  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Jób 21, 1-34 |
1 Jób 21, 1 Jób odpovedal: 2 Jób 21, 2 „Pozorne počúvajte moje slová a nech mi je to na potechu. 3 Jób 21, 3 Ach, strpteže ma, nechajte vravieť ma, až dohovorím, potom smejte sa! 4 Jób 21, 4 Či človek je to, na koho bedákam? A roztrpčený nemám vari byť? 5 Jób 21, 5 Len hľaďte na mňa a zdúpnieť musíte, dajte si teda ruku na ústa! 6 Jób 21, 6 Keď na to myslím, hrôza ma schvacuje a moje telo triašku cíti hneď. 7 Jób 21, 7 Nuž hriešnici, prečo sú nažive, aj zostanú ver’, silou mocnejú? 8 Jób 21, 8 Ich potomci pevno stoja pred nimi, ich výhonky sú im pred zrakom. 9 Jób 21, 9 Aj domy ich sú pokojné, bez obáv a Boží prút nie je nad nimi. 10 Jób 21, 10 Ich býk je plodný, nikdy nezlyhá, teľné kravy im nikdy nezvrhnú. 11 Jób 21, 11 Sťa ovce chlapcov skákať si nechajú a ich deti tiež môžu tancovať. 12 Jób 21, 12 Vyspevujú si pri bubne, citare a pri zvuku píšťal sa radujú. 13 Jób 21, 13 Tak celkom šťastne môžu skončiť svoje dni a do podsvetia odísť spokojne, 14 Jób 21, 14 hoc vravia Bohu: »Len sa od nás odvráť preč, my tvoje cesty poznať nechceme. 15 Jób 21, 15 Čo je Všemohúci, by sme mu slúžili, čo osoží nám vrúcne vzývať ho?« 16 Jób 21, 16 Či v rukách jeho nie je šťastie ich a ciele zlých nie sú mu ďaleké? 17 Jób 21, 17 Veď koľkorázže svieca zhasne hriešnych a nešťastie tiež na nich doľahne?! A svojím hnevom koľko ráz zničí zlých, 18 Jób 21, 18 by ako slama boli vo vetre, ako plevy, čo víchor uchytil? 19 Jób 21, 19 Či jeho zlobu Boh synom necháva? Nech jeho skára, by to pocítil! 20 Jób 21, 20 Nech skazu svoju na vlastné oči uzrie a hnev nech pije Všemohúceho! 21 Jób 21, 21 Čo po smrti už na dome mu záleží, keď prervaný je počet jeho mesiacov?! 22 Jób 21, 22 Či vedomosťou možno Pána poučiť? Veď on súd koná nad nebešťanmi! 23 Jób 21, 23 No v plnom šťastí tento môže zomierať, aj celkom istý, celkom spokojný, 24 Jób 21, 24 bo jeho rebrá tukom prekypujú a jeho kosti špik je čerstvý tiež. 25 Jób 21, 25 Lež s trpkou dušou onen zas umiera a neokúsil, čo je blahobyt. 26 Jób 21, 26 Aj do prachu sa rovnako uložia a červíky ich oboch pokryjú. 27 Jób 21, 27 No dobre poznám myšlienky už vaše i plány, čo vy na mňa kujete. 28 Jób 21, 28 Vy myslíte si: Kde je dom veľmožov a kdeže je stan, kde bývali zlí? 29 Jób 21, 29 Či ste sa na to nepýtali pocestných a ich znaky ste nerozoznali, 30 Jób 21, 30 že v dňoch nešťastia je zlostník ušetrený a cez dni hrôzy že sa raduje?! 31 Jób 21, 31 Kto mu vytkne do očí jeho spôsoby a to, čo spáchal, kto mu odplatí? 32 Jób 21, 32 Keď do hrobu ho odprevadia napokon, pri náhrobku mu budú držať stráž. 33 Jób 21, 33 Sladké mu budú aj tie hrudy údolia, všetci sa za ním prúdmi pohrnú a pred ním pôjde zástup bez počtu. 34 Jób 21, 34 Nuž darmo ma vy veru potešujete, zo slov vašich klam len ostáva.“
| | | Jób 21, 1-34 |
Verš 7
Nuž hriešnici, prečo sú nažive, aj zostanú ver’, silou mocnejú?
Ž 17:10 - zatvárajú si bezcitné srdcia, ich ústa spupne hovoria.
Ž 73:12 - Hľa, to sú hriešnici: bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.
Jer 12:1 - Pravdu máš ty, Pane, keď sa súdim s tebou, jednako chcem s tebou hovoriť o práve: Prečo sa darí ceste zločincov, v pokoji si žijú všetci odbojníci?
Hab 1:16 - Za to obetuje svojej sieti, prináša kadidlo svojmu čereňu, veď ich pomocou má tučný podiel a mastný pokrm.
Verš 14
hoc vravia Bohu: »Len sa od nás odvráť preč, my tvoje cesty poznať nechceme.
Jób 22:17 - čo kričali Bohu: »Odíď od nás! Čo nám môže Všemohúci spraviť?«
Verš 15
Čo je Všemohúci, by sme mu slúžili, čo osoží nám vrúcne vzývať ho?«
Ex 5:2 - Faraón však odvetil: „Kto je Pán, aby som ho počúval a prepustil Izrael? Pána nepoznám a Izrael neprepustím!“
Mal 3:14 - Vraveli ste: »Darmo je slúžiť Pánovi. Aký osoh máme z toho, že zachovávame, čo prikázal, a že v smútku chodíme pred Pánom zástupov?
Verš 16
Či v rukách jeho nie je šťastie ich a ciele zlých nie sú mu ďaleké?
Jób 22:18 - A to on im plnil domy blahom, hoci sú mu ďaleké cesty zlých.
Verš 17
Veď koľkorázže svieca zhasne hriešnych a nešťastie tiež na nich doľahne?! A svojím hnevom koľko ráz zničí zlých,
Jób 20:29 - Taký podiel Boh bezbožnému dáva, od Pána ho (čaká) také dedičstvo.“
Ž 11:6 - Žeravé uhlie spúšťa na hriešnikov; oheň so sírou a spaľujúci víchor, to je ich údel.
Verš 22
Či vedomosťou možno Pána poučiť? Veď on súd koná nad nebešťanmi!
Iz 40:13 - Kto usmernil ducha Pánovho a ktorý poradca ho poučil?
Rim 11:34 - Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom?
1Kor 2:16 - Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie, aby ho poúčal? My však máme Kristovo zmýšľanie.
Verš 26
Aj do prachu sa rovnako uložia a červíky ich oboch pokryjú.
Jób 17:14 - Nuž: »Môj otec si« - tak som hrobu povedal a červom: »Ste mi matkou, sestrami.«
Verš 30
že v dňoch nešťastia je zlostník ušetrený a cez dni hrôzy že sa raduje?!
Prís 16:4 - Pán všetko stvoril pre svoj cieľ, aj bezbožného na deň pohromy.
Job 21,3 - Jób sa stavia asi proti mienke a tvrdeniu Sofarovmu, že Boh tresce hriešnikov odňatím zemského blahobytu. Jób v nasledujúcich veršoch prináša dôkazy o svojej opačnej skúsenosti, keď pripomína, že bezbožníkom sa spravidla dobre vedie na svete (verš 7 a n.) a veľmi často oplývajú blahobytom.
Job 21,5 - "Ruku si dať na ústa" je znakom mlčanlivosti, odmlčania sa.
Job 21,16-21 - Jób zopakuje tvrdenie svojich priateľov (verš 16) a pýta sa, ako často sa stáva, že sa hriešnik dostane do nešťastia (verš 17). Na námietku, že pomsta a nešťastie stihnú aspoň potomkov hriešneho človeka, Jób odpovedá, že z takejto odvety a pomsty hriešnik po svojej smrti už ničoho necíti (verše 19–21).
Job 21,22-26 - Jób zopakuje ďalšiu námietku svojich priateľov (verš 22), na ktorú odpovedá svojím poukazom na nerovný osud mnohých ľudí na tomto svete a na ich smutný podiel v podsvetí (verše 23–26).
Job 21,27-32 - Jób odmietne aj štvrtú námietku svojich priateľov, ako by jeho nešťastie bolo možno vysvetliť a odôvodniť len jeho hriešnosťou (verš 27). Oproti tomu vyhlasuje, že skúsenosť učí, že hriešnik je od zla často uchránený a ušetrený (verš 30).
