Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 19, 1-29

1 Jób odpovedal: 2 „Ach, dokiaľ chcete moju dušu sužovať a rečami ma mliaždiť naskrze? 3 Už desiaty raz tupíte ma; tak utláčať ma nehanbíte sa? 4 Že pochybil som, hoc by to aj pravda bola, tak moja vina na mne zostane. 5 Ak chcete sa vypínať nado mňa a moju hanbu mi vytýkať, 6 tak teda vedzte, že Boh vskutku ukrivdil mi a svoje siete na mňa zahodil. 7 Ak volám: »Krivda!«, nik sa mi neozve. Nuž márne kričím, nieto práva už. 8 Mne cestu zastal, by som ďalej nemohol, a chodníky mi tmami zavalil. 9 On postrhúval zo mňa moju slávu a z hlavy mi sňal veniec ozdobný. 10 Borí ma zo všetkých strán, musím zahynúť, moju nádej jak strom vyvracia. 11 Ba ešte roznecuje svoj hnev proti mne a má ma veru za nepriateľa. 12 Už jeho tlupy postupujú združené a nasýpajú hrádzu proti mne i tábor robia vôkol môjho stanu. 13 On mojich bratov odohnal odo mňa, a známi sa mi celkom odcudzili. 14 Opustila ma rodina i priatelia a zabudli ma hostia 15 aj domáci. Ba vlastné slúžky za cudzieho majú ma a v očiach ich som iba prišelcom. 16 Ak volám sluhu, odpoveď mi nedá, aj keď ho prosím vlastnými perami. 17 Veď môj dych sa oškliví vlastnej manželke a zo svojich útrob deťom zapácham. 18 Ešte aj chlapčiská mnou pohŕdajú a len čo sa zdvihnem, nadávajú mi. 19 Všetci moji dôverníci sa ma hrozia a proti mne sú tí, ktorých som mal rád. 20 Mne koža, telo už len visí na hnátoch a unikol som iba s kožou vôkol svojich zubov. 21 Ach, zmilujte sa, priatelia, už nado mnou, dotkla sa ma Pánova pravica. 22 Prečo ma prenasledujete ako Boh a nemôžete sa môjho mäsa nasýtiť? 23 Bár by moje slová napísané boli, vryté do dosky spiežovej, 24 bár by ich rydlom železným a olovom navždy vrýpali do skaly! 25 Som presvedčený, že môj Obranca žije a posledný sa zdvihne zo zeme. 26 Tu v koži vlastnej postavím sa vzpriamený a zo svojho tela Boha uvidím. 27 Vtedy ho ja, veru, ja sám uvidím. Moje oči ho uzrú, a nie iný. Mne srdce vnútri túžbou zmiera… 28 Ak hovoríte: »Ako ho budeme stíhať, akú zádrapku na ňom nájdeme?«, 29 tak traste sa pred ostrím meča, bo proti vinám vzplanie jeho hnev; že jesto Sudca, potom uznáte.“

Verš 19

Všetci moji dôverníci sa ma hrozia a proti mne sú tí, ktorých som mal rád.

Ž 41:9 - „Už ho prikvačila zlá choroba; a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.“

Ž 55:13 - Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl.

Verš 18

Ešte aj chlapčiská mnou pohŕdajú a len čo sa zdvihnem, nadávajú mi.

Jób 30:1 - Lež teraz (všetci) posmievajú sa mi len, aj čo sú vekom mladší odo mňa; tí, ktorých otcov nedržal som za hodných ani stáda svojho psom ich prirovnať.

Verš 11

Ba ešte roznecuje svoj hnev proti mne a má ma veru za nepriateľa.

Jób 13:24 - Prečo svoju tvár skrývaš predo mnou a máš ma za svojho nepriateľa?

Jób 16:9 - Má hnev na korisť, a tak ma schvatol a zubmi na mňa zaškrípal i ostro zazrel na mňa škodca môj.

Jób 33:10 - Proti mne on hľadá iba dáku zádrapku, za svojho nepriateľa ma pokladá,

Nár 2:5 -HeRovný nepriateľovi bol Pán, zahubil Izrael, jeho paláce zničil všetky, zrúcal jeho pevnosti; u júdskej dcéry tak rozmnožil stenanie, stony.

Verš 20

Mne koža, telo už len visí na hnátoch a unikol som iba s kožou vôkol svojich zubov.

Jób 30:30 - Už koža zo mňa odpadúva zhorená a horúčka mi kosti spálila.

Ž 102:5 - Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, takže zabúdam jesť svoj chlieb.

Nár 4:8 -ChetIch výzor stemnel nad čierňavu, po uliciach ich nerozoznať, na kostiach scvrkla sa im koža, bola ako drevo zoschnutá.

Verš 13

On mojich bratov odohnal odo mňa, a známi sa mi celkom odcudzili.

Ž 31:11 - Život sa mi v strastiach míňa a roky v nárekoch. Biedny som a slabnem a chradnú mi kosti.

Ž 38:11 - Srdce mi búcha, sila ma opúšťa i svetlo v očiach mi hasne.

Ž 69:8 - Pre teba znášam potupu a hanba mi pokrýva tvár.

Ž 88:8 - Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, svojimi prívalmi si ma zaplavil.

Job 19,9 - Boh postrhúval ozdobné rúcho z Jóba, t. j. odňal mu všetku vážnosť a bohatstvo, ktorými predtým oplýval.

Job 19,12 - "Tlupy, čo postupujú združené", sú všetci nepriatelia Jóbovi. K nim patria aj jeho bezohľadní priatelia.

Job 19,13 - "Bratia" sú Jóbovi súkmeňovci a iní bližší pokrvní. Slovo "brat" malo v tých krajoch široký význam: Okrem pokrvných naznačovalo vôbec všetkých ľudí, ktorí sú dušou niekomu blízki.

Job 19,20 - Jób vychudol na kožu a kosť. Pery bez mäsa mu pokrývajú zuby.

Job 19,24 - Nápisy na skalných stenách chránili proti vplyvom poveternosti tak, že vryté priehlbiny písmen vyplnili olovom.

Job 19,27 - Osnova sa nám spoľahlivo nezachovala; preto je pochopiteľné, že aj preklady sú dosť odchylné. Zmysel miesta treba porovnať s obsahom celej knihy. Kniha o Jóbovi nikde neučí výslovné presvedčenie o budúcom zmŕtvychvstaní tela, ako sa o tom mnohí, najmä vedení textom Vulgáty nazdávali. Zmysel miesta je asi tento: Keď večne živý Boh vystúpi raz ako Jóbov obhajca, pomôže mu k jeho právu. Lebo Boh dokáže jeho nevinu a zbaví ho aj utrpenia. Jób bude hľadieť na Boha vo svojom tele, ale ešte v tomto živote.