Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Jób 19, 1-29

1 (ROH) Na to zase odpovedal Job a riekol:
1 (B21) Job na to řekl:

2 (ROH) Dokedy budete trápiť moju dušu a dokedy ma budete drtiť rečami?
2 (B21) "Jak dlouho budete mou duši trápit a svými řečmi mě ubíjet?

3 (ROH) Toto ste ma už desaťkrát zhanili. Či sa nehanbíte, že ma tak mučíte?
3 (B21) Hanobíte mě už aspoň po desáté - nestydíte se mě urážet?

4 (ROH) Ale nech je tak, že som naozaj zblúdil; môj blud zostane pri mne.
4 (B21) Pokud jsem opravdu v něčem pochybil, do mé chyby vám není nic.

5 (ROH) Jestli sa skutočne honosíte proti mne a karháte na mne moju potupu,
5 (B21) Pokud se chcete povyšovat nade mne a moji potupu proti mně obracet,

6 (ROH) vtedy vedzte, že ma Bôh sprevrátil a obňal ma svojou sieťou.
6 (B21) pak vězte, že Bůh mi ublížil - to on na mě hodil svoji síť!

7 (ROH) Hľa, jestli kričím pre násilie, neodpovedá sa mi; volám o pomoc, neni súdu.
7 (B21) Hle, volám: ‚Násilí!' a nikdo se neozve; křičím o pomoc, a právo nikde.

8 (ROH) Ohradil moju stezku tak, že neprejdem, a na moje chodníky položil tmu.
8 (B21) Cestu mi zazdil - neprojdu, na mé stezky vrhl temnotu.

9 (ROH) Svliekol so mňa moju slávu a ta preč odstránil korunu mojej hlavy.
9 (B21) Mou čest ze mne strhl jako plášť a korunu mi z hlavy sňal.

10 (ROH) Rozboril ma na všetkých stranách, a idem ta, a vyvrátil ako strom moju nádej.
10 (B21) Boří mě ze všech stran, dokud nezajdu, mou naději vyvrací jako strom z kořenů.

11 (ROH) K tomu zapálil proti mne svoj hnev a považuje ma sebe tak ako svojich protivníkov.
11 (B21) Svým hněvem srší proti mně v domnění, že jsem jeho nepřítel.

12 (ROH) Razom prišly jeho čaty, vysypali proti mne svoju cestu a táboria vôkol môjho stánu.
12 (B21) V jednom šiku útočí jeho armáda, proti mně vrší dobývací val, můj stan obléhají kolem dokola.

13 (ROH) Mojich bratov vzdialil odo mňa, a moji známi sa mi cele odcudzili.
13 (B21) Mým vlastním bratrům mě odcizil, moji známí se ke mně neznají.

14 (ROH) Moji príbuzní vystali a moji známi zabudli na mňa.
14 (B21) Příbuzní i přátelé mě nechali, zapomněli na mě

15 (ROH) Moji spoludomáci a moje dievky ma považujú za cudzieho; stal som sa cudzozemcom v ich očiach.
15 (B21) i hosté mí. I mé služebnice mě mají za cizince, dívají se na mě jako na vetřelce.

16 (ROH) Volám na svojho sluhu, ale neodpovedá, i keď ho pekne prosím svojimi ústy.
16 (B21) Když zavolám sluhu, vůbec se neozve, jakkoli úpěnlivě prosím jej.

17 (ROH) Môj dych je cudzí mojej žene a cudzia moja pokorná prosba synom môjho lona.
17 (B21) Můj dech je odporný i mé manželce, hnusím se své vlastní rodině.

18 (ROH) Ešte i decká mnou pohŕdajú; i keď chcem vstať, hovoria proti mne.
18 (B21) Pohrdají mnou i mládenci - jen co se objevím, nadávají mi.

19 (ROH) Zošklivili si ma všetci mužovia mojej rady, a tí, ktorých milujem, obrátili sa proti mne.
19 (B21) Spřízněným duším jsem odporný, moji milovaní mě zavrhli.

20 (ROH) Moja kosť lipí na mojej koži a na mojom mäse, a unikol som iba s kožou svojich zubov.
20 (B21) Nejsem nic než kost a kůže, zbyly mi jen holé dásně.

21 (ROH) Zľutujte sa nado mnou, zľutujte sa nado mnou vy, moji priatelia, lebo ruka Božia sa ma dotkla.
21 (B21) Smilujte, smilujte se, vy mí přátelé, vždyť Boží ruka bije mě!

22 (ROH) Prečo ma prenasledujete jako silný Bôh a nenasýtite sa už môjho mäsa?
22 (B21) Musíte s Bohem na mě pořádat ten hon, nemáte ještě mého masa dost?

23 (ROH) Oj, aby boly spísané moje reči! Oj, aby boly zaznačené do knihy!
23 (B21) Kéž by má slova byla sepsána, kéž by jak nápis byla vyryta

24 (ROH) Železným rydlom a olovom; aby boly na večnosť vytesané do skaly!
24 (B21) olovem a rydlem železným, kéž by je navždy vytesali do skály!

25 (ROH) Ale ja viem, že môj vykupiteľ žije a posledný sa postaví nad prachom.
25 (B21) Můj Vykupitel žije, to jedno vím, a že nakonec se nad prachem postaví.

26 (ROH) A keď raz toto všetko rozborí moju kožu, potom zo svojho tela uvidím Boha,
26 (B21) I kdyby ze mě kůži sedřeli, já ve svém těle Boha uvidím.

27 (ROH) ktorého ja uvidím sebe, a moje oči budú vidieť a nie cudzí. Moje ľadviny hynú v mojej vnútornosti.
27 (B21) Já ho uvidím vlastníma očima, ne někdo cizí, ale já - srdce mi touhou umírá!

28 (ROH) Istotne by ste mali povedať: Načo ho máme prenasledovať? Keď sa koreň dobrej veci nachodí vo mne.
28 (B21) Jenže vy říkáte: ‚Jak ho přistihnem? Příčina věci je přece v něm.'

29 (ROH) Bojte sa meča, lebo pomsta za neprávosti je meč. Aby ste vedeli, že bude súd!
29 (B21) Vy sami ale meče bojte se, vždyť mečem trestá hněv, a tak soud sami poznáte."

Verš 19

Zošklivili si ma všetci mužovia mojej rady, a tí, ktorých milujem, obrátili sa proti mne.

Ž 41:9 - Hovoria, zkaza vraj prišla na neho, a keď už raz leží, viacej nevstane.

Ž 55:13 - Lebo ma nepotupuje nejaký nepriateľ, lebo to by som zniesol, ani sa nepozdvihol proti mne niektorý môj nenávistník, lebo by som sa bol skryl pred ním,

Verš 18

Ešte i decká mnou pohŕdajú; i keď chcem vstať, hovoria proti mne.

Jób 30:1 - A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda.

Verš 11

K tomu zapálil proti mne svoj hnev a považuje ma sebe tak ako svojich protivníkov.

Jób 13:24 - Prečo skrývaš svoju tvár a prečo ma považuješ za svojho nepriateľa?

Jób 16:9 - Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči.

Jób 33:10 - Hľa, vynašiel proti mne príčiny k nepriateľstvu; považuje ma sebe za nepriateľa.

Nár 2:5 - Hé. Pán sa stal podobným nepriateľovi; pohltil Izraela; pohltil všetky jeho paláce; zkazil jeho ohrady a rozmnožil v dcére Júdovej smútok a žiaľ.

Verš 20

Moja kosť lipí na mojej koži a na mojom mäse, a unikol som iba s kožou svojich zubov.

Jób 30:30 - Moja koža sčernela a lúpe sa so mňa, a moja kosť horí od horúčosti.

Ž 102:5 - Moje srdce je zbité jako bylina a schne, lebo som zabudol jesť svoj chlieb.

Nár 4:8 - Chet. Ale teraz je ich tvárnosť temnejšia ako sadze; nepoznajú ich na uliciach; ich koža prischla na ich kosť; uschla jako drevo.

Verš 13

Mojich bratov vzdialil odo mňa, a moji známi sa mi cele odcudzili.

Ž 31:11 - Lebo môj život hynie v žalosti, a moje roky unikajú vo vzdychaní; moja sila klesá pre moju neprávosť, a moje kosti práhnu.

Ž 38:11 - Moje srdce trepoce; moja sila ma opustila; už ani len svetla mojich očí nie je u mňa!

Ž 69:8 - Lebo pre teba nesiem pohanenie, pre teba pokryl stud moju tvár.

Ž 88:8 - Tvoja prchlivosť doľahla na mňa, a všetky tvoje vlny sa lámu na mne. Ztrápil si ma. Sélah.

Job 19,9 - Boh postrhúval ozdobné rúcho z Jóba, t. j. odňal mu všetku vážnosť a bohatstvo, ktorými predtým oplýval.

Job 19,12 - "Tlupy, čo postupujú združené", sú všetci nepriatelia Jóbovi. K nim patria aj jeho bezohľadní priatelia.

Job 19,13 - "Bratia" sú Jóbovi súkmeňovci a iní bližší pokrvní. Slovo "brat" malo v tých krajoch široký význam: Okrem pokrvných naznačovalo vôbec všetkých ľudí, ktorí sú dušou niekomu blízki.

Job 19,20 - Jób vychudol na kožu a kosť. Pery bez mäsa mu pokrývajú zuby.

Job 19,24 - Nápisy na skalných stenách chránili proti vplyvom poveternosti tak, že vryté priehlbiny písmen vyplnili olovom.

Job 19,27 - Osnova sa nám spoľahlivo nezachovala; preto je pochopiteľné, že aj preklady sú dosť odchylné. Zmysel miesta treba porovnať s obsahom celej knihy. Kniha o Jóbovi nikde neučí výslovné presvedčenie o budúcom zmŕtvychvstaní tela, ako sa o tom mnohí, najmä vedení textom Vulgáty nazdávali. Zmysel miesta je asi tento: Keď večne živý Boh vystúpi raz ako Jóbov obhajca, pomôže mu k jeho právu. Lebo Boh dokáže jeho nevinu a zbaví ho aj utrpenia. Jób bude hľadieť na Boha vo svojom tele, ale ešte v tomto živote.