Job 2,4 - "Kožu za kožu!" je najskôr príslovie, ktorým sa vyjadruje istá skúsenosť zo života pastierov a roľníkov. Jeho význam je asi takýto: Každý zamieňa nejakú vec len za vec rovnakej hodnoty. Najväčšou hodnotou na svete je pre človeka zdravie a život. Aby si teda človek udržal zdravie a uchránil život, hotový je všetko obetovať. Jób by sa uspokojil už aj s tým, že stratil majetok a deti, len keď mu ešte zostáva zdravie a život.
Job 2,7 - Jóbova choroba je malomocenstvo, tzv. elephantiasis, pri ktorej chorobe koža na tele spuchla, hnisala a postupne odumierali od hniloby aj údy.
Job 2,8 - Pri vchode do osady býval kopec nahromadený z rozličných smetí a odpadkov. Jób pre svoje malomocenstvo nemal bývať v blízkosti svojej rodiny. Preto sa utiahol na "smetisko". To bolo miesto určené pre chudobných (Ž 113,7) a z ľudskej spoločnosti vylúčených osôb (Iz 47,1; Jon 3,6).
Job 2,11 - Teman hľadajú niektorí v dnešnom meste Tejma. Iní zasa s istou pravdepodobnosťou myslia na dnešné miesto Tavane v Edomsku (Gn 36,15; Jer 49,7.20 a i.). Mudrci z Temanu vynikali slávou (Jer 49,7; Bar 3,22). Šuach hľadajú v severozápadnej Arábii (Gn 25,1 n.). Aj miesto Naama ležalo v blízkosti uvedených dvoch osád (Temanu a Šuachu). Sotva je to dnešné mesto Maon. Možné je aj to, že mená Šuach a Naama neznačia miesta, ale skôr niektoré arabské čeľade.
Job 2,12 - Ako natrhnutie odevu (porov. 1,20), tak aj posypanie hlavy prachom alebo popolom bolo znakom veľkého zármutku a žiaľu (porov. 1 Sam 4,12; Ez 27,30 a i.).
Job 2,13 - Smútok nad odumretím človeka trval pravidelne sedem dní (Gn 50,10; 1 Sam 31,13). Bez slova sedieť pri smútiacom a nešťastím postihnutom priateľovi bolo prejavom sústrasti a žiaľu nad ním (2 Sam 13,31; Ez 26,16).
