Kniha Jób

1 (VUL) Respondens autem Iob dixit:
1 (KAT) Jób odpovedal:

2 (VUL) “ Usquequo affligitis ani mam meam et atteritis me sermonibus?
2 (KAT) „Ach, dokiaľ chcete moju dušu sužovať a rečami ma mliaždiť naskrze?

3 (VUL) En decies obiurgatis me et non erubescitis opprimentes me.
3 (KAT) Už desiaty raz tupíte ma; tak utláčať ma nehanbíte sa?

4 (VUL) Nempe, etsi erravi, mecum erit error meus.
4 (KAT) Že pochybil som, hoc by to aj pravda bola, tak moja vina na mne zostane.

5 (VUL) Si vos contra me erigimini et arguitis me opprobriis meis,
5 (KAT) Ak chcete sa vypínať nado mňa a moju hanbu mi vytýkať,

6 (VUL) saltem nunc intellegite quia Deus non aequo iudicio afflixerit me et rete suo me cinxerit.
6 (KAT) tak teda vedzte, že Boh vskutku ukrivdil mi a svoje siete na mňa zahodil.

7 (VUL) Etsi clamo: Vim patior!, non exaudior; si vociferor, non est qui iudicet.
7 (KAT) Ak volám: »Krivda!«, nik sa mi neozve. Nuž márne kričím, nieto práva už.

8 (VUL) Semitam meam circumsaepsit, et transire non possum; et in calle meo tenebras posuit.
8 (KAT) Mne cestu zastal, by som ďalej nemohol, a chodníky mi tmami zavalil.

9 (VUL) Spoliavit me gloria mea et abstulit coronam de capite meo.
9 (KAT) On postrhúval zo mňa moju slávu a z hlavy mi sňal veniec ozdobný.

10 (VUL) Destruxit me undique, et pereo, et evellit quasi arborem spem meam.
10 (KAT) Borí ma zo všetkých strán, musím zahynúť, moju nádej jak strom vyvracia.

11 (VUL) Iratus est contra me furor eius, et sic me habuit quasi hostem suum.
11 (KAT) Ba ešte roznecuje svoj hnev proti mne a má ma veru za nepriateľa.

12 (VUL) Simul venerunt turmae eius et fecerunt sibi viam adversus me et obsederunt in gyro tabernaculum meum.
12 (KAT) Už jeho tlupy postupujú združené a nasýpajú hrádzu proti mne i tábor robia vôkol môjho stanu.

13 (VUL) Fratres meos longe fecit a me, et noti mei quasi alieni recesserunt a me.
13 (KAT) On mojich bratov odohnal odo mňa, a známi sa mi celkom odcudzili.

14 (VUL) Dereliquerunt me propinqui mei, et, qui me noverant, obliti sunt mei.
14 (KAT) Opustila ma rodina i priatelia a zabudli ma hostia

15 (VUL) Inquilini domus meae et ancillae meae sicut alienum habuerunt me, et quasi peregrinus fui in oculis eorum.
15 (KAT) aj domáci. Ba vlastné slúžky za cudzieho majú ma a v očiach ich som iba prišelcom.

16 (VUL) Servum meum vocavi, et non respondit; ore proprio deprecabar illum.
16 (KAT) Ak volám sluhu, odpoveď mi nedá, aj keď ho prosím vlastnými perami.

17 (VUL) Halitum meum exhorruit uxor mea, et fetui filiis uteri mei.
17 (KAT) Veď môj dych sa oškliví vlastnej manželke a zo svojich útrob deťom zapácham.

18 (VUL) Vel infantes despiciebant me et, cum surgerem, detrahebant mihi.
18 (KAT) Ešte aj chlapčiská mnou pohŕdajú a len čo sa zdvihnem, nadávajú mi.

19 (VUL) Abominati sunt me quondam consiliarii mei; et, quem maxime diligebam, aversatus est me.
19 (KAT) Všetci moji dôverníci sa ma hrozia a proti mne sú tí, ktorých som mal rád.

20 (VUL) Pelli meae, consumptis carnibus, adhaesit os meum, et evanuit cutis mea circa dentes meos.
20 (KAT) Mne koža, telo už len visí na hnátoch a unikol som iba s kožou vôkol svojich zubov.

21 (VUL) Miseremini mei, miseremini mei, saltem vos, amici mei, quia manus Domini tetigit me.
21 (KAT) Ach, zmilujte sa, priatelia, už nado mnou, dotkla sa ma Pánova pravica.

22 (VUL) Quare persequimini me sicut Deus et carnibus meis non saturamini?
22 (KAT) Prečo ma prenasledujete ako Boh a nemôžete sa môjho mäsa nasýtiť?

23 (VUL) Quis mihi tribuat, ut scribantur sermones mei? Quis mihi det, ut exarentur in libro
23 (KAT) Bár by moje slová napísané boli, vryté do dosky spiežovej,

24 (VUL) stilo ferreo et plumbeo, in aeternum sculpantur in silice?
24 (KAT) bár by ich rydlom železným a olovom navždy vrýpali do skaly!

25 (VUL) Scio enim quod redemptor meus vivit et in novissimo super pulvere stabit;
25 (KAT) Som presvedčený, že môj Obranca žije a posledný sa zdvihne zo zeme.

26 (VUL) et post pellem meam hanc, quam abstraxerunt, et de carne mea videbo Deum.
26 (KAT) Tu v koži vlastnej postavím sa vzpriamený a zo svojho tela Boha uvidím.

27 (VUL) Quem visurus sum ego ipse, et oculi mei conspecturi sunt, et non alienum. Consumpti sunt renes mei in sinu meo.
27 (KAT) Vtedy ho ja, veru, ja sám uvidím. Moje oči ho uzrú, a nie iný. Mne srdce vnútri túžbou zmiera…

28 (VUL) Si ergo nunc dicitis: “Quomodo persequemur eum et radicem verbi inveniemus contra eum?”,
28 (KAT) Ak hovoríte: »Ako ho budeme stíhať, akú zádrapku na ňom nájdeme?«,

29 (VUL) timete a facie gladii, quoniam ultor iniquitatum gladius est; et scitote esse iudicium ”.
29 (KAT) tak traste sa pred ostrím meča, bo proti vinám vzplanie jeho hnev; že jesto Sudca, potom uznáte.“