![](/static/default/img/arrow_right.png) | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Jób 21, 1-34 |
1 Jób 21, 1 Nato sa Jób ujal slova a povedal: 2 Jób 21, 2 Počúvajte dobre moje slovo a nech mi je to útechou z vašej strany! 3 Jób 21, 3 Dovoľte mi, nech prehovorím, keď dohovorím, môžete sa vysmievať. 4 Jób 21, 4 Či sa ja ponosujem ľuďom? Prečo nesmiem byť netrpezlivý? 5 Jób 21, 5 Obráťte sa ku mne, užasnite a položte si ruku na ústa! 6 Jób 21, 6 Keď pomyslím na to, som v rozpakoch, telo mi zachvacuje hrôza. 7 Jób 21, 7 Prečo ostávajú bezbožníci nažive? Dosahujú vysoký vek, ba aj zbohatnú. 8 Jób 21, 8 Ich potomstvo spolu s nimi pevnie za ich života a ich výhonky pred ich zrakom. 9 Jób 21, 9 Ich domy sú pokojné bez strachu a Božia palica nie je nad nimi. 10 Jób 21, 10 Ich býk oplodňuje a nikdy nezlyhá, krava sa im telí a nikdy nezvrhne. 11 Jób 21, 11 Svojich chlapcov voľne vypúšťajú ako ovce, ich deti tancujú. 12 Jób 21, 12 Spievajú pri bubne a citare, veselia sa pri zvuku píšťaly. 13 Jób 21, 13 Svoje dni trávia v blahobyte a v pokoji zostúpia do podsvetia. 14 Jób 21, 14 Bohu však vravia: Odstúp od nás, nechceme vedieť o Tvojich cestách! 15 Jób 21, 15 Čím je Všemohúci, aby sme Mu slúžili, a čo osoží, ak budeme na Neho naliehať? 16 Jób 21, 16 Či ich šťastie nie je v ich rukách? Rada bezbožných mi je ďaleká. 17 Jób 21, 17 Koľkokrát vyhasne svieca bezbožných a príde na nich nešťastie? Koľkokrát dáva Boh záhubu za údel vo svojom hneve, 18 Jób 21, 18 takže sú ako slama vo vetre, ako pleva, ktorú víchrica odnáša? 19 Jób 21, 19 Odkladá Boh nešťastie pre jeho synov? Nech jemu samému odplatí, aby si to uvedomil. 20 Jób 21, 20 Nech jeho vlastné oči uvidia jeho skazu a nech on pije z hnevu Všemohúceho. 21 Jób 21, 21 Lebo čo mu záleží na jeho dome, keď je už po ňom, keď počet jeho mesiacov je už odstrihnutý. 22 Jób 21, 22 Môže človek učiť múdrosti Boha, ktorý súdi aj najvyššie bytosti? 23 Jób 21, 23 Jeden umiera v plnej sile, celkom bezstarostne a v pokoji, 24 Jób 21, 24 jeho válovy sú plné mlieka, jeho kosti napájané dreňou. 25 Jób 21, 25 Druhý umiera so zatrpknutou dušou, lebo neužil blaho. 26 Jób 21, 26 Spolu budú ležať v prachu a červy ich pokryjú. 27 Jób 21, 27 Poznám ja vaše myšlienky i zámery, čo proti mne strojíte. 28 Jób 21, 28 Lebo hovoríte: Kde je dom šľachticov a kde je stan, v ktorom bývajú bezbožní? 29 Jób 21, 29 Nepýtali ste sa tých, čo precestúvajú, a nevšímali ste si ich príklady, 30 Jób 21, 30 že zlý býva ušetrený v deň nešťastia a zachránený v deň hnevu? 31 Jób 21, 31 Kto mu však do očí povie, ako sa správal, a kto mu odplatí, čo robil? 32 Jób 21, 32 Odnesú ho do hrobu a nad mohylou budú držať stráž. 33 Jób 21, 33 Sladké sú mu hrudy jamy, a za ním pôjdu všetci ľudia, a bezpočetní ho už predišli. 34 Jób 21, 34 Ako ma chcete tešiť márnosťou? Z vašich odpovedí ostáva len klam.
![](/static/default/img/arrow_right.png) | | Jób 21, 1-34 |
Verš 7
Prečo ostávajú bezbožníci nažive? Dosahujú vysoký vek, ba aj zbohatnú.
Ž 17:10 - Svoje srdce bezcitne uzavreli; ich ústa pyšne hovoria.
Ž 73:12 - Hľa, to sú bezbožní: hromadia bohatstvá, súc večne bezpeční.
Jer 12:1 - Ty si v práve, Hospodine, keď sa Ti sťažujem, a predsa chcem hovoriť s Tebou o práve: Prečo je cesta bezbožných úspešná a pokojne žijú všetci, čo sa dopúšťajú zrady?
Hab 1:16 - Preto obetuje svojej sieti, kadidlo páli svojmu čereňu, lebo z nich má svoj tučný podiel a bohatý pokrm.
Verš 14
Bohu však vravia: Odstúp od nás, nechceme vedieť o Tvojich cestách!
Jób 22:17 - tým, čo hovorili Bohu: Odstúp od nás! Čože nám môže urobiť Všemohúci?
Verš 15
Čím je Všemohúci, aby sme Mu slúžili, a čo osoží, ak budeme na Neho naliehať?
Ex 5:2 - Faraón odpovedal: Kto je Hospodin, aby som poslúchol Jeho slovo a prepustil Izrael? Hospodina nepoznám a Izrael neprepustím.
Mal 3:14 - Hovoríte: Daromné je slúžiť Bohu! Aký je zisk z toho, že zachovávame Jeho nariadenia a že chodíme v smútku pred Hospodinom mocností!?
Verš 16
Či ich šťastie nie je v ich rukách? Rada bezbožných mi je ďaleká.
Jób 22:18 - On im však naplnil domy dobrými vecami, hoci Mu bol vzdialený zámer bezbožných.
Verš 17
Koľkokrát vyhasne svieca bezbožných a príde na nich nešťastie? Koľkokrát dáva Boh záhubu za údel vo svojom hneve,
Jób 20:29 - Toto je pre bezbožníka údel od Boha, to je dedičstvo od Boha za jeho reč.
Ž 11:6 - Dážď žeravého uhlia, síry spustí na bezbožníkov; a v ich kalichu bude im údelom pálčivý vietor.
Verš 22
Môže človek učiť múdrosti Boha, ktorý súdi aj najvyššie bytosti?
Iz 40:13 - Kto usmernil Ducha Hospodinovho, kto bol Jeho poradcom, aby Ho poúčal?
Rim 11:34 - Veď kto poznal myseľ Pánovu, alebo kto Mu bol radcom?
1Kor 2:16 - lebo kto poznal myseľ Pánovu, aby Ho učil? My však myseľ Kristovu máme!
Verš 26
Spolu budú ležať v prachu a červy ich pokryjú.
Jób 17:14 - hrobovej jame poviem: Ty si môj otec! a červom: Matka a sestra moja!
Verš 30
že zlý býva ušetrený v deň nešťastia a zachránený v deň hnevu?
Prís 16:4 - Hospodin učinil všetko cieľu primerane, aj bezbožného na deň pohromy.
Job 21,3 - Jób sa stavia asi proti mienke a tvrdeniu Sofarovmu, že Boh tresce hriešnikov odňatím zemského blahobytu. Jób v nasledujúcich veršoch prináša dôkazy o svojej opačnej skúsenosti, keď pripomína, že bezbožníkom sa spravidla dobre vedie na svete (verš 7 a n.) a veľmi často oplývajú blahobytom.
Job 21,5 - "Ruku si dať na ústa" je znakom mlčanlivosti, odmlčania sa.
Job 21,16-21 - Jób zopakuje tvrdenie svojich priateľov (verš 16) a pýta sa, ako často sa stáva, že sa hriešnik dostane do nešťastia (verš 17). Na námietku, že pomsta a nešťastie stihnú aspoň potomkov hriešneho človeka, Jób odpovedá, že z takejto odvety a pomsty hriešnik po svojej smrti už ničoho necíti (verše 19–21).
Job 21,22-26 - Jób zopakuje ďalšiu námietku svojich priateľov (verš 22), na ktorú odpovedá svojím poukazom na nerovný osud mnohých ľudí na tomto svete a na ich smutný podiel v podsvetí (verše 23–26).
Job 21,27-32 - Jób odmietne aj štvrtú námietku svojich priateľov, ako by jeho nešťastie bolo možno vysvetliť a odôvodniť len jeho hriešnosťou (verš 27). Oproti tomu vyhlasuje, že skúsenosť učí, že hriešnik je od zla často uchránený a ušetrený (verš 30).