Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Jób 17, 1-16

1 (ROH) Môj duch je rozrušený; moje dni hasnú; zbývajú mi hroby.
1 (B21) Dech mě opouští, mé dny skončily, jen hřbitov zbývá mi.

2 (ROH) Je isté, že je posmech posmievačov u mňa, a moje oko má dlieť na ich poburovaní!
2 (B21) Jsou se mnou ale ještě ti posměvači - kvůli jejich zlobě nezamhouřím oči!

3 (ROH) Nože polož záloh; zaruč sa u seba za mňa! Lebo veď kde kto iný uderí do mojej ruky!
3 (B21) Slož za mne záruku, kterou určil jsi - kdo jiný by se za mě zaručil?

4 (ROH) Pretože si prikryl ich srdce, aby nerozumeli, preto ich ani nepovýšiš.
4 (B21) Jejich srdce jsi zbavil soudnosti, takovým přece nedáš zvítězit!

5 (ROH) Kto za podiel oznámi blížnych, toho synov oči sa zatmejú.
5 (B21) Říká se: ‚Kdo zištně zrazuje přátele, zbavuje vlastní děti vyhlídek.'

6 (ROH) Ale ma vystavil ľuďom za príslovie, a stal som sa takým, ktorému sa pľuje do tvári.
6 (B21) Bůh ze mě pro všechny udělal přísloví, kdekdo mi plivne do očí.

7 (ROH) Moje oko zoslablo od žiaľu, a všetky moje údy sú podobné tôni.
7 (B21) Oči se mi kalí hořkostí, z mých údů zbývá pouhý stín.

8 (ROH) Statoční ľudia priami sa hrozia nad tým, a nevinný sa poburuje nad pokrytcom.
8 (B21) Při pohledu na mě se děsí poctiví, nevinní jsou pobouřeni: ‚Vida, bezbožník!'

9 (ROH) Avšak spravedlivý sa bude držať svojej cesty, a ten, kto je čistých rúk, priberie sily.
9 (B21) Spravedlivý ale jde svou cestou dál, kdo má čisté ruce, se zviklat nenechá.

10 (ROH) Ale i vy všetci sa vráťte a nože poďte! Lež nenajdem medzi vami múdreho.
10 (B21) Nuže, vy všichni, zkuste to znovu - moudrého mezi vámi ale nenajdu!

11 (ROH) Moje dni sa pominuly; moje úmysly sú roztrhané, dedičstvá môjho srdca.
11 (B21) Mé dny uplynuly i s mými úmysly, touhy mého srdce se zhatily.

12 (ROH) Noc mi obracajú na deň, a zase vraj svetlo je blízko tmy.
12 (B21) Obrátit usilují noc na den, v temnotě říkají: ‚Světlo blíží se!'

13 (ROH) I keby som niečo očakával, jednako bude hrob mojím domom; vo tme si usteliem svoju ložu.
13 (B21) Je-li mou nadějí domov ve hrobě, mám-li si ustlat lože v temnotě,

14 (ROH) Jame privolám: Ty si môj otec! Moja mať a moja sestra privolám červom.
14 (B21) mám-li nazývat jámu otcem svým a červy svou matkou a sestrami -

15 (ROH) Kde je tedy moje očakávanie? A čo do môjho očakávania, kto kedy ho uvidí?
15 (B21) kde potom bude ta má naděje? Ta má naděje - kdo ji zahlédne?

16 (ROH) Všetko to sostúpi k závorám hrobu, akže všetko spolu spočíva na prachu.
16 (B21) Sestoupí se mnou do hrobu? Lehneme si spolu do prachu?"

Verš 16

Všetko to sostúpi k závorám hrobu, akže všetko spolu spočíva na prachu.

Jób 3:17 - Tam prestávajú bezbožníci zúriť, a tam odpočívajú tí, ktorí ustali v sile od práce.

Jób 30:23 - Lebo viem, že ma obrátiš do smrti a do domu, do ktorého sa shromaždí každý živý.

Verš 10

Ale i vy všetci sa vráťte a nože poďte! Lež nenajdem medzi vami múdreho.

Jób 6:29 - Vráťte sa, prosím, a zkúste, nech nie je neprávosti! Vráťte sa a zkúste ešte, moja spravedlivosť leží v tom!

Verš 11

Moje dni sa pominuly; moje úmysly sú roztrhané, dedičstvá môjho srdca.

Jób 7:6 - Moje dni sú rýchlejšie ako člnok tkáča a míňajú sa bez nádeje.

Jób 9:25 - A moje dni boly rýchlejšie ako bežec, utiekly; nevidely dobrého.

Verš 6

Ale ma vystavil ľuďom za príslovie, a stal som sa takým, ktorému sa pľuje do tvári.

Jób 30:9 - A teraz som sa stal ich pesničkou a som im vravou.

Job 17,5 - Verš uvádza porekadlo, ktoré vzniklo na Východe.

Job 17,8 - Vo veršoch sa javí ďalšia trpká irónia. "Poctiví a čistí" sú priatelia, ktorí sa pohoršia a žasnú nad údajným hriešnikom Jóbom, ktorého majú za vinníka jedine preto, lebo trpí. "Cesta spravodlivých" je v zmysle Jóbovho výsmechu všetko bezohľadné počínanie priateľov proti Jóbovi.

Job 17,12 - Moji priatelia by mi chceli nahovoriť, že noc mojich bolestí je vlastne už istým "svitom" môjho nádejného šťastia, a tak mi "noc obrátili na deň". Pritom neprestávajú ma pokladať za veľkého hriešnika, ktorý má konať len pokánie, aby sa všetko okolo neho zmenilo.