Kniha Jób

1 (VUL) Respondens autem Iob dixit:
1 (ROH) Na to zase odpovedal Job a riekol:

2 (VUL) “ Usquequo affligitis ani mam meam et atteritis me sermonibus?
2 (ROH) Dokedy budete trápiť moju dušu a dokedy ma budete drtiť rečami?

3 (VUL) En decies obiurgatis me et non erubescitis opprimentes me.
3 (ROH) Toto ste ma už desaťkrát zhanili. Či sa nehanbíte, že ma tak mučíte?

4 (VUL) Nempe, etsi erravi, mecum erit error meus.
4 (ROH) Ale nech je tak, že som naozaj zblúdil; môj blud zostane pri mne.

5 (VUL) Si vos contra me erigimini et arguitis me opprobriis meis,
5 (ROH) Jestli sa skutočne honosíte proti mne a karháte na mne moju potupu,

6 (VUL) saltem nunc intellegite quia Deus non aequo iudicio afflixerit me et rete suo me cinxerit.
6 (ROH) vtedy vedzte, že ma Bôh sprevrátil a obňal ma svojou sieťou.

7 (VUL) Etsi clamo: Vim patior!, non exaudior; si vociferor, non est qui iudicet.
7 (ROH) Hľa, jestli kričím pre násilie, neodpovedá sa mi; volám o pomoc, neni súdu.

8 (VUL) Semitam meam circumsaepsit, et transire non possum; et in calle meo tenebras posuit.
8 (ROH) Ohradil moju stezku tak, že neprejdem, a na moje chodníky položil tmu.

9 (VUL) Spoliavit me gloria mea et abstulit coronam de capite meo.
9 (ROH) Svliekol so mňa moju slávu a ta preč odstránil korunu mojej hlavy.

10 (VUL) Destruxit me undique, et pereo, et evellit quasi arborem spem meam.
10 (ROH) Rozboril ma na všetkých stranách, a idem ta, a vyvrátil ako strom moju nádej.

11 (VUL) Iratus est contra me furor eius, et sic me habuit quasi hostem suum.
11 (ROH) K tomu zapálil proti mne svoj hnev a považuje ma sebe tak ako svojich protivníkov.

12 (VUL) Simul venerunt turmae eius et fecerunt sibi viam adversus me et obsederunt in gyro tabernaculum meum.
12 (ROH) Razom prišly jeho čaty, vysypali proti mne svoju cestu a táboria vôkol môjho stánu.

13 (VUL) Fratres meos longe fecit a me, et noti mei quasi alieni recesserunt a me.
13 (ROH) Mojich bratov vzdialil odo mňa, a moji známi sa mi cele odcudzili.

14 (VUL) Dereliquerunt me propinqui mei, et, qui me noverant, obliti sunt mei.
14 (ROH) Moji príbuzní vystali a moji známi zabudli na mňa.

15 (VUL) Inquilini domus meae et ancillae meae sicut alienum habuerunt me, et quasi peregrinus fui in oculis eorum.
15 (ROH) Moji spoludomáci a moje dievky ma považujú za cudzieho; stal som sa cudzozemcom v ich očiach.

16 (VUL) Servum meum vocavi, et non respondit; ore proprio deprecabar illum.
16 (ROH) Volám na svojho sluhu, ale neodpovedá, i keď ho pekne prosím svojimi ústy.

17 (VUL) Halitum meum exhorruit uxor mea, et fetui filiis uteri mei.
17 (ROH) Môj dych je cudzí mojej žene a cudzia moja pokorná prosba synom môjho lona.

18 (VUL) Vel infantes despiciebant me et, cum surgerem, detrahebant mihi.
18 (ROH) Ešte i decká mnou pohŕdajú; i keď chcem vstať, hovoria proti mne.

19 (VUL) Abominati sunt me quondam consiliarii mei; et, quem maxime diligebam, aversatus est me.
19 (ROH) Zošklivili si ma všetci mužovia mojej rady, a tí, ktorých milujem, obrátili sa proti mne.

20 (VUL) Pelli meae, consumptis carnibus, adhaesit os meum, et evanuit cutis mea circa dentes meos.
20 (ROH) Moja kosť lipí na mojej koži a na mojom mäse, a unikol som iba s kožou svojich zubov.

21 (VUL) Miseremini mei, miseremini mei, saltem vos, amici mei, quia manus Domini tetigit me.
21 (ROH) Zľutujte sa nado mnou, zľutujte sa nado mnou vy, moji priatelia, lebo ruka Božia sa ma dotkla.

22 (VUL) Quare persequimini me sicut Deus et carnibus meis non saturamini?
22 (ROH) Prečo ma prenasledujete jako silný Bôh a nenasýtite sa už môjho mäsa?

23 (VUL) Quis mihi tribuat, ut scribantur sermones mei? Quis mihi det, ut exarentur in libro
23 (ROH) Oj, aby boly spísané moje reči! Oj, aby boly zaznačené do knihy!

24 (VUL) stilo ferreo et plumbeo, in aeternum sculpantur in silice?
24 (ROH) Železným rydlom a olovom; aby boly na večnosť vytesané do skaly!

25 (VUL) Scio enim quod redemptor meus vivit et in novissimo super pulvere stabit;
25 (ROH) Ale ja viem, že môj vykupiteľ žije a posledný sa postaví nad prachom.

26 (VUL) et post pellem meam hanc, quam abstraxerunt, et de carne mea videbo Deum.
26 (ROH) A keď raz toto všetko rozborí moju kožu, potom zo svojho tela uvidím Boha,

27 (VUL) Quem visurus sum ego ipse, et oculi mei conspecturi sunt, et non alienum. Consumpti sunt renes mei in sinu meo.
27 (ROH) ktorého ja uvidím sebe, a moje oči budú vidieť a nie cudzí. Moje ľadviny hynú v mojej vnútornosti.

28 (VUL) Si ergo nunc dicitis: “Quomodo persequemur eum et radicem verbi inveniemus contra eum?”,
28 (ROH) Istotne by ste mali povedať: Načo ho máme prenasledovať? Keď sa koreň dobrej veci nachodí vo mne.

29 (VUL) timete a facie gladii, quoniam ultor iniquitatum gladius est; et scitote esse iudicium ”.
29 (ROH) Bojte sa meča, lebo pomsta za neprávosti je meč. Aby ste vedeli, že bude súd!