| Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(VUL - Latinský - Nova Vulgata) | Jób 2, 1-13 |
1 Jób 2, 1 Factum est autem, cum quadam die venissent filii Dei, ut starent coram Domino, venit quoque Satan inter eos, ut staret in conspectu eius. 2 Jób 2, 2 Dixit Dominus ad Satan: “ Unde venis? ”. Qui respondens ait: “ Circuivi terram et perambulavi eam ”. 3 Jób 2, 3 Et dixit Dominus ad Satan: “ Numquid considerasti servum meum Iob, quod non sit ei similis in terra, vir simplex et rectus ac timens Deum et recedens a malo et adhuc retinens innocentiam? Tu autem commovisti me adversus eum, ut affligerem eum frustra ”. 4 Jób 2, 4 Cui respondens Satan ait: “ Pellem pro pelle et cuncta, quae habet, homo dabit pro anima sua. 5 Jób 2, 5 Alioquin mitte manum tuam et tange os eius et carnem; et tunc videbis, si in faciem benedicet tibi ”. 6 Jób 2, 6 Dixit ergo Dominus ad Satan: “ Ecce, in manu tua est; verumtamen animam illius serva ”. 7 Jób 2, 7 Egressus igitur Satan a facie Domini, percussit Iob ulcere pessimo a planta pedis usque ad verticem eius. 8 Jób 2, 8 Qui testa saniem radebat, sedens in sterquilinio. 9 Jób 2, 9 Dixit autem illi uxor sua: “ Adhuctu permanes in simplicitate tua? Benedic Deo et morere ”. 10 Jób 2, 10 Qui ait ad illam: “ Quasi una de stultis mulieribus locuta es! Si bona suscepimus de manu Dei, mala quare non suscipiamus? ”. In omnibus his non peccavit Iob labiis suis. 11 Jób 2, 11 Igitur, audientes tres amici Iob omne malum, quod accidisset ei, venerunt singuli de loco suo, Eliphaz Themanites et Baldad Suhites et Sophar Naamathites. Condixerant enim, ut pariter venientes visitarent eum et consolarentur. 12 Jób 2, 12 Cumque elevassent procul oculos suos, non cognoverunt eum et exclamantes ploraverunt; scissisque vestibus, sparserunt pulverem super caput suum in caelum. 13 Jób 2, 13 Et sederunt cum eo in terra septem diebus et septem noctibus, et nemo loquebatur ei verbum; videbant enim dolorem esse vehementem.
| | Jób 2, 1-13 |
Job 2,4 - "Kožu za kožu!" je najskôr príslovie, ktorým sa vyjadruje istá skúsenosť zo života pastierov a roľníkov. Jeho význam je asi takýto: Každý zamieňa nejakú vec len za vec rovnakej hodnoty. Najväčšou hodnotou na svete je pre človeka zdravie a život. Aby si teda človek udržal zdravie a uchránil život, hotový je všetko obetovať. Jób by sa uspokojil už aj s tým, že stratil majetok a deti, len keď mu ešte zostáva zdravie a život.
Job 2,7 - Jóbova choroba je malomocenstvo, tzv. elephantiasis, pri ktorej chorobe koža na tele spuchla, hnisala a postupne odumierali od hniloby aj údy.
Job 2,8 - Pri vchode do osady býval kopec nahromadený z rozličných smetí a odpadkov. Jób pre svoje malomocenstvo nemal bývať v blízkosti svojej rodiny. Preto sa utiahol na "smetisko". To bolo miesto určené pre chudobných (Ž 113,7) a z ľudskej spoločnosti vylúčených osôb (Iz 47,1; Jon 3,6).
Job 2,11 - Teman hľadajú niektorí v dnešnom meste Tejma. Iní zasa s istou pravdepodobnosťou myslia na dnešné miesto Tavane v Edomsku (Gn 36,15; Jer 49,7.20 a i.). Mudrci z Temanu vynikali slávou (Jer 49,7; Bar 3,22). Šuach hľadajú v severozápadnej Arábii (Gn 25,1 n.). Aj miesto Naama ležalo v blízkosti uvedených dvoch osád (Temanu a Šuachu). Sotva je to dnešné mesto Maon. Možné je aj to, že mená Šuach a Naama neznačia miesta, ale skôr niektoré arabské čeľade.
Job 2,12 - Ako natrhnutie odevu (porov. 1,20), tak aj posypanie hlavy prachom alebo popolom bolo znakom veľkého zármutku a žiaľu (porov. 1 Sam 4,12; Ez 27,30 a i.).
Job 2,13 - Smútok nad odumretím človeka trval pravidelne sedem dní (Gn 50,10; 1 Sam 31,13). Bez slova sedieť pri smútiacom a nešťastím postihnutom priateľovi bolo prejavom sústrasti a žiaľu nad ním (2 Sam 13,31; Ez 26,16).