Kniha Jób

1 (VUL) Factum est autem, cum quadam die venissent filii Dei, ut starent coram Domino, venit quoque Satan inter eos, ut staret in conspectu eius.
1 (KAT) Tu v ktorýsi deň zasa prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan a postavil sa pred Pána.

2 (VUL) Dixit Dominus ad Satan: “ Unde venis? ”. Qui respondens ait: “ Circuivi terram et perambulavi eam ”.
2 (KAT) A Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal Pánovi: „Chodil som krížom-krážom po zemi.“

3 (VUL) Et dixit Dominus ad Satan: “ Numquid considerasti servum meum Iob, quod non sit ei similis in terra, vir simplex et rectus ac timens Deum et recedens a malo et adhuc retinens innocentiam? Tu autem commovisti me adversus eum, ut affligerem eum frustra ”.
3 (KAT) Pán povedal satanovi: „A všimol si si môjho služobníka Jóba, že mu niet rovného na zemi? Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého. Podnes si zachoval svoju dokonalosť, a ty si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny trápil!“

4 (VUL) Cui respondens Satan ait: “ Pellem pro pelle et cuncta, quae habet, homo dabit pro anima sua.
4 (KAT) Satan odpovedal Pánovi: „Kožu za kožu! Všetko, čo človek má, dá za svoj život!

5 (VUL) Alioquin mitte manum tuam et tange os eius et carnem; et tunc videbis, si in faciem benedicet tibi ”.
5 (KAT) Ale vztiahni ruku a zasiahni jeho kosti a telo, či ti nebude kliať do očí!“

6 (VUL) Dixit ergo Dominus ad Satan: “ Ecce, in manu tua est; verumtamen animam illius serva ”.
6 (KAT) Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v tvojich rukách, len jeho život ušetri!“

7 (VUL) Egressus igitur Satan a facie Domini, percussit Iob ulcere pessimo a planta pedis usque ad verticem eius.
7 (KAT) Satan sa vzdialil spred Pánovej tváre a ranil Jóba ukrutným vredom od päty nôh až po temeno hlavy.

8 (VUL) Qui testa saniem radebat, sedens in sterquilinio.
8 (KAT) Takže Jób si vzal črepinu, aby sa mal čím oškrabovať, a utiahol sa na smetisko.

9 (VUL) Dixit autem illi uxor sua: “ Adhuctu permanes in simplicitate tua? Benedic Deo et morere ”.
9 (KAT) Jeho žena mu povedala: „Ešte sa držíš svojej dokonalosti?! Prekľaj Pána a zhyň!“

10 (VUL) Qui ait ad illam: “ Quasi una de stultis mulieribus locuta es! Si bona suscepimus de manu Dei, mala quare non suscipiamus? ”. In omnibus his non peccavit Iob labiis suis.
10 (KAT) On jej však povedal: „Hovoríš, ako len hlúpe ženy hovoria. Azda máme len dobré brať od Pána, a zlé prijať by sme nemali?“ V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami.

11 (VUL) Igitur, audientes tres amici Iob omne malum, quod accidisset ei, venerunt singuli de loco suo, Eliphaz Themanites et Baldad Suhites et Sophar Naamathites. Condixerant enim, ut pariter venientes visitarent eum et consolarentur.
11 (KAT) Keď traja Jóbovi priatelia počuli o všetkom nešťastí, ktoré ho postihlo, prišli každý zo svojho kraja: Elifaz z Temanu, Bildad zo Šuachu a Sofar z Naamatu. Uzhovorili sa, že mu pôjdu prejaviť sústrasť a potešiť ho.

12 (VUL) Cumque elevassent procul oculos suos, non cognoverunt eum et exclamantes ploraverunt; scissisque vestibus, sparserunt pulverem super caput suum in caelum.
12 (KAT) Už zďaleka ho videli, ale nepoznali ho. I zaplakali hlasno, roztrhli si odev a zvysoka si trúsili prach na hlavy.

13 (VUL) Et sederunt cum eo in terra septem diebus et septem noctibus, et nemo loquebatur ei verbum; videbant enim dolorem esse vehementem.
13 (KAT) Sadli si k nemu na zem, ale sedem dní a sedem nocí mu nik nepovedal ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je nesmierna.