Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 18, 1-21

1 Tu prehovoril Šuachčan Bildad a vravel: 2 „Dokedy budete hádzať slová? Dobre rozvážte si, potom vravme: 3 Prečo sme za hovädá pokladaní? Prečo sme v tvojich očiach nečistí? 4 Ty, čo vlastnou zúrivosťou roztrhneš sa, kvôli tebe sa zem púšťou stane a bralo sa má pohnúť zo svojho miesta? 5 Isto zhasne svetlo bezbožného, nezažiari plameň jeho ohňa. 6 Svetlo v tmu sa zmení v jeho stane, ba aj jeho svieca nad ním zhasne. 7 Jeho veľké kroky umenšia sa, povalia ho jeho vlastné plány. 8 Do oka sa zaplieta nohami, vykračuje si ako po sieti. 9 Za pätu ho zachytáva osídlo, sťahuje sa vôkol neho slučka. 10 Povraz na neho je skrytý v zemi, na chodníku naňho čaká pasca. 11 Zo všetkých strán ho budú desiť hrôzy a budú sa mu valiť na päty. 12 Síl mu ubudne od hladu, pri boku mu stojí skaza istá. 13 Choroba rozožerie jeho kožu, smrti prvý syn mu údy zhltá. 14 Vytrhne ho z bezpečného stanu, odvedie ho ku kráľovi hrôzy. 15 V jeho stane býva to, čo nie je jeho, a jeho príbytok sírou posypú. 16 Oddola mu vyschýnajú korene, konáre mu vädnú odvrchu. 17 Vymizla jeho pamiatka zo zeme, nespomenú jeho meno na námestiach. 18 Zo svetla ho zaháňajú do temnôt, zapudzujú ho z obvodu zeme. 19 Nemá synov, potomkov vo vlastnom ľude, nijaký ostatok vo svojom príbytku. 20 Jeho osud predesil najposlednejších, hrôza zachvátila prvých: 21 »Také sú príbytky zlého človeka, to je miesto tých, čo nepoznajú Boha.«“

Verš 4

Ty, čo vlastnou zúrivosťou roztrhneš sa, kvôli tebe sa zem púšťou stane a bralo sa má pohnúť zo svojho miesta?

Jób 13:14 - Však svoje telo držím medzi zubmi a svoju dušu na dlaň kladiem si.

Verš 9

Za pätu ho zachytáva osídlo, sťahuje sa vôkol neho slučka.

Jób 5:5 - Čo sebe nažali, poje hladný, ba aj sprostred tŕnia uchváti to; smädní vyčerpajú ich imanie.

Verš 11

Zo všetkých strán ho budú desiť hrôzy a budú sa mu valiť na päty.

Jób 15:21 - V ušiach mu znejú desivé hlasy, záhuba naň príde v čase pokoja.

Jer 6:25 - Nechoďte na pole a nekráčajte po ceste, lebo meč nepriateľa, hrôza je zôkol-vôkol.

Jer 46:5 - Čože to vidím? Veď zakolísali, ustupujú nazad. Ich siláci sú porazení, utekajú behom a neobrátia sa. Hrôza zôkol-vôkol! - hovorí Pán.

Jer 49:29 - Ich stany a stáda zoberú, ich kože a všetko ich náradie, aj ich ťavy si vezmú a privolávajú im: »Hrôza zo všetkých strán!«

Verš 12

Síl mu ubudne od hladu, pri boku mu stojí skaza istá.

Jób 15:23 - Blúdi a hľadá chlieb: »Kade ísť?« Vie, že je deň tmy prichystaný.

Verš 14

Vytrhne ho z bezpečného stanu, odvedie ho ku kráľovi hrôzy.

Jób 8:13 - To cesta je každého hriešnika, takto hynie nádej bezbožníka.

Jób 11:20 - Oči bezbožných však zhynú túžbou, pre nich útočište zaniklo už a nádej všetka ich je - vydať dušu.“

Prís 10:28 - Očakávanie spravodlivých (sa premieňa) na radosť, lež nádej bezbožných sa obracia navnivoč.

Verš 17

Vymizla jeho pamiatka zo zeme, nespomenú jeho meno na námestiach.

Ž 109:13 - Jeho potomstvo nech vyhynie, nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno.

Prís 10:7 - Pamiatka spravodlivého je na požehnanie, lež meno bezbožných spráchnivie.

Verš 19

Nemá synov, potomkov vo vlastnom ľude, nijaký ostatok vo svojom príbytku.

Iz 14:22 - Povstanem proti nim - hovorí Pán zástupov - a vyhubím z Babylonu meno a zvyšok, rod a potomstvo - hovorí Pán -

Jer 22:30 - Toto hovorí Pán: „Zapíšte tohto muža: Bezdetný, človek, ktorý nemal zdaru vo svojich dňoch, lebo z jeho potomstva sa nepodarí nikomu sedieť na Dávidovom tróne a znovu panovať v Júdsku.“

Job 18,4 - "Zúrivosť" Jóbova je odpor, ktorým húževnate odmieta všetky obvinenia svojich priateľov.

Job 18,13 - Opis choroby, ktorý je tu uvedený, zhoduje sa s chorobným stavom Jóbovým. "Smrti prvý syn" je Jóbova ťažká choroba, ktorá sa musí končiť smrťou.

Job 18,14 - Zostup "ku kráľovi hrôzy" je vstup do ríše a pod právomoc kráľa podsvetia, t. j. zosobnenej Smrti. Smrť si predstavovali v starej dobe ako osobu. Bola neobmedzenou vladárkou nad podsvetím – to bolo jej kráľovstvo – a mŕtvi zasa boli jej poddaní.

Job 18,15 - Iní s opravou hebrejského textu prekladajú: "V jeho stánku sa usadia preň plamene – nad jeho príbytkom rozmetajú síru." Síra a oheň sú znakom krutej pomsty a trestu, ktoré majú v budúcnosti zasiahnuť Jóba (Gn 19,24; Dt 29,22 n.).