
22 (KAT) Či vedomosťou možno Pána poučiť? Veď on súd koná nad nebešťanmi!

23 (VUL) Iste moritur robustus et sanus, dives et felix;
23 (KAT) No v plnom šťastí tento môže zomierať, aj celkom istý, celkom spokojný,

24 (VUL) viscera eius plena sunt adipe, et medullis ossa illius irrigantur.
24 (KAT) bo jeho rebrá tukom prekypujú a jeho kosti špik je čerstvý tiež.

25 (VUL) Alius vero moritur in amaritudine animae absque ullis opibus;
25 (KAT) Lež s trpkou dušou onen zas umiera a neokúsil, čo je blahobyt.

26 (VUL) et tamen simul in pulvere dormient, et vermes operient eos.
26 (KAT) Aj do prachu sa rovnako uložia a červíky ich oboch pokryjú.

27 (VUL) Certe novi cogitationes vestras et sententias contra me iniquas.
27 (KAT) No dobre poznám myšlienky už vaše i plány, čo vy na mňa kujete.

28 (VUL) Dicitis enim: “Ubi est domus principis, et ubi tabernacula impiorum?”.
28 (KAT) Vy myslíte si: Kde je dom veľmožov a kdeže je stan, kde bývali zlí?

29 (VUL) Nonne interrogastis quemlibet de viatoribus et signa eorum non agnovistis?
29 (KAT) Či ste sa na to nepýtali pocestných a ich znaky ste nerozoznali,

30 (VUL) Quia in diem perditionis servatur malus et ad diem furoris abducetur.
30 (KAT) že v dňoch nešťastia je zlostník ušetrený a cez dni hrôzy že sa raduje?!

31 (VUL) Quis arguet coram eo viam eius, et, quae fecit, quis reddet illi?
31 (KAT) Kto mu vytkne do očí jeho spôsoby a to, čo spáchal, kto mu odplatí?

32 (VUL) Ipse ad sepulcra ducetur, et super tumulum vigilabunt.
32 (KAT) Keď do hrobu ho odprevadia napokon, pri náhrobku mu budú držať stráž.

33 (VUL) Dulces erunt ei glebae vallis, et post se omnem hominem trahet et ante se innumerabiles.
33 (KAT) Sladké mu budú aj tie hrudy údolia, všetci sa za ním prúdmi pohrnú a pred ním pôjde zástup bez počtu.

34 (VUL) Quomodo igitur consolamini me frustra, et responsionis vestrae restat perfidia? ”.
34 (KAT) Nuž darmo ma vy veru potešujete, zo slov vašich klam len ostáva.“